Diskusia k článku: Ale...

tak ako si napísal

"Možno to znie gýčovito a otrepane, ALE nie je...

chlape

revem ako maly chalan. strašne ti držím palce a obdivujem ťa. kiež by bolo na svete viac takých Doktorov, ako si ty a kiež by si nemal veľa práce. úprimne ti prajem len to najlepšie.

marek, citlive a krasne ako vzdy.

niet čo

dodať, Marek, vďaka za starostlivosť aj za článok. Rada čítam tvoje riadky.

skus

tu matku i dieta a vlastne celu rodinu tak nenapadne skontrolovat za par rokov, potom napis dalsi blog

Marek,

rozplakal si ma

Marek, naozaj veľmi pekný článok....zo života....držím palce v profesionálnom živote....

studujem medicinu a bola by som strasne rada, keby sa mi aspon z malilinkej casti podarilo stat sa takym lekarom,ako si ty...

K+

a zimomriavky po precitani...:):):)

Marek, čítam Tvoje riadky v neskorej

nočnej hodine... Bola som dnes z mnohých ľudí i vecí deprimovaná... Ale po Tvojich slovách mi je na duši lepšie... Môžem ísť spokojnejšie spať... Stretla som opäť Človeka... Vďaka! Si fajn! Máme šťastie, že si medzi nami... K+ a všetko dobré!

si profesional so vsetkym, co k tomu patri.

marek, myslim,

ze si nieco ako ohrozeny druh.. mal by si byt zapisany v cervenej knihe.. mas tak priepastne daleko od "beznych" lekarov... dakujem za krasny clanok..

Som par dni po porode a tesim sa z toho najkrajsieho a najlepsieho babatka na svete. Denne niekolkokrat dakujem nebesiam, ze sa mi narodil zdravy syncek a modlim sa, aby to tak zostalo. Ak by sme vsak potrebovali lekara, modlim sa, aby sme natrafili na takeho lekara, ako si Ty...

Marek dakujem za nadherny clanok...vzdy po tvojich clankoch mam okno a neviem čo mam napisat, lebo kazde jedno slovo je zbytocne..

Veru mamy - niekedy zabudame, co

vo vas mame...:-(.

No konečne, že si zas niečo napísal! pekné, ako vždy. neviem, čo mám povedať, všetko tu už bolo povedané. Drž sa. Ak by nedajbože niekedy moje budúce vnúča malo mať nejaké problémy, bola by som moc rada, keby si ho do rúk dostal ty...alebo aspoň niekto taký ako ty.

pohladenie pre dušu

sú tvoje články. - Neviem, či je to len môj dojem, ale celá spoločnosť si akosi prestala vážiť ženy- matky . Vyzdvihovaná je kariéra a ,, holé zadky " , A o tom , čo je pre všetkých ľudí , aj keď si to niektorí nechcú pripustiť , veľmi dúležité a smerodajné - rodina a matka / nie uštvaná žena / sa nedozvieme vôbec. - Ako sa sexuálne vyžiť si prečítame pomaly aj na toaletnom papiery, ale to ako to sdokázať tak , aby sme vychovali spokojných, šťasných a zodpovedných ľudí nikde ani zmienka . -

Marek, kraasne a velmi smutne,

teraz, ked mame 6 tyzdnovu dcerku, som velmi citlivy na podobne veci... neviem, ci placem od dojatia alebo od nadchy... asi tak z kazdeho trosku :-). A jednu vec na lekaroch obdivujem - ze davate do svojej prace celeho cloveka, casto aj mimo pracovnych hodin, minule som videl relaciu s jednym detskym neurochirurgom (tusim take nieco), na ktorom bolo citit, ze je to jeho poslanie. Podobne aj s Tebou. Mate moj velky respekt! A dalsia vec, aj ked asi aj narocna, paci sa mi, ze praca lekara ma svoj priam hmatatelny zmysel, ktory jej dava zivot a smrt, bolest a radost, zdravie a choroba... to my v pocitacovych a inych firmach nevieme, co je to zodpovednost za zivot...

opat si ma dostal

a nielen tym ako si to napisal, ale aj tym, ze chapes, ze dobremu doktorovi by nemala chybat empatia :) drzim ti palce v tvojom krasnom povolani, nech cim viac takychto pribehov konci stastne

:(

Je to prijemny pocit moct takto ovplyvnovyt city inych ludi, hrat sa na maleho Boha, prinasat dobre a zle spravy, hladit a trestat.. Nedivim sa, ze sa potrebujes podelit s ostatnymi o svojich uspechoch/neuspechoch, hlavne vela emocii, to zabera vzdy. Nepochybujem, ze si dobry lekar a citlivy clovek, len cele toto tvoje zdvoverovanie mi neviem preco prijde akosi neeticke, ako keby nejaky knaz pisal o spovediach a o tom ,ako utesoval vdovu na pohrebe.. Je to predsa len nasa praca, rob to tak citlivo a dobre aj dalej a skus odolat pokuseniu

ahoj, uplnou nahodou pri surfovani na nete som sa dostala na tvoj blog.si jeden z mala lekarov ktori este vnimaju svoju pracu ako poslanie a neliecia iba liekmi ci pomocou pristrojov ale aj svojim ludskym pristupom, nevnimaju cloveka iba ako telo, nejaky biologicky material...zvlast pri detoch je to dolezite, tie su predsa najcitlivejsie a najvnimavejsie a potrebuju uplne iny pristup ako dospely clovek.nikdy nezabudnem na moj vlastny osobny zazitok z detstva.kvoli vrodenej srdcovej vade som bola sledovana na detskej kardiologii.detska kardiologicka v nasom meste sa vsak stala detskou lekarkou asi len omylom.vysetrenia som sa (vo svojich 6.rokoch co je celkom logicke)bala.kardiologicka ma vsak nasilim vtiahla od dveri do ambulancie,nakricala na mna ze nema cas lebo chce ist na obed a ze nemam revat lebo uvidim.kedze som zo zlaknutia plakala, nechcela som si lahnut lebo som ledva dychala - takze mila pani doktorka ma zvalila a da sa povedat ze prilahla aby ma mohla popocuvat.nakoniec zhodnotila ze srdce mi skace ako dive lebo som vraj hystericka aze ona nic z toho zistit nevie (to ze som bola hystericka z jej kriku a nasilnosti jej asi nedoslo).mama mi po tomto zazitku z ktoreho ostala v nemom uzase vybavila det.kardiologa v krajskom meste a to uz bol diametralny rozdiel.lekar sa so mnou milo rozpraval,urobil si na nas naozaj cas, kompletne ma vysetril, okrem sona, EKG, odberu krvi a klasickeho vysetrenia fonendoskopom mi prezrel skutocne kazdu zilu na tele a zaujimal sa o vsetko co by s ochrenim mohlo suvisiet - prijem tekutin, alergie, naozaj vsetko aj zdanlivo nseuvisiace veci,rozpraval sa so mnou recou ktorej dieta rozuumie,ziadne cudzie slova ktore mozu vyvolat neistotu..to uz vobec nebola neprijemna navsteva,ba prave naopak.som rada ze existuju aj taki lekari ako si ty a malo by ich byt co najviac.ja som momentalne v maturitnom rocniku a chcela by som ist na medicinu, uvidim ci sa mi to podari, no niekedy ostavam zaskocena zo spravania spoluziacky ktora chce ist tiez na medicinu a rozprava o tom naozaj necitlivo - jej snom je byt chirurgickou a viacerim co ssa na chystame na medicinu to pripada ako keby jej islo len o tu moc ze bude most rezat ludi a frajeri ze sa jej to nehnusi...po triede koluje nejake video z youtube kde clovek spadne tvarou na sklaly a doslova mu to rozpara lebku.ona je z toho cela vysmiata,vravi o tom ako o anatomii v priamom prenose,nechapem ako sa nemoze zamyslat nad tym ze ten clovek pri tom strasne trpi a ona to pozera s nadsenim a vzrusenim,usmevom...(nechapem aj ako to mohol niekto nakamerovat a nepomoct ale to len okrajom) apotom ako keby to povolanie stracalo ten svoj prapovodny vyznam - pomahat ludom. povolanie lekara je predsa jednym z mala povolani ktore maju zmysel.ja neviem , ak by som si mala vybrat tak ak by mal aj byt dotycny lekar odbornik na slovo vzaty a spraval by sa ku mne iba ako k nejakemu suboru tkaniv tak by som k nemu asi ani nesla...si super lekar, svoju pracu mas rad a robis ju skvele, s ludskostou:-)len tak dalej:-)ak sa mi podari na tu medicinu dostat, checla by som raz byt ako ty,si moj vzor...tvoje clanky a pribehy su skvele, precitala som ich so zatajenym dychom, pri nejednom mi vypadla aj slzicka.drzim ti palce v tom co robis,urcite zachranis este vela deticiek:-)

krasny clanok, ktory mi bohuzial pripomenul toto leto ked moj syn niekolko krat lezal na oddeleni, kde je Marek lekarom a kedze som tam s nim bola aj ja casto krat som sa na lekarov pozerala ako na ludi, ktori snad maju nadpozemske schopnosti a vedia pomoct vsetkym tym detickam, ktore tam lezia...i ked o mojho syna sa starala ina lekarka, MUDr. Marek bol aj tak na tomto oddeleni nepriehladnutelny, kedze tam bol ako lekar jediny chlap:-)..ich praca je velmi tazka a najma neskutocne zodpovedna a casto krat "byt nad vecou" je dost tazke, preto si vazim ich maximalne profesionalny pristup a vsetkym patri velka vdaka....drzim palce nech sa dari a nech vsetky deticky len radost robia:-)