Diskusia k článku: Otvorený list týraným ženám a znásilneným dievčatám

Ženy sa znásilňujú po celom svete, nie je to "folklór" len slovenskej kultúry. Podobne ako domáce násilie a týranie.
Dokážem sa vcítiť do rôznych životných okolností a situácií, aj do tých, ktoré som nezažila osobne. Patria k nim pocity žien, ktorým ublížili muži tým najkrutejším spôsobom.
Do čoho sa ani trochu nedokážem vcítiť a vžiť, sú tí muži. Čo nimi lomcuje tak tak intenzívne, že nedokážu ovládnuť svoj pud? Sú to hormóny, pocit fyzickej nadvlády, nejaká psychická diagnóza, ovládnutie psychotropnými látkami alebo len momentálny amok? Alebo všetko dohromady?
Je fajn, že Angola je aspoň nejako pripravená pomôcť ženám, na ktorých bolo spáchané násilie. Ale ...
Stále mám obrovské prianie, aby sa táto situácia neriešila až "PO", ale ešte "PRED".
Niečo ako prevencia.
Aby sa už také niečo ženám nedialo.
Od toho sme ešte veľmi ďaleko, ak vôbec niečo také je možné. Nepáchať násilie.

Lucia, excelentne ako vždy. Ja len trošku, lebo viac ešte nemôžem........Po 50 rokoch som našla odvahu povedať svojej rodine, čo sa mi stalo ako 10 ročnej. S obrovskou búrkou v duši, s triaškou a studom. 50 rokov a je to stále živé a veľmi smutné.