Nuž v údolí nad Šarišskými Sokolovcami sa robili protipovodňové opatrenia podporené Vládnym programom revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí. Obec vybudovala vodozádržné opatrenia o objeme 32.979 m3 (odrážky na cestách, hrádzky v roklinách, zasiakavacie jamy i pásy a 2 poldre). Rovnaké, respektíve podobné protipovodňové opatrenia sa mohli robiť aj v údolí nad Drienicou, pretože mesto Sabinov, ktoré vlastní nad obcou Drienica rozsiahle lesy, bolo vybrané do Prvého realizačného projektu protipovodňových opatrení. Túto šancu však nevyužilo. Nám to tak teraz umožňuje porovnávať obe blízke údolia a to s jednoznačným výsledkom. Tam, kde sa protipovodňové opatrenia nerobili, vznikla povodeň. Tam, kde sa urobili, povodeň nevznikla.
Realizované protipovodňové opatrenia pribrzdili koncentráciu stekajúcich dažďových vôd v miestnom potoku, čo jasne dokumentujú fotografie starostu obce Šarišské Sokolovce Daniela Mikolaja (fotografie mi poskytol pre zverejnenie). Fotografie tiež jasne dokumentujú, že protipovodňové opatrenia boli vhodne zrealizované od hrebeňa až po údolnice - tak, ako odporúčala metodika vládneho programu. Ak by tieto zrealizované opatrenia zabránili vzniku škôd len vo výške investície do projektu (v údolí nad obcou sa do protipovodňových opatrení investovalo 120 tisíc eur), tak ide o jednoročnú návratnosť. Tí, ktorí tvrdia opak s tým, že išlo o predražené projekty a zbytočne premrhané verejné peniaze, tak tomu buď nerozumejú, alebo nemajú dobré úmysly so Slovenskou republikou. Tu je dôkaz:
´
Susediace údolia nad Drienicou a Šarišskými Sokolovcami...
Na hrebeni sa kvapky dažďovej vody rozdeľujú do dvoch údolí a tu sa začína púť odtekajúcej dažďovej vody do miestneho potoka...
Stekajúcu dažďovú vodu po lesných cestách zastaví jednoduchá odrážka a odvedie ju do porastu...
Každá hrádzka v rokline zadrží množstvo dažďovej vody a spomalí sa jej odtok do údolia...
Vzdutie vody v hrádzke zvyšuje dobu vsaku do pôdy...
...i vyvoláva ukladanie zerodovaných častí hliny, lístia i drobných konárov v hrádzke.
Celkovo bolo vybudovaných viac ako 70 hrádzok v roklinách nad obcou ...
...opatrenia spomaľujú odtok dažďovej vody, sedimentov, lístia i konárov, čím sa zmenšuje objem vody pritekajúcej do hlavných potokov.
Každá vybudovaná hrádzka v údolí sa napĺňa počas povodne vodou, hlinou i biomasou...
Všetky tieto hrádzky sa počas povodne naplnili sedimentami a u odporcov vzniká dojem, že je to neefektívne riešenie...
v nižších úsekoch potoka sa vytvárali rozsiahlejšie jazerá
Samozrejme aj kamenná hrádza vytvára pri prechode povodňovej vlny zadržanie i vzdutie s významným sploštením povodňovej vlny...
...a tak do obce priteká voda s nižšou kulmináciou prietoku a dlhším časom prechodu povodne.
Ak boli protipovodňové opatrenia zrealizované všade takýmto spôsobom, ako v Šarišských Sokolovciach, potom si dovolím tvrdiť, že občania sa nemusia báť rozsiahlych škôd spôsobených lokálnymi povodňami. Tiež si dovolím tvrdiť, že investície vložené do projektu na lokálnej úrovni sa keď nie do jedného, tak do dvoch rokov určite vrátia.
V tejto chvíli nebudem polemizovať s odporcami o zanášaní a nefunkčnosti protipovodňových opatrení, lebo by aj tak tomu neuverili, že aj zanesený systém hrádzok je funkčný v ochrane pred povodňami napríklad tým, že na každej hrádzke proti prúdu sa dvíha dno koryta potoka ďaleko proti prúdu a tým sa bráni podomieľaniu brehov aj odplavovaniu zeminy do obce. Na naplaveninách po povodni veľmi rýchlo rastie vegetácia, ktorá preberá funkciu protipovodňovej ochrany. Toto je asi veľmi zložité vysvetľovať tým ľuďom, ktorí si vedia predstaviť len veci napočítané či odrátané v technických detailoch, avšak nevedia si dať procesný súvis vzťahu pôda, voda a vegetácia, ako prirodzená väzba obnovy ekosystému a jeho vplyvu na prechod povodňovej vlny.
Tento pondelok som výsledky Vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí prezentoval už aj s publikáciou „Po nás púšť a potopa?"[1] na strategickom plánovaní pre vodnú a potravinovú bezpečnosť vo švajčiarskej Ženeve. Bohužiaľ som tam musel pod tlakom otázok prítomných odborníkov konštatovať, že nová vláda tento program zatiaľ nechce akceptovať a aj keď ho nezrušila de iure, de facto sa vládny program prestal realizovať. Niektorí účastníci medzinárodného stretnutia v Ženeve nechápali, ako sa môže takáto vec dostať pod takýto silný ideologický tlak.
Zrejme to súvisí zo zasadnutím Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, ktorá 12. 6. (včera) zasadala práve kôli Programu revitalizácie krajiny, ktorý sa prestal realizovať a zrejme sa musí nejaké zdôvodnenie vymyslieť. Údajne to bolo pre Vládny program doslova inkvizičné sedenie. Účastníci rokovania bez jeho autorov a realizátorov Vládny program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí doslova odsúdili. Som presvedčený, že tak urobili pod nátlakom našej „slávnej" vodohospodárskej sekcie, ktorá v decembri 2002 vydala dnes už smutne slávne vyhlásenie[2]. Uplynulo teda už takmer desať rokov a naši kompetentní odborníci i štátni úradníci na vodu ostávajú v tom istom kŕči! Vôbec nepostrehli, že aplikácie nových poznatkov o vode vo svete sa už na míle vzďaľujú ich ideologickej prázdnote. Aký bude výsledok? Iba taký, že stratíme niečo, čím sme mohli byť svetu nielen pozitívnym príkladom, ale aj prínosom. Slovensko mohlo byť dokonca jedným z celosvetových lídrov pri presadzovaní obnovy vody v krajine.
A na záver taká malička úvaha:
Metodika Vládneho programu umožňuje vybudovať v Šarišských Sokolovciach približne 80.000 m3 vodozádržných opatrení, aby neboli povodne. To by stálo 320.000 eur a problém povodni i nedostatku vody v obci by bol na dlhé roky zažehnaný. Nuž ale tých 320.000 eur na potvoru chýba na výstavbu priehrady Tichý Potok. Je to síce len 1 promile investície z priehrady Tichý Potok, nuž ale môžme my si dovoliť riešiť v 1.000 obciach revitalizáciu krajiny a dať 10.000 ľuďom prácu a tým vyriešiť problém povodní i sucha v každom chotári navždy, keď my to potrebuje dať jednému investorovi na mega projekt? No nemôžme! Prišli by sme o istoty! Nevedno koho. Možno onedlho sa to dozvieme.
[1] http://www.ludiaavoda.sk/?p=1151)
[2] http://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/vyhlasenie-clenov-slovenskej-vedecko-vyskumnej-komunity-k-problematike-nespravnych-interpretacii-vyvoja-klimy-a
