Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Bratislavčania rekodifikujú spisovnú slovenčinu
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa50 príspevkov
- pekne nech si jazykovedci zostanu tam kde su a nepasuju sa do pozicie tvorcov jazyka tak isto ako kartograf netvori krajinu, ale ju mapuje by mal aj jazykovedec skumat jazyk a nie sa aktivne podielat na jeho vytvarani alebo formovani co sa tyka spravneho sklonovania s autorom plne suhlasim, je to hanba, ked niekto nevie sklonovat alebo vykat, ale ked ide o zmakcovanie nie je bratislava to najhorsie, co doma mame, staci sa posunut viac na zapad alebo na sever a tam to zacne na plno inak o co lepsie je "Dialnicny most je za dverami", alebo "Dalnicni most je na spadnuti"? Toto nebol uplne najlepsi priklad, ale aj tak si nemyslim, ze preberanie ustalenych fraz z inych jazykov je nieco zle.
- Sice som nepochopil, co s tym ma spolocne Bratislava, no aspon ti nadpis zvysi citanost. Inak ale suhlasim, aj ked horsie je, ze okrem slovenciny drbu novinari aj samotny obsah a casto aj zdravy rozum. Napriklad dnes rano na Narkoze redaktor hovoril, ze Kaddafiho syn vyhlasil, ze "pomsti vrahov svojho otca". Teda ja Kaddafiho syna nepoznam, ale ked mal svojho otca aspon trochu rad, asi by mal skor pomstit jeho ako jeho vrahov.
Tak to ma pobavilo
rekodifikovali ste "dôkazy" na "svedectvá". Ako prorok Mohamed ;-)))
Sice neviem
Co maju prekladatelia do anglictiny so spisovnou slovencinou neviem, ale dajme tomu. Jazyk sa vsak obohacuje tym, ze prebera slova a slovne spojenia z inych jazykov. Nie je staticky a vytesany do kamena. Je to ziva bytost. A neprebera iba anlgicke slova, v minulosti to boli mozno viac francuzske, ci nemecke. A anglicizmy sa k nam dostali nie len cez tych hnusnych Cechov, fujfuj, ale napriklad aj cez rustinu. Co taky kombajn? To moze byt, alebo by ho pan purista radsej poslovencil? To, co na nas ide z televizii a radii aj ja povazujem za jazykovu hrozu, ale pripisovat to Bratislavcanom je dost nefer. Kolko z tych "novinarov", politikov, celebrit a podobnych jazykovych "etalonov" su skutocne Bratislavcania? A co tak tie patvary, ktore do slovenciny vnasaju ludia z inych regionov? Trebalo by? poriesit? Prid tu? Idem vonku ? A to len par prikladov. Cely tento clanok je iba vyliatie si frustracie nejakeho zakomplexovaneho Slovaka. Bez pridanej hodnoty.Hlavne tí, čo to robia "odborne"
Majka. Keď som počula vravieť jednoho z našich prezidentov "inicioval soom" alebo robotníckeho poslanca, známeho ako kelňa v nevhodnom kontexte o "emitovaní", rehlila som sa ako kôň.
Ja suhlasim
vety ako "Idem pri tesco" (asi podla vzoru Idem pri les), "Mal som dva piva." urcite nepochadzaju z Bratislavy a kolko ludi tak hovori. A napriklad namiesto slovanskeho barva sa dnes hovori nemecke farba - vdaka jazykovedcom, ktorym sa kedysi zdala byt barva cechizmom. A vobec tie cechizmy, to je taky nejaky dost umely problem, staci si prist k hranici a clovek zisti, ze jeden jazyk plynule prechadza do druheho. Trebars na takom Slovacku hovoria podla mna viac po slovensky ako po cesky (ono historicky dost dlho patrilo k Uhorsku), v podstate skoro na celej Morave hovoria zemaky a nie brambory, takze argumentovat, ze vyraz pochadza z cestiny a preto je zly, mi ako cloveku, ktory sa v pohranici dost pohybuje, nepride ako opravnene. Kazdy uprednostni, co mu je blizsie. Ked pocuje v radiu nieco, co doma hovori inak, neverim, ze prijme vyraz z radia. V Rakusku a vo velkej casti Nemecka napriklad nikto neriesi, ci hovori spisovne.
Dalsi vec je ...
... ze jak cestina, tak slovenstina maji celkem dost lidovych hovorovych vyrazu, ktere pochazi puvodne z nemciny. Coz si dnes, kdy nemcina neni primarni cizi jazyk, tolik neuvedomujeme.
- >Cely tento clanok je iba vyliatie si frustracie nejakeho zakomplexovaneho Slovaka. . Asi tak. Opäť tá zlá Bratislava... Ale možno autor iba zabudol pridať v titulku úvodzovky, asi takto: - "Bratislavčania" rekodifikujú spisovnú slovenčinu - To by som mu zatlieskal za oprávnenú kritiku, ktorá by smerovala _aj_ do radov jeho krajanov. :-) Mimochodom, na autorovom mieste by som si dal veľký pozor aj na prípadné preklepy v článku. Hlavne vo vete: "Už roky sa však z Bratislavy šíri prostredníctvom médií nákaza nekultivovaného jazyka, korá valcuje jazykovú kultúru." :-)
- hore dick pise ze dnes rano vo vysielani sprav doslo k chybam ...a clanok sa ani nevenuje novym slovam, ale hlavne ich sklonovaniu a vyznamu vo vete, co je uplne ina vec ktoru kritizujete ... a bratislava, nuz lebo vacsina medii sa nachadza v bratislave ... je to normalny clanok nikoho neponizuje ani nenapada, len pise o chabej znalosti jazyka u tych, ktori s nim zivia ... skratka kaslu na to, aj ked o sebe tvrdia, ze su najlepsi ci najvacsi, ich profesionalita je ale v skutocnosti nizka
Tak to som asi citala iny clanok
Autor broji proti cechizmom, anglicizmom a za cistu slovencinu. Ja sa jazykom zivim a preto ma mimoriadne trapi, ako sa so slovencinou zaobchadza na verejnosti. Ale je nonsens, ze su to vylucne Bratislavcania. Bratislavcania maju svoj dialekt, dialekty su vo vsetkych jazykoch a je to uplne prirodzene a patri to k bohatstvu jazyka. Ale politici, novinari a podobni prznitelia jazyka ani zdaleka nie su vylucne Bratislavcania. To je zasadny omyl, preto je clanok iba frustrovanym kopnutim si. Moje najoblubenejsie "paslovo" - poriesit- urcite nie je bratislavskeho povodu. Ja vsetkym tym lubozvucnou stredoslovenskou slovencinou hovoriacim krajanom, ktori poriesit zavliekli do verejneho jazyka hovorim, ze rozdiel medzi vyriesit a poriesit je ako medzi v y s r a t A p o s r a t. Takze si urcite nemaju bratislavski a mimobratislavski Slovaci co vycitat, pokial ide o prznenie slovenciny. Okrem toho, to ze za spisovnu slovencinu bolo zvolene stredoslovenske narecie je cisto rozhodnutim dvoch-troch ludi a ako take uplne svojvolne. Pricom aj ta spisovna slovencina sa v priebehu desatroci dost posunula. A chvalabohu, tak ako sa vyvija spolocnost, vyvija sa aj jazyk, ktorym sa dorozumieva.- autor kritizuje tzv profesionalov, nie obycajnych ludi ... a ten dialekt sa u profesionalov vyskytovat nema, nakoniec vy ste peknou ukazkou ze to proste ide ... a bratislava je spomenuta vo vyssie mnou zmienenom kontexte a nie kto kedy a ako dokvitol do, a ako si pusta hubu na spacir v, Ba ... este raz, clanok sa tyka profesionalov pracujucich s jazykom ... je len zaujimave ake slova vas irituju a v akom kontexte :-) --- este terba nieco rozanalyzovat? :-)
:):):)
Vysvetlila si to úplne zrozumiteľne... dobrý článok, dobrá diskusia... Fakt sa tá naša slovenčina przní viac než dosť... No obyčajní ľudia nech si bežne hovorovo rozprávajú ako vedia... ale médiá by mali byť akýmsi vzorom v komunikácii i čistote jazyka...akousi výkladnou skriňou. Je na škodu veci, že to čo "nepokazia" v komunikácii moderátori, to zavŕšia bezduché reklamy...A to nevravím ani o intonácii a prízvuku na otázkach. Myslím si, že sa slovenčina ako jazyk vyučuje veľmi málo, a je to už žiaľ vidieť /vlastne dosť výrazne počuť :):):)/.
- Mňa irituje hlavne slovné spojenie s použitím nárečového "neni". Napr. "ja som zajtra neni tu". Niektorí to dokonca vyslovia "neny". A potom používanie l namiesto ľ, napr. "flaša" namiesto "fľaša". A keď to niekto spojí do jednej vety napr. "Neny bol som to ja, kto rozbil tú flašu" - tak to je úplný masaker slovenčiny.
- Je uplne jedno, jestli napises "flaša" nebo "fľaša". Originálně je to převzaté slovo z němčiny (potvrzuje i Slovnik cudzich slov od Sama Salinga).
Nie, nie je
viď lexikón slovenského jazyka, http://www.slex.sk/index.asp, kde je o slove "fľaša" uvedené: fľaša -e fliaš fľaška -y -šiek ž. obyč. sklená valcovitá nádoba s hrdlom; jej obsah: litrová, pivová fľaša; vypiť fľašu mlieka; fľaša na zaváranie pohár l má rád fľašu rád pije alkohol; fľašový, fľaškový príd.: fľašové sklo; fľašové pivo, víno vo fľaškách; fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: fľaštička kolínskej Zatiaľ čo, slovo "flaša" sa v lexikóne vôbec nenachádza. Jirko, neprzni tú nešťastnú slovenčinu ešte aj Ty ;-),
- v poslednej dobe je dost v kurze aj slovo "naozaj" a "mozno". redaktori ho vsuvaju hlava nehlava do svojich otazok ci komentarov. skvostom je kombinacia "mozno naozaj" ...
Narozšírenejšie nesprávne
používané cudzie slovo je (podľa mňa) "prémiový", viď napríklad aj hore na tejto stránke text "Táto stránka je súčasťou siete prémiových slovenských webov Piano." Pritom slovo "prémia" v slovenčine má význam iba "odmena, dar", a nie "mimoriadna kvalita".
- a co hovorite na to "...,či?" na konci kazdej druhej vety?
- chcel si niečo povedať? či? ;)
S kým "bankuje" autor!??
Nožik vo vrecku sa otvára pri počuvaní z verejnoprávnej TV takto dovŕzanej našej ľubozvučnej a spievajúcej slovensčiny. Autor má úctu za možno bezvýznamnú zatiaľ snáhu o navrat ku koreňom kultúry a kultivovanosti a je vcelku možne, že dosť veľkému počtu čítajúcich toto bude pripadať ako nadávky. Jazyk bez opory v historirickom kulturnom dedičstve je odsúdený na zánik rovnako ako, povedzme, esperanto apod. Nič to nemení na fakte, že reklamu o "bankovaní" (zauživaný slengový výraz kriminálnikof) pozerajú aj tamti stražcovia z jazykového nášho ústavu pána Štúra. Je to úbohé s našou rečou, veru. Už ani nespomínam, že minúle prišla od susedov puberťačka vypytať si lízatko a z tých dvoch viet bolo jej rozumieť len predpony "v" a "do", ostatne akýsi nezrozumiteľný moderne-úličný sleng. Autorvi -- vrelá vďaka za postreh. Mysleniu a čistote jazyka slovakof zdar-zdar-zdar. Pome volíť v marci víťaza. Zdar.Slovo "banka" pochazi z italstiny
Puvodne znamenalo stolek, na kterem penezomenci ve stredoveke Italii provadeli sve transakce (vymenovali mince jinych mestskych statu za mistni). Zajimave je, ze kdyz nekdo podvadel, tak mu ten stolecek zlomili. Tzv. "banka rupta". Z toho dnesni slovo "bankrot".?
Vrelá vďaka za info o pôvode "banka". Iný a aktuálny vyznam je držať kasu v karetnej hre poker a rozdávať karty, opýtajte sa najbližšieho kriminálnika, lebo tí ot majú v každodennej povinnosti hrať si karty. Preto bankovať po lopate znamená rozdávať karty a je to slengové slovo, ktoré vôbec ani omylom nemá čo hľadáť na obrazovke TV a zato čonevidieť budú nasledovať dosť tvrde sankcie rady pre vysielanie až po možnosť odobratia licencie. Je nemysliteľné aby z modrých obrazoviek sa na nás znášala sprška nespisomného slengu zopakována aj 100 krát denne. Za všetko sa dnes platí "na drevo". Mysleniu zdar.
Obdržať
Zázračné slovíčko obdržať sa postupne dostáva do bežného jazyka už takých 20 rokov a zdá sa, že onedlho zakotví aj v slovníku spisovnej slovenčiny. Mne je to slovíčko cudzie a vždy sa pozastavím nad tým, keď ho vidím v rôznych tlačených dokumentov bánk, poisťovní a iných inštitúcií. Podobných slov je veľa. Situáciu zachraňuje jazykové okienko, ktoré býva každé ráno v rádiu Slovensko 1. Niekedy sa tam dozvedám aj zaujímavé veci. K slovu "Bratislavčania" v názve článku ťažko niečo povedať, ťažko sa totiž definuje kto je Bratislavčan. Autor možno nemá rád pôvodných obyvateľov Bratislavy ...
fčul zmeň destináciu
a hľadaj svoj level v inom rezorte, lingvista...
- ale ved robia, ale nevola sa to jazykove okienko, ale slovencina na slovicko: http://www.rozhlas.sk/radio-sl... akurat, ze ich asi moc uz nepocuvame :-) ale - mne sa paci, ako to maju s cestinou, spisovnou a hovorovou - tu je to pekne vysvetlene: http://cs.wikipedia.org/wiki/H... "či" mne osobne nevadi, vnimam to ako "hratky se slovicky" a mne to znie tak milo :-) skor ma nastvalo, ako sa zo dna na den namiesto "posledny" zacalo pouzivat slovo "ostatny" a s tym sa fakt neviem stotoznit
Máš pravdu,
ze ich asi "moc" uz nepocuvame:-) To "moc" Ti tam nesedí ako...:-)
šak blava, nééé? :-) *** uz som dost unavena z tych politickych clankov, blogov, diskusii normalne mi dobre padlo, precitat si nieco ine :-) -------------------- p.s.: celkom nerozumiem, preco su niektori bratislavcania citlivi na to, ze sa im povie "blavaci"... mne to vobec nevadi a to mam nase mesto fakt velmi rada, aj ked sa v poslednej dobe nerozrastalo "moc" do krasy... pre mna: ten genius loci nezmizne asi nikdy ... teda: z urcitych casti mesta (a prilahlych obci) :-) pekny vecer prajemTy a unavená z politiky?
Ty si unavená z toho, ako "paní mámo" neslávne končí, nie z politiky. Ty z politiky nebudeš nikdy unavená, ale teraz si z nej poriadne sklamaná. Medzi únavu a sklamanie nemôžeš predsa dávať rovnítko:-) Aj Tebe príjemný, ja som po pravidelných utorkových podvečerných dvoch pivách v našej krčme:-)nie, nie
to nie je kvoli I.R. ... nepriamo som "predpovedala", ze ona nebude mat zaludok na "vysoku politiku" este vtedy, ked kandidovala na prezidentku... ale - dost ma stresuje sucasna situacia, aj ked viem, ze osobne sama nic nezmenim, predsalen mam obavy o buduci zivot "nasich" deti: dopriala by som im pohodu a blahobyt ... lenze, ked budu splacat nase dlhy, tak nebudu mat ani jedno, ani druhe... a moc nas chvalit asi nebudu, ked budu musiet setrit a splacat tie dlhy, ktorym sme my nezabranili vtedy, ked sme mohli tak asi :-) dobru noc
- Mali by sa jazykovedci naucit ze jazyk sa ma prisposobovat ludom a nie naopak. Jazykovedci ho maju skumat, nie tvorit. Apopo, napr. v anglictine myslim nic take ako kodifikovana anglictina neexistuje.
- Jazykovedci to robia davno. Ale ked je take prijemne rozhorcovat sa nad niecim, o com nema clovek ani sajnu, ze ? "Regulovcici" jazyka sa tradicne zdruzuju na ministerstve kultury (vid napad s "jazykovou inspekciou") a nie vo vede. Riaditel JULS prof. Ondrejovič dokonca odstupil z madaricovskej jazykovej rady MKSR, ked zasa zacala terorizovat obcanov vselijakymi prikazmi a kontrolami namiesto podpory rozvoja jazyka. http://www.aktuality.sk/clanok... http://www.tyzden.sk/casopis/2...
- Áno, ale kvalita vyjadrovania (a prízvuku) sa nielen prvoplánovo berie ako kvalita daného človeka. To, čím na Slovensku rozprávajú Bratislavčania, sa v angličtine nazýva "ebonics" a je to veľmi nízko na hodnotovom rebríčku...
- autorovi odporúčam zapnúť si nejaký nemecký TV kanál a neprestane sa čudovať. Slová ako durchčeken, čeken, rilexen, kiken, šopen (naschvál písané foneticky) sú na bežiacom páse. Neviem, či to niekoho vzrušuje, ale žiaľ doba je taká, že sa nekladie dôraz na správne slová, ale na slová, ktoré sú momentálne IN, aby ich používatelia neboli out. A keďže aj redaktori sú len ľudia, ktorí chcú byť IN, tak predsa nemôžu rozprávať spisovne. Kto by im asi okrem nás pár staromilcov rozumel?
- Tej reci sa hovori Denglisch :) http://de.wikipedia.org/wiki/D...
- Predstavujem si dnešnú reč, ako čerpá z klasikov a nárečí. :) A ako ste na to prišli, že slovo "uhorieť" nenájdete v slovníku?
Niektore
slova vytvorene sterilnymi jazykovedcami vsak z medii zaznievaju s otrockou poslusnostou. Uvediem dva (ktore ked pocujem, nastartujem sa podobne ako Hardy v znamej groteske, ked Laurel zacal hrat na trubku): posilnovna a prasacia chripka. Podobne ma vytaca slovicko Olempik, priznacne pre SK sportovych komentatorov.
- najnovsim hitom je "povalili vladu". to je strasne. nad stalicami ako "chleba", vyssie spominane "som tu neni", novotvarmi ako "vynegociovat" sa uz ani nevladzem pozastavovat.
vidime sa
Som zvedava ci sa nase deti budu raz ucit ze buduci cas od "vidiet" je tiez vidiet, lebo "vidime sa po reklame" na nas utoci z kazdeho TV programu, dokonca aj z hlavnych sprav kde to tym padom asi maju napisane v scenari a na citacke.
Nakaza sa siri z Bratislavy
Doplnim dalsie vyrazy, ktore irituju mna. Ohniskom nakazy je samozrejme BA. Pri tychto frazach by som ludom dal slovnikom po hlave: 1. slovo "dojst" - ludia na zapade ho pouzivaju vo vetach ako: "dosiel o cely majetok" (prisiel o majetok), alebo "dosiel na to" (prisiel na to). 2. "ze" na zaciatku vety - "ze aky operator" 3. "ci" na konci vety 4. "drbnut" 5. "mrte". Tieto vyrazy sa siria prostrednictvom TV serialov, alebo reklam, cim sa rychlo dostavaju do povedomia ludi. Viem, ze pre bratislavcanov teraz budem vyzerat ako machom obrasteny spiatocnik, ale podla mna prave hovorit spisovne je "IN" a svedci o inteligencii.- Ze ty si sa musel mrte drbnut do hlavy, ci?
- Prihlas sa do Panelaku, ihned ta zoberu. Myslim, ze tento serial verne zobrazuje bratislavsku (nie slovensku) spolocnost, a na tom sa bavi cele Slovensko... ;-)
Začať od seba?
"Mnohé slová sa dostávajú do jazyka v snahe o modernosť z angličtiny, TRANSFEROM cez češtinu"
paci sa mi
mate 100bodov. ja som z vychodu ale nehutorim a ani to neovladam. je pravda ze aj ja obcas zaperlim ale ja si to mozem dovolit kedze nie som redaktorom ci moderatorom :D
- No mat tak vase problemy ;) Mne to napriklad vobec nevadi :) Nikomu tym neublizuju, ci? :D
Veru, či?
Nikomu? Čo myslíš pod tým neubližujú? Ubližovať, to nie je len jednu vylepiť, kopnúť do zadku a pod. To je aj ubližovať kráse, a tá naša slovenčina je naozaj krásna.- ale nie nie, ja to beriem tak troska s humorom, aj tu slovencinu. Pouzit "ci" na konci vety alebo nahradit slovenske slovicko anglickym mi napriklad vadi ovela menej ako ked niekto pouzije nespravne Y/I. To naozaj kole oci... bolestne :) A zelam si svetovy mier... :D
Veľmi často a nesprávne
sa používa aj slovo 'zrejme', najmä v novinových článkoch, a to v situáciách, keď sa popisuje nejaká hypotéza, a kde by sa mali použiť slová ako 'asi, pravdepodobne, možno'.- Som sa na to pozrela: podla SSJ sa slovo zrejme moze pouzivat aj v tomto zmysle: zrejme I. prísl.: rozdiel videl celkom zrejme II. čast. vyjadruje pochopenie alebo presvedčenie, že predpoklad bol správny: zrejme našiel východisko; boli v tom zrejme viacerí
Ako príklad nech poslúži
článok priamo zo SME: :::Zem zrejme mala dva mesiace::: a hneď nasledujúca veta v tom istom článku: :::Naša planéta možno mala dva mesiace.::: Iný článok: :::Častice zrejme prekonali rýchlosť svetla::: O tom, či tento predpoklad je správny, sa intenzívne diskutuje, a pochybujem, či vôbec niektorí z vedcov sú presvedčení, že tento predpoklad je správny. Jedno je však isté - "zrejme" nie je synonymom "možno".
