Vyše štvrť storočia (26 rokov) sme spoločne s manželkou pracovali „vonku“.
Po rokoch strávených v zahraničí sme sa opäť na dôchodok vrátili na Slovensko. Návrat domov po dlhodobom pobyte v zahraničí je vždy výzva a môže byť aj náročný.
Pre tých, ktorí žili v zahraničí „skoro navždy“, môže byť ťažké vrátiť sa do svojich domovských krajín. V moderných, neistých časoch môže byť túžba vrátiť sa silnejšia ako kedykoľvek predtým, najmä ak chcete žiť bližšie k svojej rodine. Návrat domov zo zahraničia však nemusí byť vôbec jednoduchý a ani ľahký.
Aké sú však hlavné faktory, o ktorých sa však zvyčajne málo hovorí a ktoré môžu tento proces ešte viac sťažiť? Aké sú výzvy návratu domov po dlhom pobyte v zahraničí?
S našim vlastným presťahovaním sa späť do našej rodnej krajiny, sme sa počas tohto procesu a opätovného usadzovania stretli s niekoľkými vecami, o ktorých sme si mysleli že tento dôležitý životný míľnik ešte viac sťažia, alebo aj uľahčia. Možno by čitateľov mohli zaujať niektoré naše postrehy a iným snáď pomôcť pri rozhodovaní či odísť pracovať (resp. študovať) do zahraničia a aj čo potom, či sa vrátiť domov....
Chceme sa s vami o tom podeliť, aby ste sa im buď vyhli, alebo, aby ste sa toho príliš nebáli.
Aké sú všeobecné obavy?
• Po prvé, presťahovanie sa do zahraničia resp. naspať môže mať obrovský vplyv na váš zmysel pre identitu.
• Po druhé, vystavenie rôznym novým kultúram, životným štýlom a názorom môže narušiť váš život, ako ste ho poznali predtým, ale môže to paradoxne byť aj pri návrate domov.
• Po tretie, prispôsobenie sa novej (starej) realite môže byť znepokojujúce a niekedy dokonca šokujúce.
Je známe, že mnoho ľudí, ktorí sa po dlhodobom pobyte v zahraničí vrátia domov, chce opäť odísť. Dôvody môžu byť rôzne a často je to napríklad kvôli nedostatku podpory potrebnej na prekonanie opačného kultúrneho šoku.
Neschopnosť znovu sa prispôsobiť môže bývalých „expatov“ prinútiť opäť sa presťahovať do zahraničia, alebo vyraziť na cestu a cestovať „na neurčito“. Cena môže byť vysoká: Tzv. „pocit vytesnenia“. Dlhší pobyt v zahraničí totiž určite zmení váš život a názory. Navyše to môže spôsobiť zmätok s vaším zmyslom pre identitu alebo to môže dokonca viesť ku kríze identity. Na druhej strane sa zmenila aj krajina z ktorej ste kedysi odišli a teraz sa vraciate. Ale tá zmena u Vás a v krajine nie sú paralelné a dokonca nemusia byť tým istým smerom.
Prečo sa to stáva?
Je to daň, ktorou dotyčný platí za privilégium, že mal možnosť vidieť a zažiť lepšiu spoločnosť ako tú do ktorej sa opäť vrátil. Videl a zažil, že niektoré problémy ktoré jednu spoločnosť dlhodobo kvária a zbytočne sťažujú život obyvateľov sú v iných krajinách vyriešené akoby „lusknutím prstov“. Na Slovensku by to mohol byť príklad stavania diaľnic.
Životom v zahraničí sa svet stáva príliš veľkým....
Z minulosti sme videli že niektorí naši domáci priatelia boli šťastní a vyrovnaní. Ich život sa zdal byť útulný, zmysluplný až „ideálny“, deti a vnúčence mali blízko seba, čo v nás mohlo vzbudzovať až pocit žiarlivosti, či v určitom momente dávania si otázky: „A urobili sme dobre, keď sme poslali syna študovať do zahraničia a potom sa do sveta vybrali aj my?“ To všetko nás občas prinútilo premýšľať, či sme urobili správne životné rozhodnutia. Niekedy sa nám zdalo, že zaostávame a neboli sme si istí, či to niekedy dobehneme. Ale medzi mojimi rovesníkmi sa však našli aj takí, ktorí sa rýchlo rozviedli. Čo sa snažili prísť na to, ako sa oslobodiť od svojich bývalých partnerov, hypotekárneho pekla, alebo prísahy ktorú urobili v kostole. Toto sme našťastie nespoznali, a mali sme teda viacero dôvodov na oslavu svojej slobody. Neboli sme zotročení povinnosťami ťažkých podmienok dospelého života a bez viazanosti bol pre nás svet pochúťkou. Také oslobodzujúce, však? My sme boli spokojní, ale videli sme aj prípady u iných, kedy to tak nebolo. Napriek tomu že to boli všetko vzdelaní a úspešní ľudia, začali mať problém z toho, že ten istý svet bol zrazu pre nich (našich nových kolegov vonku) príliš veľký. Zrazu mali príliš veľa možností a nevedeli ako to prekonať. Veď niektorí z nich sa napríklad dostali do situácie, že boli na dovolenkách už "skoro všade", kde si kedysi to len vedeli predstaviť vo svojich snách. A čo ďalej? Zistili že "tam úplne narvchu" je vlastne "úplne prázdno", že zrazu niet žiadnych nových zmysluplných cieľov a ani im nikto nič nezávidí..... Zažívali akúsi krízu identity. Pri diskusiách sa. priznávali k pochybovaniu a kladeniu si otázok - Kto som? alebo čo som ja?
Chcem zostať v cudzej krajine do konca života?
Zdá sa im, akoby sa život uberal dvoma smermi: buď sa vrátim do svojej krajiny a budem dúfať (alebo aj aktívne prispejem) vo väčšiu istotu, väčšiu stabilitu a menej anonymity, alebo budem pokračovať v živote v zahraničí a dúfať v zázrak. Pretože „všade vo svete má chlebík tvrdú kôrku z oboch strán!“ A zvyčajne je to tak že prvá generácia migrantov je „tam vonku“ vždy až do konca ich života v očiach domácich (a niekedy aj vlastným vnútorným cítením) „cudzincami“.
Až druhá, či tretia generácia emigrantov – už tam narodená a vyrastená sú domáci.
Ako byť vonku úspešný?
Nejde to automaticky, a tak či onak, niečo sa musí zmeniť. Niečo sa musí stať. A musí to byť urobené (Vami!). Ak chcete znovu nastoliť svoj zmysel pre identitu a urobiť svoj život menej mätúcim a menej vytesneným, potrebujete nájsť viac jasného nasmerovania vo svojom vlastnom živote. A nie je to iba profesný úspech, v ktorom sa vo všeobecnosti hovorí, že na tú istú úroveň v pracovnej hierarchii z ktorej ste odišli z domu, sa zvyčajne vonku dostanete až po tvrdo odpracovaných desiatich (dobre čítate 10) rokoch. Je to vždy ťažký a zaslúžený chlebík...
Medzi kultúrna identita si vyžaduje prispôsobivosť.
Je však úžasné pozorovať, ako sa môžu ľudia stať prispôsobivými, keď sa presťahujú do zahraničia. Obavy z toho, kým/čím sa stanem alebo aký, či aká budem v „budúcnosti“, sú však bežné. Poznačí Vás to a postupne sa aj Vy zmeníte (Vy si to však uvedomíte až po určitom čase). Na druhej strane potláčanie svojho autentického ja môže byť mätúce a dokonca zničujúce, najmä ak čelíte jazykovej alebo kultúrnej bariére. To znamená, že zostať blízko svojho pravého / autentického ja môže byť ťažké, ale je tu faktor, ktorý hrá v prospech obom stranám.
Dlhší pobyt v zahraničí resp. cestovanie z Vás robí lepšieho človeka.
Dlhší pobyt v zahraničí, resp. cestovanie z vás robí lepšieho človeka – pretože zvyšuje Vaše sebauvedomenie. Súvisiacim konceptom, ktorý súvisí so zvyšovaním sebauvedomenia a väčšou expozíciou rôznym perspektívam, je to, čo psychológovia nazývajú „kognitívna flexibilita“ alebo schopnosť preskakovať medzi myšlienkami. Cestovanie udržuje našu myseľ „flexibilnú“, pretože spochybňuje naše nastavené spôsoby, ako robiť a vidieť veci. Okrem toho:
- 1. Podporuje empatiu - Ľudské bytosti sa rodia, aby boli empatické – schopnosť cítiť bolesť iného človeka je pevne zabudovaná do nášho mozgu a slúži ako základ všetkých zdravých vzťahov. Ale ako veľa vecí v živote, aj tento si vyžaduje neustálu prax.
- 2. Prehlbuje vaše pochopenie - Cestovanie a pobyt v zahraničí pomáha urobiť z neznámych známych, náročných predpokladov a stereotypov, ktoré často sfarbujú náš pohľad na svet.
- 3. Zvyšuje sebauvedomenie - Tým, že sme otvorenejší voči druhým, sme otvorenejší aj sami sebe. Nedávna štúdia ukázala, že život v zahraničí – a uvažovanie o svojich vlastných hodnotách, keď sa každý deň stretávate s neznámymi situáciami a ľuďmi – vás robí sebavedomejším a menej stresovaným. Hoci táto štúdia skúmala život v zahraničí, nie cestovanie, pohlcujúce dlhodobé cestovanie by pravdepodobne malo rovnaký účinok. Súvisiacim konceptom, ktorý súvisí so zvyšovaním sebauvedomenia a väčšou expozíciou rôznym perspektívam, je to, čo psychológovia nazývajú „kognitívna flexibilita“ alebo schopnosť preskakovať medzi myšlienkami. Cestovanie udržuje našu myseľ „flexibilnú“, pretože spochybňuje naše nastavené spôsoby, ako robiť a vidieť veci. To zase rozvíja azda najcennejšiu zručnosť zo všetkých: kreativitu.
- 4. Vďaka tomu sa stávame kreatívnejší - Vo veku automatizácie a pracovného sveta, ktorý sa v nasledujúcich desaťročiach zmení na nepoznanie, sa kreativita stane určujúcou črtou tých, ktorým sa naďalej darí. Bude to tiež nevyhnutné na riešenie zložitých globálnych problémov a na pokračovanie inovácií v podnikaní a vede. Napríklad štúdie, ktoré viedol Adam Galinsky, profesor na Kolumbijskej univerzite, ukázali, že vedúci pracovníci, ktorí žili v niekoľkých cudzích krajinách – a tak získali veľa skúseností s inými kultúrami a jazykmi – sú vo svojom prístupe k svojej práci kreatívnejší a odvážnejší.
- 5. Pobyt v zahraničí, či cestovanie po svete zvyšuje dôveru – Ak sa zdá, že naše časy definujú protichodné názory a miesta s blízkym zmýšľaním, tak aj určitý nedostatok dôvery. Zatiaľ čo severské krajiny vrátane Fínska sa v mnohých iných častiach sveta naďalej tešia vysokej dôvere vo všetko od politických inštitúcií po iných ľudí vrátane migrantov, dôvera v ostatných už roky klesá. Keďže úroveň dôvery silne koreluje so šťastím – Fínsko bolo v roku 2018 na vrchole svetového indexu šťastia, zatiaľ čo USA boli na 18. mieste – dôvera sa jednoznačne oplatí investovať. Cestovanie je silným nástrojom na budovanie dôvery, pretože nás neustále núti do náročných a nepríjemných situácií – do situácií, v ktorých musíme aktívne komunikovať s cudzími ľuďmi a dôverovať im, vrátane tých z veľmi odlišných kultúr. Štúdie v USA aj v Číne ukázali, že je to tak. Buduje dôveru aj v širšom meradle, alebo to, čo profesor Galinsky nazval „všeobecná viera v ľudskosť“; pocit, že sme v tom „všetci spolu“ a že máme spoločné záujmy a ciele, o ktoré sa musíme usilovať.
- 6. Vďaka tomu „budete viac pri zemi“ – Je tu ešte jeden dôvod, prečo byť v zahraničí alebo oslavovať cestovanie. Cestovanie je plné momentov, ktoré nás uzemňujú. Prílet na nové letisko, kde nemôžete čítať značky a snažiť sa nájsť cestu, je nepríjemné, rovnako ako snažiť sa využiť svoje (niekedy ešte stále základné) jazykové znalosti s parížskym taxikárom, ktorý celkom nerozumie tomu, ako vyslovujete "Champs-Elysées" . Ale tiež nás to núti prijať nepohodlie a povzniesť sa nad to. Byť v zahraničí, či cestovanie je také silné, pretože nám pomáha objaviť ľudskosť v druhých – a zároveň objaviť lepšiu verziu seba samých.
Ako to teda je?
Po dlhých rokoch v zahraničí vnímate iné krajiny inými očami. Keď si vylepšíte ich jazyk, pochopíte nielen nimi vyznávané hodnoty (mimochodom tie úplne základné ľudské sú všade rovnaké), ale čo je dôležité aj spôsob ich myslenia. A aj to, čo sa Vám skôr zdalo zvláštne, či ste možno dokonca odcudzovali nakoniec s pochopením ich mentality prijmete. Nájdete a vychutnáte hlavne ich prednosti. A nakoniec nebudete vedieť, ktorú krajinu by ste mali vlastne považovať za svoju. Je to akási rozdvojená identita, fyzické a kultúrne vysídlenie, ako aj protichodné hodnoty, názory a túžby. Slovensko sa nám niekedy zdalo vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým: fyzicky aj kultúrne. Boli sme šťastní v Spojenom kráľovstve, ale aj v Belgicku a o Luxemburgu už ani nehovoriac, hoci to neboli naše rodné krajiny. Niekedy nám síce chýbalo podeliť sa o spoločné kultúrne pozadie a zážitky z detstva s ľuďmi, ktorým by boli povedomé, ktorí by porozumeli tomu, o čom hovoríme. Ale skôr sme sa cítili ako Európania, než aby sme patrili iba do jedného štátu či národa.
Porozumeli sme tomu že dlhodobý život v zahraničí ovplyvnil náš život v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
A keď sa priblížili roky odchodu do dôchodku, začali sme skladať puzzle o tom ako ďalej a kde? Hlavná otázka bola „Máme zostať alebo máme odísť?“, a keď odísť tak kam? Možností bolo mnoho, a jedna z nich bola cesta domov na Slovensko. Cítili sme inšpiráciu podeliť sa o to so známymi a priateľmi. Objavili sme so zmätenými pocitmi, že drvivá väčšina rád bola:
NEVRACAJTE SA!
A aj naše prvotné plány s takou alternatívou počítali. Ale keď sme si sadli a „položili na stôl všetky pre a proti“, rozhodli sme sa dať šancu nám samotným ako aj svojej rodnej krajine a vrátiť na Slovensko. Pôvodne to bolo tak, že som manželke povedal „Ak sa Ti tam nebude páčiť a nebudeš spokojná, zbalíme kufre a pôjdeme niekam inam“. Už sme doma viac ako rok, a zatiaľ sa taká situácia nestala. Naopak sme radi že sme sa vrátili....
Už prvé kroky boli výborné....
Ako prvé sme si pochpopiteľne vyberali sťahovaciu službu, z európskeho výberu sa nám najviac pozdávala slovenská. A nemýlili sme sa – boli precízni, dochvíľni a žiadne starosti. Proste jednička (s hviezdičkou)
Podobne to bolo na slovenských úradoch, väčšinou už mladí ľudia, prístupy úplne vzorové, žiadna zbytočná byrokracia. Proste sme boli uveličení. To isté u remeselníkov, zdalo sa nám to ako vo sne. Časy, ktoré sme kedysi zažívali (prestávky na pivečko, borovička a fajčenie) sa zrejme aj na Slovensku dávno pominuli. Boli sme spokojní aj s časovaním a super kvalitou.
Ale stretli sme sa (ale iba v dvoch prípadoch) aj s nepochopiteľným prístupom. Prvý bol, keď sme mali záujem o filter na vodu, ktorá je v našej oblasti veľmi tvrdá. Pri návšteve obchodu (kde bol daný relatívne drahý filter vystavený) a otázke či by nám vedeli pomôcť aj s realizáciou, resp. niekoho odporučiť, bola (pre nás nepochopiteľná) odpoveď majiteľa: „Panyčka neví čo sce....“.
V druhom prípade išlo o účtovanie za objednaný materiál, kde sa potom vyhovárali že je to dôsledok zmeny ekonomického softwaru. Malo to dva dopady – do toho obchodu už samozrejme nikdy nepôjdeme (však otvorený trh mu taký prístup sám vráti...), a daný bonmote sa stal v rodine označením niekoho, kto nie je hoden našej pozornosti...
Neviem to samozrejme posúdiť za celé Slovensko, možno sme proste mali šťastie.
Našli sme nové – iné modernejšie meniace sa Slovensko.
Stále ho spoznávame, niektoré veci sú aj akoby protichodné a je cítiť aj to že je spoločnosť dosť rozhádzaná. Najviac to však srší z masovokomunikačných prostriedkov. Ale určite sa na tom podpísali aj nedávne prežité ťažké chvíle pandémie ako aj politických hádok. Spoločnosť by potrebovala viac kľudu a vzájomnej tolerancie.
Žiadalo by si to jednoducho aj viac úplne základnej elementárnej slušnosti, v čom by mali ísť predstavitelia slevenských elít príkladom!
Ale v sociálnych médiách je namiesto príjemných a užitočných vecí naopak mnoho dezinformácií, kritiky a sťažností na ekonomickú úroveň obyvateľstva. Zaujímavé však je, že keď idete do obchodov, tak tam niekedy nemáte kde zaparkovať ako je to preplnené. To isté platí o nostalgii za socializmom. Keď cestujete po Slovensku, hlavne po dedinách - tak je vidieť ako majú naši spoluobčania krásne renovované domy – s minulosťou sa to vôbec nedá porovnávať. Aj keď je pravdou, že je aj vidieť rozdiel oblastí kde je blízko diaľnica, a kde nie je.
Vy to nevidíte, pretože je to pre Vás denno-denný obraz, ale tomu kto sa vrátil po dlhom čase domov to bije do očí.
Nám sa zdá že sa Slováci nikdy nemali tak dobre ako teraz.
Napriek tomu sa mi zdá že slovenská vzájomná diskusia sa skĺza na monológy, kde sa ľudia navzájom nepočúvajú.
Je to podobné ako v tej piesni „The sound of silence: .... v nahom svetle som videl desaťtisíc ľudí, možno viac, Ľudia hovoria bez toho, aby (niečo) povedali, Ľudia počúvajú bez toho aby (niečo) počuli....“ Mýlim sa?
Ale najkrajší zážitok sme videli v kúpeľoch Sliač. Mali sme tú česť byť účastníkmi konferencie „Opravári spoločnosti“, ktorú tam pred pár dňami zorganizovalo zastúpenie Európskej Komisie na Slovensku. V rámci veľmi zaujímavého programu, zameraného na stav slovenskej spoločnosti a hľadania ciest ako ho zlepšiť vystúpili na záver zástupcovia mladej generácie. Bol to veľmi inšpirujúce, videli a počuli sme mladých ľudí, ktorým nie je jedno v akej spoločnosti žijú a kam táto spoločnosť smeruje. Bola to ukážka istoty že táto spoločnosť má schopných a angažovaných budúcich lídrov.
Skrátka, - Slovensko má budúcnosť!
Nakoniec ešte niekoľko praktických rád....
NAČASOVANIE - Ak ste sa rozhodli vrátiť domov až vtedy, keď sa už cítite úplne unavení a unavení zo života v zahraničí, nemusí to byť práve ten najlepší krok. Je to preto, že keď utekáte pred niečím, čo už nezvládate, vaše očakávania môžu byť nastavené príliš vysoko na to, aké skvelé bude byť späť doma, a to povedie len k sklamaniu.
Ak nie si pokojný so životom tam kde sa nachádzaš – odíď tam kde to bude lepšie. Veď nie si zakorenený strom, slobodne môžeš odísť....
Aké je teda riešenie? Ak môžete, skúste si naplánovať presťahovanie domov skôr, ako sa dostanete do fázy, že budete úplne otrávení životom v zahraničí. Skúste na určitý čas (na dovolenku, ktorú ste zvyčajne predtým trávili v iných exotických krajinách) prísť domov na Slovensko, aby ste si vyskúšali opäť život doma. Pokúste sa vyhnúť sťahovaniu domov zo zúfalstva.
OKOLNOSTI - Môžu nastať situácie, keď je presťahovanie sa domov rozhodnutím, ktoré budete musieť urobiť kvôli nepredvídaným okolnostiam. Napríklad nedávno, uprostred vypuknutia koronavírusu, boli niektorí nútení nečakane odísť späť do svojich domovských krajín. Bohužiaľ, v takých situáciách, je tento proces určite ťažší a je nevyhnutné, aby ste vtedy do tohto prechodu išli s vedomím, že sa to dá očakávať a že je to normálne. Niekedy nemôžeme zmeniť okolnosti, ale rozhodne sa môžeme vyzbrojiť väčšou trpezlivosťou v takýchto náročných časoch.
SKÚSENOSTI Z VÁŠHO ŽIVOTA V ZAHRANIČÍ - Zamyslite sa, že ak by ste si mohli zobrať nejaké ponaučenia a skúsenosti svojho života v zahraničí, čo by to bolo? S čím ste tam boli mimoriadne spokojní? Myslite na to skôr, ako sa presťahujete. Ste skúsenejší, ale aj starší....
Pre niekoho ešte trvá nostalgia usadiť sa niekde ďaleko on všetkých, niekde na samote uprostred krásnej slovenskej prírody. Ale je to pre Vás naozaj to pravé? Pre iných to môže byť uistenie sa, že sa opäť usadia v tej časti mesta, kde vyrástli. Pre ďalších možnosť aby mohli chodiť hlavne pešo a nie tak často používať auto. Všeobecne pre starších (tj. na dôchodok) by mohla byť veľmi dôležitá časť mať blízko z bytu (domu) do obchodov, lekárne, relatívne blízko k nemocnici, alebo kostolu a dokonca snáď aj šanca na rýchly príjazd polície (ak by to bolo nevyhnutné). Ale napríklad aj šanca ľahko a rýchlo si privolať taxík môže byť v určitých životných chvíľach rozhodujúca.
