Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Bol som „na klasike“
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa4 príspevky
- Nadherne! November 2008, Paiz, Louvre, streda (to je dolezite) Francuzske male deti nechodia do skoly v stredu. A tak som v stredu stretla v Louvri male deti (8-15 rokov) v sprievode starych rodicov, chodili od obrazu k obrazu a rozpravali sa o nich! cele skupinky boli v sprievode (ucitelov?, dobrovolnikov?), prechadzali sa po galerii, deti kladli svojim sprievodcom nedockoavo otazky (normalne sa hlasili a predbiehali, kto bude prvy!), niekde bol taky stisk, ze som sa nevedela "prepracovat" k tomu, co som chcela. V niektorych salach deti sedeli alebo lezali na zemi na vankusoch a kreslili, ti starsi aj malovali... Ta galeria zila, vrnela detskymi otazkami a ziarila detskymi ocami. Moj zazitok z takto chapaneho a "konzumovaneho" umenia bol rovnako silny, ako to, ze som videla Picassa, Delacroixa.... A myslim si, ze tu je cesta, na ktorej by sme sa mali (mohli?) stretnut. Kazdy z nas si do urciteho veku zachovava tvorivost (hovori sa, ze ak ju mame tusim po tridsiatke, je to bonus naviac:) a ide o to, podporit tvorivost v detoch a mladych, a myslim si, ze ruka v ruke s tym ide potom aj zaujem o tvorbu ako taku. No a samozrejme, treba sa v tomto smere aj vzdelavat. Zo vzdelavania mam este jeden zazitok, tiez z Pariza: najdlhsia "sora" (rad ludi), aku som v zivote videla, bola v centre G.Pompidua tiez v Parizi, cakali v nedelu rano(!!!!), kym otvoria verejnu kniznicu.
- tato reakcia mi pripomenula moje praxovanie v galerii, kam chodili deti z niektorych skolok. Spolu s lektorom galerie sa rozpravali o tom, co na obrazoch vidia... Chodili sme na expoziciu 20. storocia. Podla mna videli na obrazoch viac ako mnohi dospeli. Mozno tym obrazom aj viac rozumeli. Potom sme si spolu kreslili. Na jedneho chlapca nikdy nezabudnem. Sedel a kreslil, auto. "Ale to auto ma miesto kolesa banan, a.." a vela veci. Jeho obraz skryval pribehy, fantaziu a do teraz je v mojich ociach vynimocnym umeleckym dielom a chlapec nadejnym umelcom, mozno spisovatelom :) "Doma mi otec nedovoli, aby som kreslil ako chcem, chce, aby som kreslil podla skutocnosti" A mozno skonci ako mnohi nadejni umelci, svoju fantaziu, obrazutvornost strati. A teraz k clanku. Pan profesor, tie 2 videnia obrazu su si neskutocne blizke, spolocny maju zaujem o obraz a porozumiet si obaja mozu v tichu pri jeho sledovani aj v rozhovore, kde kazdy prinesie to, co videl on/ona. Jeden pohlad bez druheho, tretieho, ... postrada komplexnost, nepokryva dielo v jeho celistvosti. A vlastne, nie je umenie okrem ineho na to, aby v ludoch prebudzal emocie? Kazdy ich vnima prostrednictvom niecoho ineho - niekto si vsimne zobrazenie, niekto "aky divny ma pan na obraze klobuk, preco si ho asi rano nasadil?" A tak je to dobre, pre pestrost sveta, v ktorom zijeme. Pekny clanok. Dostala som chut, teraz sice uz ako studentka inej fakulty, zapisat si nejaky vas kurz...
Prečo nie?
Zapíšte si, asi by sme mali o čom diskutovať. Aj keď neviem, kto ste.- ja sa niekedy zastavim pripomenut sa vam...
