Diskusia k článku: Mŕtvy koniec priehradovej hydroenergetiky

Nesúlad?

Lankom, pokojne zopakujem a dám aj ďalšie dôkazy, že energia z vodných elektrární nie je 'ekologicky čistá' a dovádza nás do 'mŕtvych koncov' v krajine. A to z podstaty veci, nie iba vinou nášho bordelárstva (ktorého príspevok samozrejme nemôžem nevidieť). Okrem neho totiž máme na Slovensku napr. aj ten pech, že vodohospodári a im priľahlá verejnosť ešte stále - a často aj s navijakom - baštia danišovičovsko-binderovskú 'vodohospodársku' mytológiu z polovice 20. storočia. Pričom poznanie, prax a realita v +-normálnych krajinách je už dávno inde. Trebárs Európska komisia v Koncepcii na ochranu vodných zdrojov Európy http://eur-lex.europa.eu/legal... upozorňuje, že (citujem) "najrozšírenejší tlak na (dobrý) ekologický stav vôd v EÚ vyvolávajú zmeny vodných útvarov spôsobené napr. priehradami na výrobu vodnej energie a lodnú dopravu alebo odvodňovaním pôdy na poľnohospodárske účely či protipovodňovými hrádzami". Zároveň žiada brániť tomuto tlaku 'zelenými' udržateľnými opatreniami ako alternatívou k 'sivým' betónovým. Veľa vedeckých argumentov nájdete aj v klasickom diele E. Goldsmitha o sociálnych a environmentálnych dopadoch veľkých priehrad http://www.edwardgoldsmith.org... http://www.internationalrivers... kde vyvracia o. i. u nás ešte stále uctievaný 'vodohospodársky' mýtus, že veľké priehrady sú nástroj protipovodňovej ochrany. O nej sa btw dá pekne počítať v zásadnom dokumente o najlepšej praxi v prevencii a ochrane pred povodňami http://ec.europa.eu/environmen... Náš danišovičovec-binderovec sa tu napr. dozvie, že zmierňujúce a 'neštrukturálne' opatrenia (=nie priehrady, hrádze a pod. hardvér) bývajú efektívnejšie a dlhodobo udržateľnejšie pri riešení problémov s vodou a že by mali byť posilňované. Že 'šťava' z vodných elektrární nie je 'ekologicky čistá' (lepšie: bezuhlíkatá), by mu zas už v prvej polovici 90-tych rokov povedali výskumníci ako Rudd a kol. (1993), Kelly a kol. (1994), Duchemin a kol. (1995) a iní (viac napr. http://bioscience.oxfordjourna...). A že čo s tým, ukazuje napr. štúdia z USA (http://www.sciencemag.org/cont...), kde od polovice 70-tych rokov dali dolu viac ako 1000 (!) priehrad z dôvodov (ne)bezpečnosti, (ne)efektívnosti, prekročenia doby životnosti - a často práve aj zanesenia sedimentami. Tuná nám ale okrem poriadkumilovnosti chýbajú aj také základy, ako úcta k faktom, učenie sa z chýb a informované rozhodovanie. T. j. založené na dôkazoch a najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, nie na ideológiach, spomienkových optimizmoch a politruckých lózungoch.

Ani vyššie to nezaplavuje.

Proti povodniam sú tu hlavne VD Lipt. Mara a Orava. Pri príprave Vodného plánu SR sme o.i. žiadali prehodnotiť ich manipulačné poriadky, aby mohli zadržať aj väčšie povodňové pulzy ako doteraz, do korýt pod nimi púšťať menšie prietoky a znížiť tak neúnosný tlak na tzv. "protipovodňové" výruby drevín v príbreží (ničia o.i. zvyšky prioritných biotopov podhorských lužných lesov). A riešenie na sedimenty sa nenašlo už cca 40 rokov. Dakedy od konca 70-tych rokov 20. stor. to tu skúšali ťažiť 2 plávajúcimi korčekovými bagrami. Už po pár rokoch ale narazili. Tie 2-3 mŕtve ramienka tu zapratali (=zničili) raz-dva, pod priehradný múr sa z toho bahna zmestilo len máličko a rozbory (tuším od agrochemika prof. K. Holobradého) ukázali, že na poľnohospodárske účely také čosi neradno. Takže viac rokov to šolíchali tak, že ťažili v dolnej časti nádrže, na člnoch vyvážali hore do meandra k panelovému mólu, tam vykydli do vody - a nechali voľne splývať späť (joj kreatívny to manažment sedimentov!). Keď už to asi prišlo prikreatívne aj im, prišiel pokus č. 3=tlaková doprava čerpadlom a potrubím do "kaziet" medzi staré koryto Váhu a derivačný kanál niže Krpelian. Lenže ten sajrajt zas až taký tekutý nie je a potrubie sa upchávalo a tak, tak to v 80-tych rokoch zabalili a odvtedy už len "splachujú". Jedno gigantické WC.