Diskusia k článku: (Opätovné) spoznávanie Slovenska.

Dobre že ste sa vrátili domov i keď na starobu. Slovensko potrebuje rozhľadených ľudí, ktorí svojmi myšlienkami, zážitkami, či poznatkami môžu vplývať na svoje okolie. Neviem posúdiť, či dlhší pobyt v zahraničí, resp. cestovanie z vás robí lepšieho človeka - viď Kant, ktorý nevytiahol päty z rodného mesta, ale rozumné cestovanie človeka obohatí a rozšíri mu obzory a zdvihne i sebavedomie, že my Slováci sme tu tiež a máme čo dať svetu. Opak hejslováka búchajúceho sa v krčme do pŕs.

Skvely blog, pan Nanias. Len pre vase info: vidime sa v sobotu na Brezovej? Sprevadzam turistov.

pekny clanok. pekne zhrnute....len mne sa domov nechce. zaital. ale vela stastia

Dakujem za zaujímavý článok. Na Slovensko sa nechystám ani po 23 rokoch života v cudzine.
A na dôchodok? To sa uvidí, ale asi tiež nie, napr. kvôli počasiu.

Môj osud bol podobný ako autorov, tiež sme sa na penziu vrátili na Slovensko. Celé by som to opísal oveľa kratšie: pobyt v zahraničí mi umožnil realizovať sa v pracovnej oblasti, o ktorú na Slovensku nebol (a stále nie je) záujem. Ďakujem osudu za túto možnosť, ktorá mi bola pred revolúciou odopretá. Všetko ostatné je vec osobných hodnôt a preferencií a nijaké rady pri tom nepomôžu.

"Ak môžete, skúste si naplánovať presťahovanie domov skôr, ako sa dostanete do fázy, že budete úplne otrávení životom v zahraničí."

Mne stacia aj tie 2 tyzdne dovolenky na Slovensku a som "otraveny zivotom na Slovensku".

Nie, kde byvame teraz... toto je nas domov, tu sa citime dobre a doma (inak by sme isli zit inde). Slovensko je len miesto kam sa ide za rodinou a akusi dovolenku (nie je to dovolenka v pramom zmysle, kedze si clovek velmi neoddychne od tookych navstev).
Takze ak by sme sa raz stahovai spat, nie je to ako pisete "prestahovanie domov", bude to prestahovanie spat na Slovensko.

Pekný, podnetný článok. Verím, že s hodnotením situácie na Slovensku to autor myslel úprimne. Ale,... národ, kde voľby vyhráva Mečiar alebo Fico, s jedinou výnimkou, ma určite nedokáže očariť. a nevidím budúcnosť Slovenska tak optimisticky. Povie sa, že mladí ľudia sú iní, nuž mladý je aj Erik Kaliňák, Šutaj-Eštók, Taraba,... proste hodnotové nastavenie slovenského voliča vo mne nevzbudzuje príliš veľa optimizmu. Žiť v zahraničí, určite sa an Slovensko nevrátim.

Trosku dlhy clanok na moj vkus... na zaciatku len prazdne teoreticke frazy, ktore ma vobec nezaujali, akoby som citala z ucebnice...
V casti, kde davate prakticke priklady, co ste zazili, to je uz trosku lepsie.
Aj za zijem v zahranici, vzdy ked sa vraciam na SK vnimam zmeny k lepsiemu - ALE SK ma este daaaaaaaaleko od toho, aby som sa tam chcela vratit. Su tam tam take extremy, ze az ma to sokne.
Hlavne v obchodoch, kde mam pocit, ze som na obtiaz (podobne ako s vasim zazitkom ze panicka nevie, co chce).

Fajn článok. Myslím, že časť toho optimizmu autora prejde, ak tu bude dlhšie, ale nechcem kaziť dojem.

Žil som po prevrate vyše 5 rokov v zahraničí, a už som bol rozhodnutý sa nevrátiť. Rozhodli súkromné dôvody, a tie isté mi napokon zabránili prijať aj lukratívnu ponuku v top švajčiarskom chemickom koncerne, kde som bol v r.2000 na 3-mesačnej stáži. (Tam by som pokračoval v rovnakej pozícii, akú som mal doma!) Ak by som to prijal, manželstvo (mali sme vtedy 9-mesačnú dcéru) by to zrejme neustálo. Ale nemusel by som riešiť dnešné existenčné problémy (Ok, dlhá story...). Mimochodom, s tým odstupom Švajčiarov od cudzincov to nie je také zlé, ako sa vraví - aspoň moja skúsenosť s mnohonárodnostným Baselom bola dobrá.

Už je pozde, v mojom veku už by som musel mať hádam nobelovku, aby ma ešte vzali niekde inde. Či ľutujem, že som sa vrátil? Za seba jednoznačne áno. Lenže, ja som sa na Slovensku nikdy necítil tak naozaj doma; nechápem a neviem sa stotožniť s mentalitou a spôsobom myslenia väčšiny mojich rodákov. Takže viem, že by som sa už nevrátil (nanajvýš raz za čas navštíviť pár príbuzných či známych, ktorých je však veľmi malý okruh). Teraz som uviaznutý v pasci; už je pozde, ísť preč. Už to tu len nejako vydržať...

Problem je popisany uz v prvej vete (26 rokov sme pracovali vonku). To je pohlad gastarbeitera, clovek, ktory sa v zahranici integroval, by napisal, ze zil 26 rokov tam a tam. Gastarbeiter to ma nastavene tak, ze sa vrati, az nebude moct alebo musiet pracovat za kazdych okolnosti, vratane stavu a prevladajucich nazorov spolocnosti. Od druhej vety je prispevok zdlhave nosenie dreva do lesa.