Toto je vodná nádrž Krpeľany zo staroslávnej Vážskej kaskády. Jej celkový objem sa z pôvodných 8,3 milióna metrov kubických (1957) scvrkol viac ako šesťnásobne. Dnes v nej najmenej 7 miliónov kubíkov (konzervatívny odhad) vypĺňa známy krpeliansky sajrajt. Teda silno eutrofné a znečistené sedimenty, čo okrem jemnozeme splachovanej z kolektivizovaných polí, holorubov a lesných ciest zvlášť v 60-tych až 80-tych rokoch 20. storočia nesú aj znečisteniny z bývalých Severoslovenských celulózok a papierní, Bavlnárskych závodov imeni V. I. Lenina, Kožiarskych závodov a ďalších environmentálnych "tigrov" tých čias (o prímesiach agrochemikálií, kanalizačných kalov, ťažkých kovov a p. nemlčiac). Preto sa Krpelianska priehrada už roky len tvári ako priehrada. Reálne je to z viac ako 80 % skládka nie práve bezpečného odpadu a stará environmentálna záťaž, ktorú "zodpovední" už pár desiatok rokov len kamuflujú a "zneškodňujú" tak, že na jar pri veľkej vode z nej aspoň maličkú trošičku spláchnu ta dole vodou –
a zamarasia tým celý Váh od Krpelian
cez Nolčovo
a Turany
až po Sučany a Vrútky.
To isté v bledohnedom Hričovská a Nosická a ďalšie budovateľské úspechy hej-rup-socializmu. Preto sme pri pripomienkovaní Vodného plánu SR a ďalších dokumentov vodnej politiky žiadali od šéfstiev na Ministerstve životného prostredia SR, Slovenskom vodohospodárskom podniku, š. p. & spol., nech sa prihlásia aj k tomuto svojmu dedičstvu (aneb ku**a se neříká) a začnú sa aspoň tváriť, že s ním niečo robia. Ako inak, neprihlásili sa a ďalej strúhajú tie svoje 60< rokov staré pokrokové pokrové tváre, ako že sedimenty sú problém len na Dunaji. Takže ak by chcel dakto zmerať veľkosť odtrhu Ministerstva životného prostredia SR od reality, Krpeľany sú jednotka tak akurát.
Ďalšie dve jednotky tohto viacrozmerného problému priehradovej/haťovej hydroenergetiky ukazuje zátišie s krpelianskym sajrajtom a rozpínavými "vechťami" – splývavými trsmi stolístka klasnatého (Myriophyllum spicatum). On a omnoho početnejší invázny vodomor kanadský (Elodea canadensis) sú jediné dva druhy vyšších vodných rastlín, ktoré tento sajrajt zatiaľ dokázali kolonizovať a prežiť. (Ten druhý humusáčik až tak luxusne, že tu na veľkú radosť vodnej hydiny – a správcu toku – zarástol už pár desiatok hektárov dna). No a tie krúžky na vode, to nie sú kvapky dažďa. Ani pusinky beličiek, plotičiek či iných rybičiek z radu Kormoranefutter. To je z bahna vybublávajúci metán, asi 25-krát silnejší skleníkový plyn ako vykričaný oxid uhličitý. Koľko ho asi vybuble za deň z tých vyše 7 miliónov kubíkov sajrajtu na zanesenej ploche 126 ha? A na snímke vidíme stred októbra. Máte šajn, ako to vyzerá v takom horúcom júli–auguste? Myslite, prosím, na to, keď budete zasa niekde počúvať tú zapečenú komunisticko-technooptimistickú propagandu, že "energia z vody je 'ekologicky' čistá".
A nakoniec – ako v správnom infotainmente – vtáčiky. Teda fuj–protivné pahltné kormorány veľké, čo vo veľkom vylovujú rybárske mrenové, lipňové aj pstruhové revíry. No bodaj by nevylovovali, keď také úrodné a XXL loviská našli práve v podvodných monokultúrach priehrad s namnoženými pár druhmi "burinových" rýb! Keď oteplená voda, čo z nich vypúšťajú, zamŕza menej – zvlášť v týchto globálne zmršených zimách – a kormoránom tak otvára väčšie lovné okno (až výklad) aj na priľahlých úsekoch riek. A keď ten výklad ešte rozbíja ťažba štrkopieskov v korytách, rozširujúca umelé hlbočiny, v ktorých to kormošom zvlášť dobre ide. O dopadoch našliapnutej výstavby tzv. malých vodných elektrární už nevraviac a len odkážuc napríklad sem.
Záver: manažment slovenských riek je padnutý. Do viacerých ekologických pascí súčasne – a tvrdo na betón. (Na ktorú časť tela, radšej spresňovať nebudem.) Ak sa už na to nechcete či nemôžete dívať, nech sa páči pozrieť sem a podpísať sem. Ďakujem.
