Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Na staré kolená
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa58 príspevkov
Janko,
ani nevieš koľkokrát som už na Teba myslela, že čo sa deje, keď ťa tu nevidieť. Už som sa bála, že ťa kvári choroba. Takže som rada, že máš novostaré bicykló a teším sa na new fotoreportáže z výletov.Danielka,
ďakujem, ale zlá burina nevyhynie:-) Dnes som bol na prehliadke, klin so skrutkami už v nohe ostanú natrvalo. Čo sa týka blogovania, už budem uverejňovať len súkromné články, ktoré nebudú na titulnej stránke. Ich čítanosť bude takmer nulová, aj moji čitatelia pomaly zabudnú: Zíde z očí, zíde z mysle.škoda,
....neviem čo ťa k tomu rozhodnutie viedlo, ale ja budem určite k tebe chodiť na návštevu:-))) Maj sa pekne. P.S. A ako sa má 4nohý člen Vašej rodiny?Vďaka,
kamarát sa má dobre, ale u nás býva len jeden deň v týždni. Veľmi sme sa skamarátili. A poslúcha všetkých.- ...to som rada. Ja už pomaly frčím na autobus a za naším 4nohým dôchodcom:-)))) A už budem k tebe nakúkať častejšie:-))
chichi,
len kde ten Minsk 22 zohnat ...Edo,
a možno kdesi vo fabrike v Minsku by ho mali mať, hoci len vo fabrickom múzeu. Ale nemusí to byť len strojový kód na Minsk, bol tam aj Algol a Fortran. Nemal Cobol, PL/1 ani Basic, ale mal aj výborný autokód MAT v angličtine a češtine.pochybujem,
ze ho niekto opatruje ... ved to bola velka krava so vsetkymi tymi feritovymi pamatami a magnetickymi paskami.Bola,
mali sme toho celú "tanečnú sálu", ale vo výrobnom závode by mohli mať v minimálnej konfigurácii. Tu sú moje spomienky naň: http://urda.blog.sme.sk/clanok...
Pekné Janko,
škoda len, že si svoje články takto schovávaš. Vidíš, ani ja som o nich netušila, lebo čítačku mám nastavenú síce na všetky články, ale berie len z titulky. Takže si Ťa pridávam sólo a už mi neujde ani jedno Tvoje písmenko.Blanka,
napísal som Ti dôvody. Poslednou kvapkou, ktorou to pretieklo, bolo vyradenie istej blogerky spomedzi VIP za to, že sa ozvala.
Môj Marian tiež nedal dopustiť
na starý Favorit. Mal ho 30 rokov, kým som ho nepresvedčila na nový:) Predal ho šmahom ruky hneď prvému záujemcovi, ani inzerát sme nedávali. Jeden známy ho uvidel na novom bicykli a tak sa spýtal, čo je s tým starým. A už bol jeho!:) S tou starobou si to pekne prirovnal. Tak sa môžem začať tešiť na svoje druhé detstvo:)Janka,
ani pre mňa nieto nad Favorit. Skúšal som aj horský, viacrýchlostný ako Favorit, ale zvyk ja železná košeľa. A ten dlhoročný vzťah, hoci i k neživej veci, sa nedá len tak prehodiť cez palubu. Takže už do smrti tento Favorit.
- Minulé leto mi dcéra priniesla bicykel, horský. Má teraz nový. Chlapi mi ho dali do poriadku. Moje dospelé deti, aj moji vnuci čakali na tú šou, keď si na neho sadnem. Skoro som spadla, keď tak na mňa čumeli. A to bolo len na našom dvore. Nesedela som na bicykli od mojich 15-tich rokov. Teraz na mňa čaká v záhradnej chatke. Neviem, kedy naberiem odvahu. Tak si zatiaľ čítam tvoje krásne články.
Ale zvládla si to,
veď čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našla, nie? Prajem Ti veľa krásnych zážitkov s ním a bezdefektové kilometre.
- som sa nasmiala, hlavne na začiatku... môj muž nemá ani 40 ajeho nákupy dopadnú niekedy podobne :) náš strieborný baranový favorit zapadá prachom v dome starých rodičov... :( ale slúžil dobre...
Milka,
škoda toho Favorita, to je naj... bicykel. A strieborná metalíza - nádhera!nuž
asi poprosím svojho tatu, aby sa naň pozrel a skúsil spojazdniť. Mne sa veru nechce s takou ťažobou, akou je horský bicykel brázdiť cesty. Len neviem, či by sa dala aj na favorit upevniť detská sedačka. Nebola by to nadmerna záťaž pre favorit?Nadmerná záťaž?
Ja som kedysi deti do škôlky vozil tiež na Favorite. A vydržal. Favorit je pevný.
:-))))Keď
som bola ešte "takmer decko" , tak môj frajer mal taký favorit :-))). Viaceré baby mi ho závideli v tej "súprave":-))). Ja som sa učila jazdiť na takom úplne starom rešete, čo malo napísane UKRAINA , lebo podmienka od mamy bola, že mi kúpi bicykel, keď sa budem vedieť bicyklovať :-))). Tak som sa horlivo učila :-)))). Aj aby som sa mohla popremávať s tým frajerom :-). Pekné spomienky:-))).Betka,
"Keď chceš poznať, čo je drina, kúp bicykel Ukrajina". Mal ho svokor, taký ťažký. Ja som sa v detstve učil na českom Velamose.:-))) tak toto
som ešte nepočula :-))). Schuti som sa zasmiala. Fakt bol ťažký a veľký pre moju osobu, aj na pedále som ledva dočahovala. "Pristávanie" s ním ma stálo pekných pár kusov modrín. Ale vytrvala som a nový bicykel som dostala :-)))).Betka,
každý sme raz začínali a nás neučili rodičia bicyklovať sa, my sme sa učili s kamarátmi. Rodičia nebehali za nami, nedržali nám sedlo, ani tretie oporné koliesko sme nemali primontované. Viac sme boli odkázaní na vlastnú iniciatívu.
Janko pekné a otvorené...
Aj som sa musela pousmiať nad tvojou otvorenosťou. Si dobrá duša, keď to takto verejne napíšeš. Kedysi som robila na štatistike a s tými veľkými počítačmi som sa celkom kamarátila. Keď však prišli PC, tak som sa dala na posgraduál, naučila sa a obľúbila som si aj tieto. Pokiaľ sme nemali auto, tak bycikel bol mojím dôležitým dopravným prostriedkom, lebo bývame vonku na sídlisku. Keď som chcela stihnúť do práce a odviezť deti do škôlky, tak musel byť bycikel. V meste ma všetci poznali, lebo som mala sedanku mojej dcérky pred riaditkami, lebo by som nevedela vysadnúť naň a syna som vozila vzadu. Všetci sa smiali, keď som išla cez našu najväčšiu križovatku. Som rada, že si v poriadku a tvoje obmedzenie písania, nesúvisí s tvojím zdravím. Veď, vieme, že v živote sa nie vždy, dejú spravodlivé veci. A cítime to čoraz častejšie. Veľmi sa teším na tvoje ďalšie články a som tvoj veľký fanúšik. Všetko dobré a príjemný deň.:-))Martuška,
vďaka ya pekné slová, ktoré vedia človeka potešiť.
..ja som ako chalan mal šťastie,
lebo môj otec opravoval bicykle a motorky a mne raz doniesol od kamaráta starší detský bicykel..lenže nebolo naň duše ,ani plášťa,tak otec musel urobiť z veľkého,ktorý rozrezal a nadložil...keď som sa viezol,tak jedno aj druhé kolo nadskakovalo,vtedy,keď prišlo to nadložené miesto...ale voziť sa dalo...od vtedy som zničil(po cigánsky-vybicykloval) kopu všelijakých,aj favorit...ja hodne jazdím a dokážem vybicyklovať(zničiť) bicykel za dva roky...bicykel je výborný na udržovanie kondičky,aj keď bolia kolená,pretože kolená nie sú tak zaťažené,keď človek sedí v sedle....prajem veľa krásnych kilometrov na favorite....Dušan,
pre mňa žiaden nový bicykel nenahradí Favorit. Kým vládzem, tak bicykel je to najlepšie spolu s pešou turistikou po tých okolitých horách...
- Janko, môj prvý bicykel bola stará zelená ukrajina po dedkovi. A raz, bola som asi piatačka, na Vianoce - pod stromčekom také tie bežné darčeky - knižky, nejaké svetre a tak. Po večeri som si išla do kúpelne umyť ruky - a tam krásna červená skladačka - "eska". Mama mi chcela urobiť vianočné prekvapenie na dvakrát, tak ju nedala pod stromček. Doteraz neviem, ako sa jej ju podarilo tak nenápadne prepašovať do tej kúpelne. Už sa jej to síce nemôžem opýtať, ale na to milé prekvapenie nikdy nezabudnem... A na to, že to bola len skladačka s pomerne malými kolesami, nabehala toho so mnou dosť. A s tými starými láskami máš pravdu. Človek sa časom k nim rád vracia. A nielen ku tým bicyklom, ale aj k tým ozajstným láskam. Ja som sa práve dnes dozvedela, že z mojej prvej veľkej lásky je dnes strhaný, zostarnutý alkoholik. I keď je to už skoro 20 rokov za mnou, predsa mi to prišlo veľmi ľúto... Aj keď už nie som s ním roky v kontakte a takmer som už naňho zabudla, presa len by som radšej počula, že je stále taký fešák ako kedysi a že sa mu darí...
Katka,
pekne Ťa rodičia vedeli prekvapili. Skladačky boli v istom období veľmi populárne a na kratšie vzdialenosti ideálne. Sem-tam ešte stále premávajú po meste.
Janko, pekné riadky!
Niektoré, akoby som počula vlastného muža "recitovať"... Tuším, že všetci "starúchovia" majú občas podobné reči... Obdivujem Ťa, že po ťažkostiach /tuším s nohou/ dokážeš na svojom dopravnom prostriedku robiť púte po prírode. To už môj muž ani ja s našimi odídenými kolenami nezvládame. Len azda na pešo... a nie veľa a nie príliš stŕmym kopcom... Pekný pozdrav - a píš. Rada si Ťa opäť prečítam...Magduška,
všetkým mužom časom začne mäknúť mozog:-) Ale staré lásky nehrdzavejú, ani láska k bicyklovaniu. Kým človek vládze a môže...
Janko,
to máš teda pravdu, vidíš, ako sme na starosť dopadli. Toto je nejako zle zariadené, aby človek na starosť sa stal niekomu nielen na obtiaž, ale ešte aj na posmech. No zaslúžime si to? Som veľmi rád, že si sa rozhodol písať:)))Tonko,
musíme sa s tým zmieriť a najlepšie sa s tým zmierime, keď si aj sami zo seba sem-tam vystrelíme:-)Janko+Tonko
Ste fajn! Aj Vaše obrázky, ktorým dávate srdce a šarm!... Tak žiadne náreky a "sebaľutovanie". Máte energie ešte dosť! Pekný deň obom!Magduška,
veď ja nenariekam. Ja sa chválim:-)
Aj ja som programoval v strojáku
dokonca na MINSK 1, ktorý dvadsaťdvojke predchádzal. Ale počítače mi prevrátili život naruby - a ja s nimi mojmu ústavu. Ale o tom nechcem. Na prvé kolo som sa zmotal až k maturite, bola to odmena od môjho otca. Na prvé hodinky som si musel našetriť. Kolo to bolo celkom pekné, dokonca som ho vybavil prehadzovačkou (písal sa rok 1950), chodil som na ňom rok do práce 25 km a slúžil ešte dlhé roky. Asi o 12 rokov neskoršie, mal som veľmi podnikavú dcérku, som s ním už nemohol na cesty. Dcéra sa na hodinku stratila, našla niekoľko plechoviek s barvami, červenú, modrú, žltú a celý rám i blatníky premaľovala. Výsledok bol hrozný...Problémy starých pánov sdielam. Vlani ma môj lekár potešil: "lepšie už bolo!" Zdraví a na ďalšie, trebárs aj "súkromné" sa tešíNaša generácia
žila v inej dobe. Nebrali sme všetko ako samozrejmosť. A MINSK-1 som nezažil, zato MINSK-2 hej. A potom nasledoval MINSK-32, aj pripravoval som sa naň, ale potom sme kúpili TESLA-200 (akási licencia francúzskeho BULL, ak sa dobre pamätám). Takže tiež programátor:-)
Janko,
aj pre mna bol bicykel vzdy sucastou zivota uz od ranneho detstva...a bicyklovanie sa popod ruru na velkom bicykli stareho otca bolo velke dobrodruzstvo. Na svoj prvy Favorit som si zarobil cez prazdniny ako priemyslovak a mal som ho dlhe roky az pokial mi ho neukradli, ked som uz byval v BA. Teraz mame doma tiez taky postarsi Favorit mojho syna (z roku 1983), ktory bol vtedy velky problem zohnat. Ja ale pouzivam uz trosku novsi (z roku 1995) trekovy , vhodny aj na cesty, aj do terenu. Zelam Ti vela stastnych km a peknych reportazi...Peter,
pre našu generáciu bol Favorit všetkým... Akí sme len boli veľkí frajeri na metalízovanom Favorite:-)
Ešte zostanem u počítačov...
aby som pridal jednu zaujímavosť. V rokoch 1967-8 som pracoval v Moskve v projektovom ústavu Energoseťprojekt. Na ich počítačoch sme riešili pomerne veľké úlohy linárneho programovania. ZSSR bol vždy zemou veľkých rozporov. Moje milé kolegyne, gramotné inžinierky (hovorilo sa im "u četyrjoch bab") prípravné výpočty a širšie hodnotenie výsledkov robili "na sčotu", ktorý spomínáš ako historickú kuriozitu v jednom zo svojich blogov. Išlo im to náramne, skoro ako nám doma na kalkulačke "s kurbľou". Tých spomienko na "stredovek počítačov" by bolo....Keď spomínaš
to lineárne programovanie - to v tých časoch bolo veľmi populárne. Aj my sme na tom robili pre VHJ ZTS (tam patrili aj Juranove závody v Brne ako odštepný závod), také veľké "plachty"... A kým sme nemali vlastný počítač, tak sme chodili do Prahy na počítač Eliot.Je fantastické
koľko máme spoločných zážitkov. Tie "plachty", úlohy LP ,mali až 1000 priemenných, 300 obmedzení. A Eliottka 803, bola prvým rozumným počítačom s autokódom, na ktorom sa dalo vážne pracovať. Pridám krásny zážitok. Na Veletrhu v Brno, Eliott vystavoval výkonnejší model 503, ihneď sme sa s nimi dohovorili, že tam budeme chodiť počítať. S našou angličtinou to boílo slabšie, požiadali sme šarmantnú kolegyňu, prekladateľku, aby nám vypomáhala. Iste vieš, že obsluha bola nepomerne složitejšia ako u PC, anglický expert nám spočiatku trpezlivo diktoval, čo všetko treba zmáčknúť. O chvíľu si už postup kolegyňa dokonale pamätala (my ešte nie) a bezpečne diktovala čo kedy stlačiť a v akom poradí. Angličan ju chvíľu pozoroval a potom sa spýtal: Madam, prečo neskúsíte ten počítač riadiť sama ? Dodnes vidím tú hrôzu v jej očiach u predstavy, že by sa takého stroja mala čo i len dotknúť !Aj ten veľtrh v Brne -
tiež sme tam chodili na ten Eliot, aj simplexku, aj nejaké drobnejšie veci. Chceli sme ho aj kúpiť, ale potom prišli Minsky. A ten autokód bol potom aj na Minsku - v češtine i angličtine. V porovnaní so strojovým kódom to bol míľový krok. Napíš svoje spomienky, je to zaujímavé.
Na južnej Morave
pre výlety po "viničních stezkách" núkajú bicykel s pomocným elektromotorom a akumulátorom, vraj poriadne ťažkým. Víno milujem, "vinné sklepy" južnej Moravy tiež, ale mám dve pochybnosti: čo z toho, keď sa stejne nesmieš napiť, a čo keď mi dojde akumulátor ???Ja to mám lepšie:
vždy mám so sebou náhradnú baterku (do naslúchacieho prístroja) :-) Každý deň chodím po okolí na bicykli, vo veľkom fotím a fotky uverejňujem na ruskom blogu. Propagujem hlavne Turiec. Už som tam uverejnil vyše 750 fotiek.
:) ak nezabudnem
tak, prídem popozerať, počítať, čo máš nové:) Posielam Ti srdečný pozdravĎakujem,
Helenka, a opätujem (i keď nie prvomájový a nie fotkami) pozdrav do susedného Liptova.
