Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Slniečkovský život
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa11 príspevkov
pravo na manzelstvo neexistuje
rovnako ako pravo na adopcie. to je uplny nezmysel. nakoniec, adoptovat podla platnej slovenskej legislativy mozu aj nezosobaseni jedinci. ich sexualna orientacia sa neskuma.- K tejto teme to nie je teraz podstatne. Ide len o to, ci tomu uveris alebo nie. Ak nie, tak bojuj vonku a zvonka za to, ze katolici su obetou homoloby a ze vsetkych ludi homosexuali ohrozuju, keby sa medzi sebou brali a adoptovali deti. Znamena to, ze zameriavas pozornost na ohrozenie a nepriatelia su vonku. No ak by tato teoria platila, tak svojou vnutornou duchovnou silou posilujes ohrozovanie a preto v tvojom pribehu budes prezivat vsetko toto ako zosilene. Budes svedkom stale vacsieho a vacsieho konfrontacneho boja, ktory povedie k este vacsiemu ohrozovaniu jednych druhymi. Chces toto zazivat? Mas slobodu to zazivat a prezivat dokedy budes chciet. Ludi k tomu aj laka prezivat vasnivo tie konfrontacne boje. Moze to byt duchovna pasca, ako si neuvedomit, ze len prezivanie lasky k inym na priklade vsetkych problemov, ma silu rozpustat akekolvek problemy, ohrozenie a akekolvek konfrontacne boje. Ale je to naozaj len vecou viery, co vsetko dokaze sila lasky. Zatial v nu a jej silu ludia velmi ani neveria. Laska sa povazuje skor za slabost. A citit len lasku, to akokeby si povedal, ze si len pasivny a vnutorne to asi neznamena ziadnu silu. Je to taktiez len vecou viery a toho v co veris. No nevyberame si to svojou pozornostou a comu ju venujeme? A nedavame vlastnu silu do sluzieb nasej pozornosti?
O.S
Na trnavskom námestí, bol predvčerom megafón, z ktorého sa na pokojnú, slnkom zaliatú ulicu šíril hlas prezidentskej kandidátky: Preberte sa!, Ste v ohrození!, Prichádza veľké nebezpečenstvo! Budete zotročení! O dvadsať metrov ďalej bola fašiangová veselica s cimbalovou hudbou, maskami a opekaným mäsom. Nad nimi na stĺpe socha Márie, ako vstupuje do neba. A pod ňou ľudová maska dedinského farára ako obcuje s ovcou. Uprostred toho námestia stál naozajstný, mladý žobrajúci mních a spokojným úsmevom sa tomu svetu prizeral. Na svete je všetko. VŠETKO! Nenávisť, láska, irónia, bolesť. Na jedinom námestí, na jedinom blogu. V knižniciach máme všetko, čo len chceme, v Biblii nájdeš všetko! A život, to je pre mňa otázka voľby. Otázka hľadania tej vlastnej pravdy. Otázka toho, pri ktorom kúte námestia sa pristavím, ktorý citát z Biblie bude mojím mottom. A ja som presvedčený o tom, že keby ten megafón nikto nepočúval, vypne sa. Že keby na cimbalovku nikto netancoval, prestala by hrať. Som presvedčený o tom, že najúčinnejšia zbraň proti hocičomu: je nedávať tomu väčšiu pozornosť, ako si to zaslúži. Taká je moja osobná skúsenosť a to je fakt s ktorým nič nenarobíte. Mama mi hovorila: Vieš ľudia sa s názorom už rodia. Oni ho nechcú meniť, oni si zo života vyberajú len to, čo korešponduje s tým, čo si o ňom aj tak dávno myslia. Donekonečna si potvrdzujú správnosť svojej vlastnej voľby. Nikoho nemôžeš zmeniť. Bolo to keď som bol mladým umelcom a chcel som zmeniť svet. Nestalo sa: ) Ale svet zmenil mňa! : ) Miesto toho, aby som kričal na druhých, naučil ma veci meniť v sebe. Je to väčšinou tá najťažšia cesta. Do toho sa nikomu moc nechce. Ale zmena okolia čuduj sa svete nastávala automaticky. Najprv to bol experiment. Experiment so životom. A fungoval! Nemusel fungovať, ale fungoval!!!! Tak sme sa s mamou zhodli, že niečo na tom je keď niektorí hovoria, že zmenou vlastného postoja paradoxne dosiahneme najväčšiu zmenu u druhých. (o mojom príklade som už písal) Ja viem, nie som v tom najlepší, ale vždy keď sa mi to podarí, dejú sa zázraky. Neznamená to prehliadať utrpenie, nezastať sa, nevidieť čo sa deje, nepomôcť tam, kde sa bijú. Ale znamená to veľmi vedome zvoliť to, čomu dám pozornosť a koľko jej tomu dám.To som dnes ráno už čítala:)
A Ty si sa nám kam schoval, oleg?:) Prajem Ti, aby si si svoju pohodu opatroval, niekedy si ju treba chrániť. Fandím Ti, všetko dobré ... Posielam úsmev:)
- Volakedy som sa tu hadala. Pisala som cele roky clanky o tyranych zenach, RKC, homosexualite a viere, pretoze som mala pocit povinnosti voci utrpeniu, ktore ini nevidia a aj preto, lebo som si povedala - A teraz im to vsetko vratim, z cias, ked som musela mlcat a zachranovat deti, ked som este zila v azylaku s detmi a co som zazivala so socialkami, s vysetrovanim, s krestanmi a hlavne s nevedomymi ludmi o vsetkom tom, co sa moze na Slovensku stat, keby ste potrebovali pomoc, ako by nic nefungovalo a ludia tomu ani neverili. Tym v kocke som potom zila roky tuto. Pre toto mi boli blizki aj nejaki homosexuali v dialke a ked sa im dialo vela podobnych veci tuto, ake som poznala zo zivota zas k tyranym zenam. Mala som pocit, ze to je o tom istom, o nevedomosti ostatnych, co vsetko sa ludom deje a preco. Aj tak ma ta vacsina nepochopila a jedneho dna som to uz z unavy vzdala, ako o tom pisem v clanku. A potom som doplavala do takej internetovej zatoky, kde som sa stretla s ludmi, akych mas dnes vsade po ezoterickych strankach. Tiez sa hadali a casto tiez riesili pravo na "slnieckovsky zivot" a na to, ci burit sa a ako, ale uz uplne kazdy z nich vedel o zrkadle a tejto teorii a preto tam uz obvinovanie a konfrontacne boje neboli zdaleka take. Toto tu je ako plavat hlbsie do hustoty a konfrontacnych bojov. Odkedy som sa z takychto postojov vymanila, vsetko sa mi menilo a meni a obcas sa sem chodim pozerat ako na kohutie zapasy ludskeho stredoveku. Ale uz neverim, ze cokolvek takto vyriesia, okrem dennej davky vasne z konfrontacii. Obcas ten adrenalin prezivam, ked osvieteny kohut zapasi. Keby som bola volakedy pisala zmierlivo, nikto si to ani nevsimne, ako teraz. Vycitali mi, ze som provokacna a tak ma dnes napadlo, ze asi preco ukaze homosexual aj holy zadok, lebo inak by si ho asi ani nevsimli, keby protestoval proti tomu, co sa deje po kutoch v spolocnosti, zmierlivo. Ale teraz si uz myslim, ze aj tomu zaplati svoju dan, ked na to pojde vnutorne konfrontacne. Keby ta nebolo, ani to sem nenapisem, o nejakej teorii pozornosti. Ako vidis, v tomto svete by to nekonfrontacnostou ani nezaujalo, iba, keby som v case tyrania napisala, ze si za vsetko mozem sama, aby to mohli inym obuchat o hlavu. Tazko je ludom uverit, ze maju velku vnutornu silu aj keby za nieco nebojovali, len sa sustredili na to, co chcu. Dnes som chcela, aby si mi tu napisal ty komentar. Ze to by ma fakt potesilo a preto som si to iduc do mesta predstavovala, ze mi sem nieco napises aj ked si uz zmizol.
Vošla som do diskusného príspevku,
na ktorý je v článku link, potom som si čítala aj ten článok "Slovensko plné šťastných gayov" a nakoniec sa mi podarilo úplným omylom kliknúť na karmu toho článku:) No čo už ... Ale na tento článok som neklikla omylom:)- No ved Vierka to myslela viac dobre, ako ti, co to len chceli zneuzit. Tie situacie boli paradoxne a poucne, aspon podla mna do celkom inych situacii v nasom zivote. Pre mna to bolo zaujimave vidiet, co vsetko sa moze v zivote stat, ze s rovnakym cielom ludi nieco rozdeli. Tiez som si to zobrala po svojom. Mozno, ked zameriavas pozornost na neutralitu, tak take situacie, co sa vzajomne neutralizuju, aj uvidis.
Ináč oba olegove články
som čítala a dosť ma prekvapila diskusia zo strany tých, ktorí by nemali byť na brehu druhom ako je oleg. V tom poslednom článku bol sám tým zaskočený.Verím,
že to ustojí.Určite áno,
on sa len už proste nechce donekonečna hádať a vysvetľovať. Našiel svoj názor, svoju cestu, svoj prístup a chce ostať v pohode. Aj keď mu vytýkali, že si žije vo svojej bubline. Ale predsa každý normálny človek sa chráni a musí si vytvoriť obal alebo aj pancier voči tomu, čo nechce, aby ho zbytočne ničilo. Lebo so svojou energiou tiež musíme hospodáriť s citom:)
Len je smutné,
že sa Olegove články, už nenachádzajú v databáze, kto vie kto mal potrebu ich odstrániť, niekomu museli veľmi vadiť, pri tom to za poslednú dobu k tejto téme, bolo to najlepšie, čo sa dalo na blogu sme prečítať, Škoda.
