Matúš Radusovsky
Včelárske tradície a zvyky na Slovensku
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Človek sa učí s deckom 5 hodín a to má na "vysvedčku" i tak dvojku!
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa13 príspevkov
Nie je dolezita znamka
Po vlastnej skusenosti, kedy som sa snazil naucit bezvysledne nglictinu ( 4 roky stredna, vysoka, potom par rokov British Council ) som to s vlastnou dcerou riesil tak, ze uz ako 10 rocnu som ju poslal na 2 mesiace do anglicka do skoly. Potom este neskor dva krat. Spolu 6 mesiacov. Dnes vie po anglicky perfektne, sama si spravila v anglicku skusky a smeje sa mi, ked sa snazim komunikovat v anglictine. Je to troska krute, poslat male decko do sveta, ale najlepsie. Dnes ma 19 a som rad, ze som sa nenechal presvedcit od okolia, ktore ma zatracovalo.Ze znamka nie je dolezita
vysvetlujte Caplovicovi... To bolo len take rypnutie, tiez som toho nazoru, ze znamky ie su najdolezitejsie na svete a netreba decko lamat na kolese, aby nosilo domov jeddnotky... Na druhej strane, kazde dieta je ine, jendo potrebuje trochu postuchnut, u dalsieho ma postuchovanie presne opacny efekt, ine nepotrebuje ziaden dohlad... Najtazsiee je odhadnut, co plati na to nase... Drzim VCiki palce, verim ze sa uplatni v zivote aj s dvojkou na polroku... :)Kto je to Caplovic?
niekto dolezity v ucebnom procese, ze sa nanho odvolavate?Ale no,
aj si prečítal/la, čo píše kale2? Asi nie.Pardooon
moj prispevok bol mysleny ironicky, ale bez spravnej interpunkcie to asi vyznelo uplne inak. Tak sa ospravedlnujem, kedze s prispevkom absolutne suhlasim. P.S. A vo Viki aj Davida verim aj ja, a nebojim sa ani o jedneho :)
kale2
podľa teba má mať decko učiteľa jednotky. a keď ich nemá, tak treba zdôvodniť, že na známkach nezáleží. a čo ak tatko nie je dobrý učiteľ, lebo nedokáže naučiť ani vlastné decká?
Učitelia sú všelijakí...
Otec celý život pracoval ako geológ. Raz sme mali za úlohu nakresliť akési geol. vrstvy, a keďže kresliť neviem, poprosil som ho, aby mi pomohol. Nakoniec to nakreslil sám, lebo ja kresliť fakt neviem. Dostal dvojku. Skoro ho porazilo, lebo ten nákres bol na profi úrovni a učiteľ nemal ani žiadnu zámienku, prečo ho hodnotiť zle: jednoducho si niečo dokazoval, lebo to bol zakomplexovaný dobytok. Odvtedy už doma nebrali moje známky tak smrteľne vážne...Máte pravdu
Popri vynikajúcich učiteľoch sa skutočne nájdu i takí, ktorí nikdy nenájdu mieru - zlomyseľní, zakomplexovaní, psychicky nie v poriadku či protekčné osoby, ktoré si myslia, že môžu všetko- a trpia deti. Poriadny direktor by si mal poznať svoj ansámbel - ale asi by sa nám zišiel pedagogický ombudsman. Rodičia sa na škole v záujme detí zväčša boja ponosovať a "tiežučiteľ" si potom dovoľuje stále viac.
To sa stažujete alebo chválite? ;-)
Ja mám deti na prvom stupni ZŠ a každý deň im s manželom musíme venovať svoj čas pri príprave do školy. Do týždňa je to určite viac ako 5 hodín. Vážim si prácu učiteľov, ale mám pocit, že sa zodpovednosť za to, ako sa žiak učí, presúva na rodičov. Rozmýšlam, ako sa učia iné deti napríklad angličtinu doma, ak žiaden z rodičov nevie po anglicky. Musí to byť pre dieťa stresujúce, ak mu nemá doma kto pomôcť a v škole to nezachytí na prvý šup, dostáva priemerné znamky a pod. Ale je dosť možné, že takým deťom je to aj jedno :-)- Možno sa iné deti učia samé, bez dennodennej asistencie rodičov. Môj syn sa vždy učil sám a bol vynikajúci žiak. Viete, deti sú rôzne.
Nie je im to jedno,
len nie každé dieťa je rovnako schopné, šikovné. Ja som doma nikdy nevytiahla učebnice, písanky z tašky (len na výmenu), domáce úlohy som si písala hneď po skončení hodiny. Rodičia boli zo mňa nešťastní, lebo boli presvedčení, že mi to nestačí. Stačilo, stále samé jednotky. To isté syn, tiež som ho naháňala do učenia, nebolo treba. Jediné, s čím mal problém, bolo písanie. Čím viac sme ho trénovali na nečisto, tým škaredšie to napísal na čisto, tak sme prestali a písal rovno do písanky. Myslím si, že rodičia by mali objektívne zhodnotiť schopnosti svojich detí a nežiadať od nich viac, zbytočne ich potom stresujú. A aj seba.
- nastastie deti sa ucia pre seba a nie pre znamky. Nas system je strasne zly orientovany na potlacenie akychkolvek nazorov ziakov alebo ich minimalne ucit mat nazor, dopracovat sa k nazoru a nastudovat si informacie aby ten nazor mali. A rodic ktory to pochopi tak ma s detmi vyhrane a kasle na nejake znamky.
