Spať na článok
Písmo: A- | A+

Diskusia k článku: Postavíme alebo nepostavíme?

chevron-downchevron-up
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa
15 príspevkov

  • Marian Letko ( YaBasta )
    Blog

    ja teda moc do umenia

    nevidim. Spajanie stareho s novym je vyzva a ked je to urobene s citom tak je to fajn. To co vsak vidim na tej fotke ma od citu hodne daleko a podla mna je to cisty hnus....
    • cezan

      ...najprv...

      ...by bolo potrebné, keby ste nepoužívali čechizmy v texte "moc - veľmi, veľa; hodne-veľa, veľmi" a následne sa pokúste prihlásiť do nejakého kurzu Dejín umenia, prípadne si zakúpte literatúru s tématikou "Súčasné umenie" a až následne reagujte na veci vyššie uvedeného druhu. Možno reagujete rovnako "fundovane" aj na dianie v nukleárnej fyzike, prípadne v chémii, ale možno ste rozhľadený v problematike experimentálnej matematiky, rovnako, ako v iných vedách. Prečo nie, veď ste Slovák. A my Slováci sa predsa rozumieme úplne do všetkého. Preto sme pupkom sveta !
      • Eduard Kladiva
        Blog

        ja sa sice do umenia

        tiez nie velmi rozumiem, ale nieco malo sa rozumiem do nuklearnej fyziky, preto si dovolim vyjadrit svoj postreh, ze to nie je umenie, ale snaha zaujat za kazdu cenu. Aj za cenu zhnusneho pocitu. Ako obcanovi mesta Kosice sa mi nepaci, ak by podobnym experimentovanim mal niekto strapnovat tuto metropolu vychodneho Slovenska. V Kosiciach uz mame obludu na plavarni, jedno take "umenie" v meste na ukazovanie turistom bohate staci. Nech sa laskavo obetuje ine mesto.
        • Rodoslav Kružný
          Ak je pre vás ľudové umenie a architektúra strápňovaním mesta, tak potom zrejme nemáte príliš dobrý vzťah k tradíciam a umeniu. Nejdem polemizovať o tom, či to umenie je alebo nie je, každopádne je to projekt zaujímavý a potrebný. V minulom režime (ako bolo spomenuté v článku) bola ľudová architektúra vytlačená budovaním miest, preto nevydím dôvod, prečo to aspoň trochu nevykompenzovať takýmto spôsobom. Som zástancom ľudového umenia a nemám rád ?módene umelecké výstrelky", ale toto sa mi páči. Nie kvôli estetike, ale kvôli myšlienke.
          • Eduard Kladiva
            Blog

            ja som zastancom

            ludoveho umenia a ludovej architektury ale ako vravia na zapad od rieky Moravy: "vocad pocad". V meste Kosice mame priamo v centre priklad ludovej architektury. V okrajovych stvrtiach Kosic este stoji viacero domov a stavieb v style ludovej architektury. V okoli Kosic je niekolko chranenych pamiatok ludovej architektury. Nebolo by zle, keby v blizkosti Kosic vznikol aj skanzen ludovej architektury, problem je, ze v okoli Kosic je ludova architektura madarska, zatialco uradnici, ktori o tom rozhoduju, su slovenski. To, co predklada clanok, nie je ludova architektura, ale zvrhlost. Umiestnit drevenicu na panelak a zdovodnit to nadvanim na socialisticku vystavbu ukazuje, ze autor takeho napadu nema ani architektonicke ani umelecke schopnosti a dufa, ze hlasnym vykrikovanim spravnych ideologickych hesiel vystrasi funkcionarov a uradnikov, aby mu jeho veldielo schvalili a financovali. Lebo o to mu, nie o umenie. Pritom by sa za peniaze potrebne na naplacanie drevenice na panelak mohlo pohodlne vybavit niekolko ludovych suborov alebo zaujmovych kruzkov. Uzitok by bol vacsi, aj umenie lepsie od tohto by vytvarali. To, co predklada clanok, nie je architektura, ale, nech autor prepaci za uprimnost - pitomost.
            • The Čučo
              • Eduard Kladiva
                Blog
                • Rodoslav Kružný
                • pche, čůčo!
      • olena

        toto je

        skvela ukazka arogancie, pan rozhladeny. niekto vam skritizoval gycovu drevenicu na streche panelaku, tak mu odporucime dejiny umenia. ake paradoxne! ak sa vam paci ludova architektura, chodte sa pokochat do cicmian, ale netlacte nasilu ludovu architekturu do mesta. mesto ma mestsku kulturu a mestsku architekturu a do nej patria okrem ineho aj panelaky. nemate snad pocit, ze by sme si mali na dzinsy navliekat aj lanove gate?
  • SumiFuk

    Masaz?

    "Z domov postavených svojpomocne k domom postaveným režimom." To co je akoze za poznamku? Snazi sa masirovat mlade generacie, ze za komunizmu sa stavalo svojpomocne a pocas neho uz len urbanisticky-statne? Ale ved, sam Dzadon je este mlada generacia, ked padla totalita mal len 8 rokov, takze co si asi tak moze pamatat, ako sa stavalo? Forma urbanizacie a organizovana vystavba existovala samozrejme aj pred komunizmom. Trebars aj koli fabrike - Batove tehlove bytovky vo Svite. Radova zastavba ktora vznikala zaroven s fabrikou v roku 1934. Vobec to nebola ziadna novinka, ze sa koli podnikom stavalo sidlisko za komunizmu. A samozrejme sa stavali tehlove bytovky aj pocas komunizmu. Panelaky sa zacali stavat v roku 1948 aby pokryl potrebu narastu populacie a zaciatky exodu do miest. Zaroven, typova vystavba je lacnejsia nez jednotliva (vedel to aj spominany Bata, preto su vsetky rovnake) a panelova umoznovala rychlu vyrobu panelov a montaz. Mnoho odbornikov dnes tvrdi, ze udrziavane panelaky su dokonca stale kvalitnejsie, nez niektore nove odflaknute bytove zastavby.. Samozrejme, ze su aj odflaknute panelaky (krivo ukotvene panely - krive steny), ale neznamena to ze vsetky! Co sa tyka rodinnych domov - panko umelec mal zjavne dost zuzeny rozhlad, pretoze za komunistov sa stavalo rodinnych domov pozehnane - svojpomocne a casto z nakradnuteho materialu. Ano, je pravda, ze su cele zastavby rovnakych domov, ale to nie preto, ze sa to organizovane stavalo, ale preto, ze vtedy sa stavalo prakticky vsetko nacierno (podla dnesnych meritok) a podla projektov, ktore si ludia podavali z ruky do ruky. A to nehovorim o mnozstve chatiek, ktore sa stavali hala bala svojpomocne a castokrat uplne nelogicky (vonkajsie schodisko na poschodie, pretoze sa pri stavbe bez projektu zabudlo na vnutorne a podobne kiksy).
    • Rodoslav Kružný
      Stavali sa síce rodinné domy, ale tie s ľudovým umením nemali (takmer) nič spoločné. Nielen čo sa materiálov týka, ale hlavne vzhľadu. Tie "komunistické kocky" a domy im podobné totiž príliš narušili vzhľad tradičného vidieka. Ľudia samozrejme boli radi, že môžu bývať vo väčších domoch a pod., ale bohužiaľ za príliš veľku cenu - pochovanie ľudovej architektúry. Určite sa dali vytvoriť také vzory domov, ktoré by boli väčšie, ale zároveň by viac zapadali do vidieckeho ľudového prostredia. Aby som nezhadzoval vinu len na socík tak doplním, že dnes sú aj tie zvyšky ľudovej architektúry ničené výstavbou rôznych domov z developerských katalógov, čo je tiež bohužiaľ smutné.
reklama