Diskusia k článku: Rodina alebo dúhová menšina?

Velmi dobre napisane. Nezabudni, ze teraz budes bud: "nacek, homofob, zakomplexovany slovak, katolik a pod." Alebo ironicky budu diskuteri argumentovat ze aj tak nic nezmozes lebo oni + media su: " Sorosovci, zidia, slobodomurari a pod." Pritom mas len svoj nazor ktori zdiela mnoho dalsich ludi, len sa ho uz boja vyjadrit- boli by spiatocnici a trapni.

K+ Konečne to niekto pekne a slušne napísal. Problém dúhových sa v médiách iba zbytočne nafukuje a robí sa z toho najväčší problém spoločnosti. Problém by to bol, keby boli za svoju orientáciu zatváraní, bití, alebo perzekuovaní. Keďže nič také sa nedeje, nepovažujem to za dôležité o nich ustavične písať. Mne je jednoducho jedno, čo robia vo svojich spálniach. Ak tým nikomu neubližujú, nech si tam dovedú trebárs aj koňa. Nikoho to nezaujíma. Ale hlavne nech zo svojej orientácie nerobia kardinálny problém celej spoločnosti. Spoločnosť má väčšie starosti než to, s kým spáva p. Fořt. Starajme sa radšej o naše rodiny, deti, aby sa mali kde hrať, o týrané ženy. O to, aby sa tu nekradlo a človek sa cítil na ulici bezpečný. Aby tu nebola korupcia a aj obyčajný človek sa vedel domôcť práva. Nie o pár dúhových exhibicionistov.

Klavírik mi neumožnil

aby som reagoval hneď. Ale nedalo mi, aby som tak neurobil teraz. Od narodenia som telesne hendikepovaný a aj keď ešte chodím ako tak o barlách, vozíku sa s určitosťou nevyhnem. Vo sne by ma nenapadlo chodiť sa sťažovať alebo prosíkať o nejakú pozornosť. Dokonca som nebol ani zatrpknutý, keď mi jeden "milý" docent na VŠ oznámil, že nebude so mňa inžinier a aj napriek dobre napísanej písomke ma nepustil ďalej. Ako som sa krátko na to dozvedel, mal problém s takými ako som ja. Podľa neho sme len lenivý na súcit sa spoliehajúci ****. Ale to bolo už naozaj dávno. Ešte v časoch, keď by ste možno boli perspektívny káder jedinej správnej strany. Teda ak by ste už vtedy mali toľko rokov ako teraz. A presne toto mi prešlo hlavou, keď som čítal vaše riadky. A hlavne to vaše: "Predstavte si situáciu, keď sú rodičia konfrontovaní so situáciou, že ich dieťa, milovaný človiečik, je po puberte „dúhový". Priznávam, že by som nechcel byť rodič, ktorému sa to stane." Viem, pre vás sú to možno úplne iné problémy. Byť fyzicky hendikepovaný a "dúhový“. Ale je tak naozaj??? Určite??? U mňa je to neliečiteľný a nevyliečiteľný génový defekt. Myslíte si, že na rozdiel odo mňa sa dá "dúhový" problém liečiť a vyliečiť? Odvážili by ste sa aj proti fyzickej inakosti vystúpiť s rovnakou razanciu, keby sme začali mediálne na seba upozorňovať, že sme diskriminovaní, lebo ešte stále je v spoločnosti obrovské množstvo schodov nielen do budov, ale aj do hláv ľudí, ktorí nás neprijmú do zamestnania, lebo sa boja, že budú problémy? Ak áno, znela by tá vaša veta možno podobne. "Predstavte si situáciu, keď sú rodičia konfrontovaní so situáciou, že ich dieťa, milovaný človiečik, je po narodení ťažko telesne hendikepovaný. Priznávam, že by som nechcel byť rodič, ktorému sa to stane." Tak k tomu vám naozaj "gratulujem". Ja viem, teraz mi začnete oponovať, že my, telesne hendikepovaný, máme predsa veľa zákonov, ktoré nám pomáhajú naše problémy "zmäkčovať" a s daným problémom „dúhových“ to nemá nijakú súvislosť. A znovu sa pýtam. Naozaj??? Určite??? Predchádzajúci režim vytváral pre nás rôzne "sociálne ústavy", čo boli vo veľa prípadoch "getá" schované mimo mesta, aby nás nebolo vidieť. Lebo socialistická spoločnosť bola "zdravá" a žiadne "nepodarky" nemala. Možno si myslíte, že zbytočne dramatizujem a preháňam. Ak je to tak, tak potom naozaj nemáte ani potuchy ako mentálne zvrátená bola v tomto prípade predstava diktatúry proletariátu. A keď som si prečítal váš blog a niekoľko pochvalných príspevkov v diskusii, tak mi napadlo, že asi chcete vo vytvorení aspoň takých "mentálnych get" pokračovať aj pri "dúhových". Prečo ma to vlastne neprekvapuje.