Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Podceňované protipovodňové opatrenia fungujú a dobre!
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa82 príspevkov
páči sa mi tá fotomontáž
na snímke číslo 3 :-D Tá voda prepadajúca cez okraj prázdnej hrádzky s medzerami medzi jednotlivými brvnami. V podstate to vystihuje "poctivosť" tvojej argumentácie.- mna by len zaujimalo, ako si zistil, ze ta hradzka je prazdna? Lebo v nej nie je vody doslova kopcom? Lebo iba ak by v nej bolo vody doslova kopcom (ako kopec piesku, chapes?), iba potom by si ju videl, ak stojis pod urovnou hradzky. Inak uvidis akurat tu vodu, co preteka cez okraj. A ak do hradzky priteka viac vody, ako z nej dierami odteka, tak sa po case naplni a zacne pretekat cez okraj.
- 1. skús trošku priestorovej predstavivosti. Pokiaľ by voda bola až po okraj hrádze, bolo by hladinu vidieť. A bola by j v tej hrádzke v popredí. Pozorovateľ nestojí nižšie ako je okraj tej hrádzky, stojí na svahu nad hrádzkou, ktorá je len o kúsok nižšie než tá, o ktorej hvoríme. 2. Pokiaľ by tá hrádzka bola plná, voda by tiekla aj medzerami pomedzi kmene. Tak, ako je to na obrázku nižšie (IMG_2295), ktorý je realistickejší, hoci manipulácia s tým IMD_2260 vrhá tieň pochybnosti na všetky. 3. Pokiaľ by tie hrádzky boli plné, voda v nich by musela byť mútnejšia, nepresvitali by cez ňu brvná. Mútnejšia by musela byť aj voda pod hrádzkou, pretože ten prúd dopadá na nespevnenú plochu. 4. Množstvo vody tečúce tou dolinkou je menšie než zodpovedá stavu, pri ktorom by sa naplnila tá netesná hrádzka. 5. Pokiaľ niekto chcel predkladať dôkaz, stačilo urobiť ešte krok-dva hore tým svahom a hladinu by bolo vidieť úplne perfektne. Snímka skôr vzbudzuje dojem, že Kravčík nechcel pripustiť, že veľká časť jeho hrádzok sa nenaplní nikdy, ani za silného dažďa. A vážnejšie výhrady priniesli diskutéri nižšie, mňa len pobavila tá snímka. V skutočnosti určiť, koľko v ktorom z tých povodí napršalo je takmer nemožné (nie sú v nich zrážkomerné stanice), na tom potoku sú aj úpravy, ktoré Kravčík nerobil a p.
- 1. omyl, miesto predstavivosti skus pouzit rozum, ak stojis pod hradzkou, tak hladinu neuvidis. Podla tej fotky stoji pozorovatel rozhodne POD hradzkou. 2. Ak by tam nejake medzery boli, tak by tiekla. To, ze netecie neznamena, ze hradzka nie je plna, ale ze v nej nie su ziadne diery, resp, ze su upchate napriklad usadeninami. 3. Vytiahni nikedy paty z Blavy, a uvidis, ze nie v kazdom koryte tecie zumpa, ako to poznas z Dunaja. Brvna by presvytali, kedze sa jedna len o tenku vrstvu vody. To by cez okraj muselo tiect bahno, aby nepresvitali brvna. 4. To si z ktorej krystalovej gule vycital? 5. Mozno bol lenivy liezt po rozmocenom svahu. Co z toho vyplyva? Ako to dokazuje, ze ide o fotomontaz.
- Toto je hodne trápny útok. Pokiaľ nemáš lepší argument než že fotka je určite fotošopovaná, pretože nie je odfotená z uhla, z ktorého by si ju odfotil ty... možno je načase si priznať, že proste žiaden argument nemáš. (Čo je úplne v poriadku -- nie povinné mať na internete argument proti každému zoznamu fotografií.)
???
Nebudem riešiť efektívnosť alebo neefektívnosť tých hrádzok. Ale ak je obrázok č.3 fotomontáž, potom budeš asi aj ty fotomontážou, ale určite nepodarenou. Fotoaparát bol jednoznačne pod úrovňou tej inkriminovanej hrádzky, tak akú hladinu tam chceš ? Ale však asdadsasd ti to riadne lopatisticky vysvetlil, len mám obavu, že si to aj tak nepochopil...
drienica
nemohol by si dat nejake fotky aj z tej druhej dediny? tiez je tam potok tak vyregulovany, rozsirene koryto, zvysene brehy. pripadne...ta regulacia vznikla v ramci vasho projektu? to sa mi nezda, kedze vy presadzujete opacny pristup. este otazka ku hradzkam. predpokladam ze vacsina z nich je uz do velkej miery zanesena, aky ucel by plnili keby prisla dnes poobede dalsia burka?
pan kravcik...
ja pevne verim, ze si uvedomujete - ze porovnavat dve susedne udolia z hladiska katastrofalnosti povodne versus genialita vasich opatreni (alebo kohokolvek ineho) je uplne mimo vedecku, aj sedliacku teoriu...vsimnite si, ze akekolvek lokalne povodne sa prejavuju svojou nahlostou, a presnym umiestnenim - teda vo vedlajsom udoli vzdialenom hodinu peso uz casto ziadne problemy nemaju - bez ohladu na akekolvek opatrenia...inak povedane - vase tvrdenie o zarucenom protipovodnovom opatreni je taranie - a verim, ze si to uvedomujete (lebo inak by to bolo s vami zle)...co sa tyka vasich vypoctov o tisicoch kubikov zadrzaneho objemu a opatreni trvalom - chodte prosim zratat po vacsom dazdi ako napr. na vasich obrazkoch - kolko percent z tych kubikov viete vyuzit pri druhom dazdi - verim, ze aspon 40-50 percent povodneho a pri tretom aspon 25 percent...ja ocenujem protieroznu funkciu stupnov a hradzok, ak su vhodne umiestnene - ale neoperujte tu nejakym obrovskym mnozstvom kubikov - nebodaj nejakym trvalym...pokial pod pojmom trvaly nechapete obdobie obdobie medzi dvomi lejakmi...ja teda neviem, pretoze som len laik
ale ak som spravne pochopila podstatu "udrziavania vody v krajine" jednym z cielov je aj postupne zamedzenie vzniku privalovych dazdov v sirsom meradle (samozrejme za predpokladu celoplosneho dodrziavania pravidiel a nie tak, ako to vidime v praxi- jeden cihi, druhy hota). takze o nejakych velkych mnozstvach by nemala byt rec. ale to by naozaj chcelo systemove a celoplosne riesenie. spevnovanie brehov a rozsirovanie koryt to asi nebude...
- treba pockat na riadne lejaky, ktore budu trvat aj mesiac ako bol napr. maj 2010 a potom bude mozne hodnotit tie prehradzky. Mesiac predtym neprsalo, poda je vyschnuta a po troch dnoch dazda ma pan Kravcik odpoved na svoje hradzky, no neviem ci to este nie je predcasne. Inak aj vlanajsi rok bol dost netypicky, velmi suchy, tak sa dalo ucinne bojovat proti povodnam, ale to treba hlavne v rokoch ked prsi extremne vela ako bol napr. 2010.
- Nespominam si, zeby Kravcik mal so svojimi hradzkami ambiciu vyriesit mesiac trvajuce lejaky. Ja som ich vzdy chapal ako prostriedok proti nahlej kratotrvajucej prietrzi mracien. Ale opravte ma, ak sa mylim.
- tak to treba povedat ludom na rovinu, ze tie prehradzky su len na jemne mrholenie a ked pride riadny lejak, tak to nie, to treba opat peniaze a nieco postavime vedla, ale zase iba na trocha vacsi dazd, nie na dlhotrvajuce dazde Myslim ze vacsina ludi to berie ako komplexne riesenie, preto to podporuju, skor si myslim ze si pripravujete argumenty preco to nefungovalo.
tie obce
su v takom terene, ze v pripade vacsej vody im asi maloco pomoze, doteraz bolo aj sucho ci uz v jeseni ale aj cez zimu a na jar a tato posledna prietrz bola este dost slaba. Priciny povodni su v cinnosti ludi-holoruby na velkych plochach, regulacia tokov, stavanie budov v tesnej blizkosti potokov-to je ale uz odnepamati, vystavba ciest aj lesnych bez rozmyslu. Kladom Kravcika a podobnych je, ze nieco robia a snazia sa aspon s danym stavom pohnut. Kritici naopak nerobia nic a casto sedia na tych uradnickych miestach, kde o peniazoch na ochranu rozhoduju. Ale pre tych su asi vacsim tahakom zlate padaky ako praca pre blaho obcanov
ako 33 kubíkov zachránilo pred povodňou
to boli asi všetci kubíkovia: lojza, láďa, béďa aj vendelín http://www.youtube.com/watch?v... btw, myslí to autor vážne?
Ani som ten
článok nečítal. Miklóš by povedal " na hypotetické otázky neodpovedám". Ale smiešne to je, vraj zadržia prívalové vody, veď sú plné bahna, už teraz sa zbytočné.... nie su zbytocne !...lebo spomaluju
vodu ! Dolezite je , aby boli PEVNE pokym zarastu vegetaciou...! Tam by pomohla aj "umelo" urychlena vegetacia=nastrkat vrbobe (apod.) pruty ! .................. Argumentacia nakladami na cistenie je chybna..., lebo naopak by manipulacia okolo hradzky mohla tuto urobit labilnou... Takze riesenim je postavenie dalsej hradzky povyse, ci ponize zanesenej... podla vhodnosti profilu terenu. Naklady budu asi mensie ako cistenie... a pre ludi bude kreativnejsie dobudovat novu...:) Miestni asi pochopia, co je v danej lokalite rozumnejsie..., takze teoretizovat zpoza kompu neznamena priamu pomocv pripade hradzok. Poznamka Kravcikovi: Bolo by vhodne oslovit starostov vsetkych doktnutych obci, aby urobili podobne fotoreportaze a dali na webstranku obce, aby bolo, co najviac podkladov, aby sa do buducna vyvarovalo neucelnym realizaciam a naopak ukazali priklady DOBREJ PRAXE !Baco, nech nežerem,
ale odpoviem ti. Táraním sa ešte nič nevyriešilo. 3/3mas pravdu...
..ale mal som take nutkanie - ..si rypnut do teba :)
Vytopilo dedinu, nad ktorou sú
hrádzky? Nevytopilo. Vytopilo dedinu, kde nie sú? Vytopilo. To sú jediné pádne dôkazy, ktoré sú rozhodujúce. Všetky tie ostatné kecy sú len ideologickým bahnom.- otazka je ci nevytopilo ani jednu dedinu kde hradzky su, tvoja argumentacia je totiz nepostacujuca kedze nevies kde ake mnozstvo vody spadlo, je bezne a minuly rok som to parkrat aj pozoroval, ze dedina vzdialena 2-3km vzdusnou ciarov bola pre padajuci dazd sotva viditelna a u nas spadlo sotva par kvapiek
To neviem ani ja, ani vy.
Ale mám krušné skúsenosti s bahnom v dome, po výstavbe betónovej prekážky odrážajúcej vodu na našu ulicu. Postavili ju a hneď v prvý rok jej existencie nás vytopilo. Kým tam boli len záhrady a brázdy tak sa roky nič nedialo. Starí ľudia neboli hlúpi a nesnažili sa prírodu znásilniť, spolužili s ňou. Ako decko si pamätám v lesoch drevené prekážky cez lesné cesty, priehlbne a podobné veci, kde sa držala voda. Jedno nechápem, prečo je toľko nenávisti voči tomuto projektu a voči tomu človeku.Celé to nekorešponduje
s vedeckým výskumom Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého to nemôže fungovať. Je to vedecky dokázané, že je to podfuk.Ak v praxi
vidno, ze to funguje, tak cely vedecky vyskum SAV tvrdiaci, ze to nefunguje, stoji za ***** Videl som uz kopec toboganov v lesoch po dazdi, kde voda rychlo stiekla a na tych fotkach vidno, ze voda ide pomalsie a po vecsej ploche, takze vyska vody je nizsia a viac vody vsiakne do zeme. Zaroven voda odnesie menej sedimentov. Z mojho pohladu je jednoznacne, ze v takychto projektoch treba pokracovat.
- ach o mudrosti starych ludi tu toho bolo pod jednym kravcikovym blogom popisane dost kde ho zmietli ako suche listie, ak mas zaujem mozes si to najst a budes prekvapena skutocnostou, konkretne sa tam jednalo o polnohospodarskych plochach v minulosti, tj. zname terasy co sa tyka odrazok na ceste, nerobia sa, aby neboli povodne, ale aby voda nevymyla kolaje ked nimi bude tiect, a samozrejme, keby ta odrazka odrazajuca vodu na vasu bola z ineho materialu a nie betonu vytopi ta tak isto, ta voda niekade ak je poda nasytena odtecie a ak je uspernena na jeden prud ... co sa tyka neznasilnovania prirody mas pravdu, ale nestavali domy pri potoku a ludia co tak robili napr. z nutnosti mlynari boli zmiereny stym, ze kazdy rok, dva budu mat vodu vo dvore a aj tym ostatnym sa to z casu na cas stalo kedze extremy pocasia tu boli vzdy, tak isto ako aj storocne povodne co dokladaju aj kroniky obci, len dnes sa ztoho robi halo a kazdy je prekvapeny ohladom kritiky tohoto projektu, je tam mnozstvo nezrovnalosti, narabanie s verejnymi a teda a mojimi peniazmi ktore mozu byt vyuzite efektivnejsie a pan kravcik si pod svojimi blogmi nedokaze obhajit svoje teorie ani pre laickymi otazkami, nieto este pred odbornymi, jeho teoria o ladovych povodniach a o tom, ako regulacia tokov sposobuje viac zaplav stoja zato, vsak pocitaj diskusie pod jeho blogmi a skus si ich logicky nezaujato zrovnat v hlave k comu dojdes
Nedajte sa.
To je jediný odkaz, ktorý je vhodný. A podporiť by to mali aj obyvatelia tej dediny, ktorú nezatopilo a ja si myslím, že aj poisťovne by sa mohli postaviť na vašu stranu, čo takto osloviť ich? Pokiaľ nebudete mať za sebou veľkého hráča, tak proti ľudskej chamtivosti a blbosti nič nezmôžete.
Táto "vec" môže byť dobrá,
ale prosím,odpusťme si emócie.Už článok p.Kravčíka nezaručuje úplnú presnosť.Áno - napršalo v oboch údoliach - to je neoddiskutovateľné.Ale vie niekto zaručene povedať koľko na pršalo a za aký čas ? Zrážkomery tam umiestnené neboli,takže presnosť tvrdení je skôr nepresnosť.........A nie len to.Aj p.Kravčík mi dá za pravdu,že nie je jedno či tam napršalo napr..:30 mm za 20 hodín,alebo za 20 minút.V prvom prípade ide minimálne o búrku ,v druhom o jemný vytrvalý dáždik.Ale aj následky budú úplne odlišné.Na druhej strane - apriorne odmietať tieto riešenia je samo o sebe nie že nezmyslom,ale chudoba ducha.Samotné fotografie ukazujú,že k zadržaniu vody došlo a teda má to aj určitý význam...........Ale žiaľ pre "slabosť" dokladov nemôžem dnes povedať,že je to presne tak ako tvrdí p.Kravčík.Aby sme si rozumeli - ja týmto riešenia p.Kravčíka nezatracujem,ale nemám ani odvahu povedať,že je to úplne v poriadku.Na toto rozhodnutie by bolo potrebné do oboch dolín umiestniť zrážkomeri,ale také čo dokážu zmerať nielen zrážky za 24 hodín,ale čo dokážu zaznamenať aj intenzitu /sám ale neviem či niečo podobné vôbec existuje/ a až pri zistení správania sa systému za približne podobných podmienok môžeme vysloviť nejaké záväznejšie závery.ty si inzinier?
tak potom nemozes pochybovat o tom, ze existuje zariadenie na meranie intenzity dazda, resp. za aky casovy usek spadne ake velke mnozstvo vody. da sa to riesit dvojako: bud castejsim odcitanim hodnot, alebo jednoducho nejakym prietokovym meranim, rozumej zapisovanim do grafu. kazdopadne nemozeme po celom SK rozostavat zariadenia na meranie, pretoze jednoducho nevieme, kde najblizsie bude prietrz. ale co sa urcite da, je zmerat prietok vody pred dedinou, resp v dedine, teda stav hladiny a tym aj je zdokladovatelne mnozstvo pretecenej vody, a tiez za aky casovy usek. no a ked sa k tomu este priradi nejaky ten graf, ze kedy prsalo a kedy bolo pekne, tak sa bude krasne dat vyhodnotit, ci privalova vlna bola alebo nebola zjemnena. kazdopadne sa mi paci kravcikov pristup a to hlavne z dovodu: dava pracu jednoduchym ludom. a to pracu, ktora je zmysluplna.
oblb
Pan Kravcik sa uz davnejsie v rozhlase chvalil, ze jeho priehradzky zadrzia vo vsetkych obciach (spominal tusimze cislo 480) az 8 milionov litrov vody. takze kratka matematicka uvaha: 1mm zrazok = 1 liter vody na ploche 1 metra stvorcoveho. 8 milionov litrov vody = 1mm zrazok na ploche 8 milionov metrov stvorcovych = 1mm zrazok na ploche 8 km2. Udolie nad Sarisskymi Sokolovcami - 10,7km2. Takze VSETKY priehradzky na slovensku nezadrzia ANI 1mm zrazok v malickom udoli nad jednou dedinou. A tymto chceme chranit krajinu pred povodnami ? (a ani nespominam ze zivotnost priehradzky pod holorubom je menej ako pol roka. potom je zanesena a nezadrzi ani to malo vody)Neviem ako je to s tým objemom
Ale tvoja úvaha je chybná, pretože predpokladáš, že pri 1mm zrážok je už potrebné stavať hrádze (dokonca na zachytenie všetkej padnutej vody). Netreba. Kravčík hovorí o objeme, ktorý treba zachytiť, ty o objeme, ktorý padne vo forme zrážok - a tváriš sa, že krajina je smaltovaná vaňa, ktorá každú dopadnuvšiu kvapku neúprosne smeruje k poliam a ludským obydliam.- v com je chybna? chces zachranit krajinu pred povodnami- cize pri urcitych spadnutych zrazkach vies ze povodne nesu, a pri vyssich uz su. kravcik chce ochranit slovensko pred povodnami tym ze vybuduje priehradzky ktorych celkova kapacita nieje ani 1mm zrazok v malickom povodi. cize ked napadne XYmm zrazok a je to na hrane povodne, tak kravcikove priehradzky nepomozu uz ked napadne XY+1mm zrazok. chapeme sa? nepotrebujem vediet kolko mm zrazok sposobi povoden ked viem ze ak napadne uz o 1 mm zrazok viac tak priehradzky su nahovno. krajinu pred povodnami zachranis jedine tym ze sa masivne zvysi akumulacna schopnost lesov. a to dosiahnes jedine zvysenim ich kvality. o malicko viac kvalitnejsi les zadrzi ovela viac vody ako zniceny les a miliony priehradzok.(priehrady ani nespominam. tie su onicom)
- Chyba je v tom, čo Ti povedal a nepochopil si ... cieľom predsa nie je zachytiť všetku vodu, čo spadne... Predsa na tých 10,7km2 sa nikdy neodplaví všetka voda do potoka, či tam hrádze budú alebo nie, odplaví sa len menšia časť tej spadnutej vody. A teraz ideo to, že aj tá menšia časť presahuje limity potokov ... ak ju aj takýmito hrádzkami znížiš ešte, tak si vyriešil problém... Matematicky si to vypočítal správne, ale zle si aplikoval vzorce na skutočnosť. Do vzorca si nezahrnul, koľko vody netreba zachytávať :) Douč sa zvyšok ... matiku vieš, ale aplikáciu nie...
nepochopil si.
skusim teda este raz.naco riesit kolko vody treba zadrzat? zrazky su premenlive. raz napadne 1mm, raz 10 a inokedy 100. vieme ze niekedy povodne su, niekedy niesu. a vieme (resp. pan kravcik tvrdi) ze VSETKY jeho priehradzky na slovensku maju kapacitu 8 mil. litrov vody. ta kapacita je teda taka ako keby na uzemi 8 km2 naprsalo 1 mm zrazok(na tych jeho mapach vidis ze 8km2 je jedbna smiesna dolina, nieto nejake velke povodie) to znamena ze ak by hocikde naprsalo co len o 1 mm zrazok viac (namiesto 50mm - 51mm) tak ten dazd zaplni VSETKY priehradzky na slovensku. absolutne ta nemusi zaujimat kolko zrazok sposobuje zaplavy, kolko vody potrebujes zadrzat aby si videl ze piehradzky su ako protipovodnova ochrana BLUD. pekny den
okej
mňa si presvedčil, je to divné.
Ťažká demagógia Kravčíkova
Jedna z metód, ktorou pán Kravčík ohlupuje pospolitý ľud je demagógia. Pán Kravčík skoro správne predpokladá, že viac ako 50% pospolitého ľudu si to nedokáže jednoduchým matematickým výpočtom skalkulovať a nemá dostatok vedomostí o probléme, preto sa mu darí presvedčiť jednoduchýh ľudí, nie však ľudí, ktorí dokážu premýšľať a správne logicky uvažovať. 1. Pršalo v oboch údoliach 8. júna 2012 ? Nepochybne. 2. Vie pán Kravčík povedať, koľko mm zrážok a za akú dobu napadlo v oboch mikropovodiach ? Ak vie, prečo to v blogu nenapísal. Ak nevie, potom iba tára. 3. Vie pán Kravčík, pri akých zrážkach za aký čas a za akých podmienok vznikajú na Čergove ničivé povodne ? Nie ? Tak ja mu to poviem: je to okolo 100 mm v priebehu niekoľkých dní a povodie musí byť predtým nasýtené. 4. V priebehu niekoľkkých dní v uvedených mikropovodiach na Čergove určine nenapršalo 100 mm zrážok a preto nemali ani prečo byť ničivé povodne. Stačí si pozrieť údaje SHMÚ. Išlo v podstate o bežné zrážky. 5. Silná prietrž mračien ? No tá mohla zasiahnuť mikropovodie, kde leží obec Červenica pri Sabinove, ale nemusela zasiahnuť mikropovodie, kde ležia Šarišské Sokolovce a Bodovce. Vie pán Kravčík kvantifikovať, koľko mm zrážok spadlo pri tejto takzvanej "silnej prietrži" mračien v oboch mikropovodiach ? Nevie. 8. júna 2012 v Prešove napríklad napršalo v priebehu 6 hodín 35 mm zrážok a potom prestalo pršať (údaje SHMÚ). To je málo na ničivú povodeň. 6. Povodia pred dažďom neboli nasýtené, čo samozrejme nie je situácia, ktorá by pri 35 mm za 6 hodín mala spôsobiť povodeň ničivých rozmerov. Záver: z uvedenej krátkej analýzy vyplýva, že Kravčík zavádza, ak tvrdí: "Ak boli protipovodňové opatrenia zrealizované všade takýmto spôsobom, ako v Šarišských Sokolovciach, potom si dovolím tvrdiť, že občania sa nemusia báť rozsiahlych škôd spôsobených lokálnymi povodňami. " Toto jednoducho nie je pravda. V prvom rade preto, že tam neboli splnené elementárne podmienky pre vznik povodne: zrážky a nasýtenosť povodia. Ani keby tam Kravčík nepostavil nič, povodeň by jednoducho nevznikla. Zadruhé: Už jednoduchým prepočtom zistíme, že objem, ktorý sú schopné zachytiť zrealizované opatrenia v mikropovodí potoka Bernát, ktorý preteká Šarišskými Sokolovcami ku objemu vody, ktorý tam spadne pri zrážkach 100 mm je v pomere asi 1 : 100. Povodne na Čergove vznikajú vtedy, ak predtým bolo povodie nasýtené (čo 8. júna nebolo) a ak spadne v priebehu krátkeho času (niekoľko dní) 100 a viac mm zrážok, čo 8. júna určite nespadlo. Nemala teda ani prečo na potoku Bernát vzniknúť povodeň. A teda ani účinnosť tých opatrení nebola odskúšaná v praxi. To, čo píše Kravčík v článku je jednoducho ťažká demagógia a zavádzanie verejnosti.green
Nestačím sa čudovať! Podľa tvojich výpočtov a SHMÚ nebolo dosť vody na záplavu, teda prezentovaná záplava v Drienici bola fingovaná a vôbec nenastala, voda vôbec netiekla? Jedná sa vari o nejaký komplot, nebodaj na celosvetovej globálnej úrovni? Novinári a televízie sfalšovali správy? Kto je za tým, za akým účelom sa tak falšuje prítomnosť? Vysvetli nám to prosím ťa pán Green!!!! Alebo snáď nebude pravda to, čo vidíme alebo čítame, ale iba to čo zverejní SHMÚ? To mi trochu pripomína Ministerstvo propagandy z knihy "1984". A druhý pohľad: Green ako vášnivý alarmista doteraz uvádzal v diskusiách všelijaké údaje podporujúce GO - zvyšovanie hladiny mora, zvyšovanie teploty, topenie ľadovcov, početnosť hurikánov a záplav, zvýšený odpar.... a darební klimaskeptici tieto podklady nevedecky spochybňovali, zneúcťovali a smiali sa z nich. Fuj, fuj klimaskeptici!!! Teraz čo?? Pán Green popiera záplavu jednoznačne spôsobenú globálnym otepľovaním? Pán Green popiera dôkazy GO? Svet bol doteraz takl pekne usporiadaný a teraz sa mi pred očami zrútil! A tom som Greenovi, Lapinovi a All Gorovi tak veril :-DŠpanielska dedina
Ja som napísal, že v Prešove za 6 hodín 8.júna 2012 napadlo 35 mm zrážok. Koľko napadlo v mikropovodí nad Drienicou ? Neviem ani ja, ale ani pán Kravčík. Koľko napadlo nad Šarišskými Sokolovcami ? Neviem ani ja, ani Kravčík. Napadlo nad Drienicou (v mikropovodí) toľko mm, ako v mikropovodí nad Šarišskými Sokolovcami ? Neviem ani ja a ani Kravčík. Pri prietrži mračien je priestorové rozloženie zrážok značne rozdielne, a preto nad Sokolovcami mohla spadnúť povedzme iba polovica toho, čo nad Drienicou. Z toho logicky vyplýva, že ak v Drienici slabšia povodeň vznikla a v Sokolovciach nie, nemôžeme to jednoznačne pripisovať Kravčíkovým hrádzkam nad Sokolovcami. Môže to byť totiž dôsledkom toho, že nad Sokolovcami toľko nepršalo. Jednoducho nám chýbajú presné údaje na závery mr. jaronpb, to je celkom elementárna logika. To ale Kravčíkovi nebráni vytrubovať do sveta nezmysly, aké sú jeho hrádzky "účinné". Toť vsjo k elementárnej logike, ktorá je pre Teba aj pre Mr. Hrázdku jedna španielska dedina.Štamperlíkom povodňovú vlnu nezastavíš
Upresním ešte tie percentá. Pomer objemov 100 : 1 (objem vody na ploche mikropovodia zo zrážky 100 mm) : (objem vodozádržných prvkov) samozrejme závisí od plochy mikropovodia. Pri menších mikropovodiach je tento pomer menší a pri veľkých väčší ako 100 :1. Pomer 100 : 1 platí pri ploche mikropovodia cca 33 km2. V prípade menšieho mikropovodia na potoku Bernát v doline nad Šarišskými Sokolovcami je tento pomer nasledovný: Plocha mikropovodia nad obcou Šarišské Sokolovce je 12,9 km2 (Kravčík nesprávne uvádza 10,7 km2). Pri 100 mm zrážke dostávame objem vody 1,29 mil m3. Objem vodozádržných prvkov (nezanesených) je údajne 32979 m3 (neviem, či sa napríklad odrážky do tohto objemu dajú započítať). Ale povedzme, že zoberiem to číslo ako fakt. 1,29 : 0,032979 je pomer cca 39 : 1. Ak sa ale hrádzky zanášajú, môžeme počítať tak s 1/3 objemu a vtedy sa pomer zmení na 117 : 1. Odhad pomeru 100 : 1 je teda aj v prípade Šarišských Sokoloviec správny. Ak sa hrádzky zanášajú a po predchádzajúcich dažďoch sa naplnia zasiakávacie jamy, určite nemožno počítať s celým zrealizovaným objemom opatrení, iba s časťou tohto objemu. Platí teda okrídlená veta (pri pomere 100 :1 ) , že štamperlíkom povodňovú vlnu veľkosti vedra nezastavíš. Ak by v oblasti potoka Bernát pršalo niekoľko dní, povodie by sa nasýtilo a následne v priebehu 4 dní by tam spadlo 100 mm zrážok (takéto situácie sa opakujú pomerne často) , v takom prípade by Kravčíkove štamperlíky zachytili iba 1% objemu spadnutej vody. Samozrejme nie celá zrážka odteká povrchovým odtokom, ale v prípade nasýteného povodia sa odtečený objem blíži spadnutému objemu. Ak by sa také niečo stalo, hrozilo by ďalšie riziko: nestabilné hrádzky bez statických výpočtov by zrejme povolili, drevo z nich by upchalo priepusty, nahromadené bahno spolu s kamením a vodou by sa zrazu uvoľnilo a pohlo smerom na Šarišské Sokolovce. Táto kinetická energia by znásobila ničivú povodňovú vlnu. Som zvedavý, čo by potom táral Kravčík. Že sa tak niekde na Slovensku v priebehu najbližších rokov stane, je iba otázka času a pravdepodobnosti. Čím sa totiž viac rúbu lesy, tým je riziko takýchto situácií väčšie. Je naivné si myslieť, že môžeme drancovať naše lesy a spoliehať sa na šarlatánske riešenia, ktoré nám predkladá Mr. Hrádzka. Je naivné si myslieť že tie jeho riešenia ochránia občanov pred ničivými povodňami, ktoré Slovensko celkom určite ešte len čakajú.- Teraz blbá otázka, ale schválne ... pri hrádzkach sa počíta so zadržaním v čase, nie trvalým zadržaním ako napr. u priehrady ... prečo teda počítaš trvalý objem 1,29 mil. a počítaš ho nesprávne k pomeru zádrží? Opäť .. teoreticky je tvoj výpočet správny, ako jedného šialenca vyšeiš, ale praktický je nesprávny a nechválil by som sa tým a nepísal to tu tak "odborne", pretože ti unikajú tie podstatné detaily. Neviem, či to nieje práve to, čo "Hrádzaka" hovorí, že nechápete ... vy to stále počítate ako trvalá zádrž, akoby ste počítali priehradu, pritom by ste to mali počítať ako brzdu, teda skôr by sa to malo počítať, o koľko hrázdky spomalia celkový prietok oproti "prietoku" dažďa... Vedieť matematiku akosi nestačí, to vieme už dávno ... preto sa robia monitory 9 a iné "monitory", kde sa zisťuje, či teóriu vieme aplikovať na prax ... zdá sa, že Ty nevieš... Nezastávam sa Kravčíka, ale nedá mi poukázať, že niektoré veci ti unikajú a že zanášaš podobné "nezmysly" ako on ... hoci mne sú hrádzky celkom príjateľné. Ale ak niekoho konfrontovať, tak správne a nie ďalšími nezmyslami... Bye
Komplexita fyzikálneho javu
Je zaujímavé sledovať tieto tzv. výpočty ktoré s realitou nemajú nič spoločného. Odtok vody v teréne sa riadi dynamikou prúdenia kvapalín aj fyzikou statiky kvapalín. Žiaľ všetky fyzikálne vzorce sú odvodené od pohybu ideálnej kvapaliny, lebo matematicky nie sme inak schopný zachytiť a najmä rigorózne popísať tieto deje. Preto častokrát modelujeme správanie kvapaliny v zložitom geometrickom útvare, aby sme zistili čo-to o správaní napríklad vodného diela. Ale tu ide o prírodu a nie model. Tu rozhodujú všetky faktory. Napríklad predĺženie času prietoku, dĺžka prúdovej čiary kvapaliny, turbulentnosť a tým protismernosť prúdenia, priemerná rýchlosť prúdenia v úseku, striedanie hydrostatických tlakov meniacou sa výškou hladiny, zmena vsiakavosť terénu, či už prirodzená, alebo spôsobená hydrostatickým tlakom. Ďalej vsiakavosť rastlín, meniaca sa vyskozita kvapaliny, jej tlaková energia, samotné obtekanie rôznych telies, vzlínavosť kvapaliny a osmotický tlak, a tak by som mohol pokračovať donekonečna. Napríklad súčiniteľ odporu Kravčíkovej hrádze (ak ju berieme ako jednoduchý hranol) možu dosiahnuť v prúdiacej kvapaline hodnoty C=1,12. Medzná vrstva vody na okrajoch prúdenia je v pokoji a zrýchľuje sa do stredu prúdenia, čo je možné využiť práve v konštrukcii spomínaných minidielok, dokonca zvýšenia ich stability a pevnosti. Zatiaľ sa tu operuje len z množstvom vody a objemom hrádzok, ale realita je niekde inde. Už aj gravitačné triedenie a prúdové ukladanie sedimentov spôsobuje spomaľvanie vody. Naši predkovia nepoznali spomínané teoretické možnosti, ale praxou a pozorovaním k nim postupne dospeli. Aj keď sa skutočne veľkým záplavám úplne nevyhli, ale ich minimalizovali. Odtiaľ máme názov storočná voda. Okrem toho takéto dielka zvyšujú malebnosť krajiny, jej biodiverzitu a esteticky zhodnocujú životné prostredie.
green
Ale "šak" áno! To, že časť globálnej siete meracích staníc po zemeguli neexistuje a údaje sú dopočítavané znamená , že " jednoducho nám chýbajú presné údaje na závery". To teda znamená, že vzostup globálnych teplôt udávaný klimatológmi a ich PC modelmi je klamstvo, "čo je celkom elementárna logika. To ale "klimatológom" nebráni vytrubovať do sveta nezmysly, aké sú "ich obavy opodstatnené a riešenia" účinné". Toť vsjo k elementárnej logike, ktorá je pre Teba aj pre Mr. Hansena jedna španielska dedina.
Občania by sa mali pozrieť
čí skutočne neboli zaplavení. Podľa expertov museli byť zaplavení.
Pridavam sa,
ze mi chybali udaje o zrazkach v oboch oblastiach. Asi sa tam ani nikde nemeraju, co je skoda - lebo inak to vyzera velmi efektivne. Ja by som bol len rad, keby tento system zadrzania vody v krajine dobre dopadol a obstal aj pri inych "skuskach ohnom" (teda vodou). Len kym nemame udaje, ci tam naozaj boli porovnatelne zrazky, cele to stoji... ehm.. no na vode.- Nechcem podporovať opatrenia p. kravčíka, ale jeho práca viedla k vytvoreniu vodozádržných opatrení - percentá nech si každý spočíta podľa potreby, viedla k vytvoreniu povedomia miestnych obyvateľov, že jednoducho každý musí prispeivať k protipovodňovým opatreniam, rozhýbala sa diskusia ako postupovať proti povodniam. Podľa mňa musia ísť spolu makro aj mikro opatrenia. Preto držím palce p. Kravčíkovi.
Ja naopak pána Kravčíka podporujem
Iba ignorant nechápe, že toto je cesta, ktorá pomôže zmierniť následky lokálnych povodní a ako významný bonus zabraňuje rýchlemu vysychaniu krajiny. Betónové priehrady predsa nikdy nebudú stáť nad každou dedinou. Argumentácia odporcov hrádzok má asi takú hodnotu ako keby Vám odporučili nekupovať si perinu, lebo za dva roky aj tak zateplia susedný panelák.
sedliacky rozum
Mne sa zdá, že ak voda bez zdržiavania tečie dolu kopcom, môže spôsobiť viac škody ako voda, ktorá sa zachytáva v hrádzkach...Aj štiavnické tajchy sú v podstate primitívne vodohospodárske dielo a fungujú storočia perfektne a bez problémov, na rozdiel od moderných odvodňovacích megastavieb s modernými pumpami a elektonikou...A na rozdiel od moderných stavieb budú ešte fungovať mnoho rokov ďalej. Kravčík využíva sedliacky rozum a spája komplexne poznatky aj z iných oblastí. Jeho kritici len nadávajú a závidia. Nech už má ten človek akúkoľvek zaťato rusnácku gebuľu, ale vníma prírodu v súvislostiach tak, ako to robili naši dedovia..., kým neprišli linajkoví inžinieri...Súhlas
Všetci tí kritici, ktorí pohrdajú "nevedeckóu" kravčíkovou metódou a bezmedzne veria vo veľké "vedecky" navrhnuté priehrady by si mali pripomenúť katastrofu v Langarone v roku 1963 http://marusic.blog.sme.sk/c/1...
Áno, treba hľadať poučenie
v histórii. naši predkovia - roľníci fungovali na základe empírie, ktorá sa odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Naši praotcovia sa isto v hroboch obracajú. A aj to málo inteligencie im bolo nápomocné svojou spisbou. Možno načim siahnuť po "Piľnom domajšom a poľnom hospodárovi" od osvietenca Juraja Fándlyho . U nás zásadný zlom v prístupe k prírode, poľnohospodárstvu, lesom prišiel po nástupe komunizmu v Československu a devastácia krajiny úspešne pokračuje. Ak niekto príde s jednoduchou, ľahko realizovateľnou myšlienkou, tak ho ostatní zadupú pod čiernu zem. Inak, ak nechápu, o čo ide, nech sa v prietrži mračien, stačí v silnejšej búrke prejde z kopca koréhokoľvek slovenského pohoria, stačí aj mierne vyrúbaného, do údolia.Uvidí, že lesných tvrdých ciest - potokov je tam požehnane a voda po nich tečie ako po najlepších tobogánoch. Takže prvá dedina s akokoľvek zregulovaným jarkom to schytá, viď Uzovský Šalgov, či teraz Drienica. Ľudská hlúposť a ľudská závisť sú veľmi nebezpeční radcovia.
