Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Prečo kresťanstvo nie je základom západnej civilizácie – ale naopak jej historickou brzdou
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa40 príspevkov
- Nesúhlasím.
Veľmi pekne to sformuloval a vysvetlil pán M. M. Šimečka, ktorý považuje kresťanstvo za základ západnej civilizácie. Dovolím si citovať z jeho textu uverejnenom v DenníkuN v týchto dňoch.
"Empatia, ktorou tak pohŕda Musk, však nie je slabosťou, ale, naopak, najväčšou silou západnej civilizácie. Má svoj pôvod v kresťanstve, ktorá sa v sekulárnej forme premietla do humanizmu. Z neho potom po vojne vyrástol v západnej Európe sociálny štát a liberálna demokracia."
https://dennikn.sk/4568151/poznate-ich-podla-krutosti/
- NAOPAK!
ja s blogerom SUHLASIM!
nie slepa viera, ALE kriticke myslenie taha ludstvo dopredu,
nie bigotni farari, ale technicky vzdelani absolventi technickych univerzit a matfyzu
namiesto skorumpovanej pravnickej luzy, taha spolocnost dopredu
ved si len porovnajte hospodarske vysledky krajin
kde vladne bigotna viera - versus krajiny so slobodnym myslenim
a aj komuninisticka viera v stastie v lone beztriednej spolocnosti je svojsky druh nabozenstva
komunisti vniesli nabozenske obrady do svojej cinnosti
namiesto omse - zaviedli pravidelne stranicke schodze s porovnatelnym ritualom,
stranicke zjazdy ako svojsky druh koncilu, krst nahradili komunisti vitanim obcanov do zivota, mnohe dalsie nabozenske ritualy vyuzivaju bolsevici dennodenne dodnes,
preto s istotou sa da tvrdit,
ze viera v komunizmus je svojsky druh nabozenstva
a tak ako v o vsetkych krajinach s bigotnou nabozenskou vierou, rovnako aj v komunistickych krajinach kde chyba slobodne kriticke myslenie,
maju biedne hospodarske vysledky
- 🤣🤣🤣
- Nesúhlasím.
Áno, pán M. M. Šimečka napísal svoj názor kultivovane a presvedčivo – no napriek tomu ide skôr o pokus o “ideologické uzmierenie”, než o historickú realitu. Pána M.M. Šimečku si vysoko vážim, ale v tomto sa jednoducho mýli.
Empatia je bezpochyby kľúčovou hodnotou našej civilizácie. Ale predstava, že má svoj výlučný pôvod v kresťanstve, je ahistorická a prehliada bohaté morálne tradície predkresťanského sveta – od stoikov cez Budhu až po Konfucia.
Antická filozofia učila empatii, zdržanlivosti a úcte k ľudskej dôstojnosti stáročia pred evanjeliami.
Marcus Aurelius, Epiktétos či Seneca hovorili o súcite a univerzálnom ľudstve, bez potreby nadprirodzeného boha.
Navyše – ak by bola empatia dedičstvom kresťanstva ako inštitúcie, ako si vysvetliť:
• inkvizície, križiacke výpravy, upaľovanie heretikov a žien?
• tisícročné ospravedlňovanie otroctva?
• odpor voči rovnosti žien, náboženskej slobode, vede, kritike?
Empatia, ako ju poznáme dnes, je výsledkom sekularizácie, rozšírenia občianskych práv a racionalizácie morálky – nie výsledkom dogmatickej viery. Humanizmus nie je „sekulárna forma kresťanstva“, ale reakcia na náboženský monopol na morálku.
Citovaný názor pána Šimečku je sympatická “mierotvorná” syntéza viery a humanizmu, ale nezohľadňuje historické fakty.
Empatia sa mohla rozvinúť až vtedy, keď sa prestala viazať na poslušnosť voči autorite a začala sa chápať ako prirodzený dôsledok rozumu, rovnosti a dôstojnosti človeka – bez ohľadu na vierovyznanie.
A to nie je vynález cirkvi.
To je návrat k Sókratovi.
- Zase kopec predpojatosti, selektívny výber informácii, to čo sa nehodí, radšej zatajíme. Fanatický ateista, nevie čo je to viera, už vôbec nie, čo je to kresťanská viera a trepe hlúposti. Nemýľte si zneužitie kreťanstva mnohými svetskými i cirkevnými hodnostármi, pre svoje sebecké ciele s duchovnou, obohacujúcou podstatou kreťanstva. Ak je kresťanstvo takou brzdou, prečo Európu v modernej technickej civilizácii nepredbehli iné civilizácie, ktoré túto brzdu nemali? Podľa toho článku, Čína alebo Japonsko mali poslať prvú raketu k mesiacu už v 15. storočí. V staroveku to boli vyspelé civilizácie, prečo potom ich kresťanská Európa predbehla? Bez kreťanstva, podľa autora článku mali byť pred európu o 500 rokov. Isac Newton, zakladateľ modernej fyziky bol hlboko veriacim človekom. Podľa autora a jeho primitívnych poučiek, mala byť heho viera brzdou v myslení, pritom to bolo naopak. Viera mu dodala silu k jeho veľkým objavom. I Voltair bol veriaci kreťan. Takých príkladov je samozrejme mnoho. Je pekné ospevovať antický svet ako vzor, ale to bolo otrokárska civilizácia. Až polovica tam žijúcich ľudí memala žiadné práva. Ani to najzakladnejšie právo na život. Otrokársvo bolo plne v súlade s vtedajším náboženstvom. Ak je niekto bohatý, znamená to že ho bohovia milujú, chudobných menej, otroci sú bohom ľahostajní. Je to iba hovoriaci majetok bohatých. Ale podľa kreťanstva:" čo ste môjmu najmenšiemu urobili, mne ste urobili. Kristus tým vyjadril, že i toho najposlednejšieho otroka miluje ako seba samého. Pre ľudí antického Ríma, alebo Grécka totálny, nepochopiteľný obrat v myslení. Nástupom kresťanstva nezmizlo hneď otroctvo, ale sa dostalo do rozporu s novou kresťanskou filozofiou. Mnoho majiteľov otrokov, keď sa stali kresťanmi, svojich otrokov prepustilo na slobodu. Zotrvačnosť starého myslenia bola samozrejme veľká a trvalo to stáročia, ale nástupom kresťanstva boli dni otroctva zrátané. To bol prvý veľký impulz k nástupu modernej spoločnosti. V stredovekých kláštoroch, v dobe temna sa uchovávali a prepisovali knihy, boli strediskami vzdelania. V Sokratových časoch riešili filozofi problém, že čo je správne, čo je nesprávne konanie. Prevládal názor, že správne je to, z čoho mám užitok. Sokrates s tým názorom nesúhlasil. Ale až Kristus jasne sformuloval, čo je správne, čo nesprávne: "Matúš 5:39 SLB
Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé" Kto chce, nech si to prečíta celé. Tam sú základy dnešnej filozofie, to sú tie ohromné myšlienky, ktoré vyniesli Európu k dnešnej modernej civilzácii.
Tvoj komentár je skôr iba emocionálnou obranou kresťanstva než vecnou diskusiou.
Ty zamieňaš individuálnu vieru v Boha (ktorú ti tu nik neberie) s mocenským a historickým pôsobením inštitucionalizovaného kresťanstva. Tie dve veci sa ale nedajú hádzať do jedného vreca. Duchovný zážitok veriacich ľudí nie je to isté ako politická a spoločenská úloha cirkvi v dejinách Západu.
K tvrdeniu, že „kresťanstvo nebolo brzdou vývoja, lebo Európa predbehla ostatných“: je len nepravdivé zavádzanie, pretože vývoj v Európe sa pohol až vtedy, keď sa Západ začal oslobodzovať od cirkevného dogmitickému a mocenskému monopolu a nie vďaka tomu, že mu bol (počas 1000 ročnej stredovekej stágnácie) podriadený. To je dôležité rozlíšiť!
Renesancia, osvietenstvo, vedecká revolúcia – všetky tieto civilizačné zmeny boli možné iba vďaka návratu k antickému racionalizmu a nie k dogmatickým a statickým evanjeliám z doby bronzovej.
Pripomenutie Newtona ako veriaceho človeka nie je relevantné, pokiaľ sa tým naznačuje, že jeho viera spôsobila jeho objavy. Nie, spôsob myslenia, ktorý používal – experimentálny, racionálny, matematický – bol výsledkom sekulárneho intelektuálneho prostredia, nie teologickej školy. Rovnako Voltaire nebol apologét cirkvi, ale jej tvrdý kritik.
Čo sa týka otroctva – netvárme sa, že ho kresťanstvo zrušilo. Cirkev ho stovky rokov akceptovala, niekedy aj legitimizovala. Až humanistické hnutia a sekulárne osvietenstvo ho postavili mimo zákon. Viera v milosrdného Krista síce mohla inšpirovať jednotlivcov, ale systémovo sa otroctvo udržiavalo s tichým súhlasom cirkevnej hierarchie. Postoj cirkvy ku otroctvu bol evidentne pozitívny a vyplýval priamo z biblie: „Otroci, poslúchajte pozemských pánov s bázňou a chvením z úprimného srdca ako Krista.“ (Ef. 6, 5)1.
A áno – antika bola otrokárska. Ale zároveň položila základy logiky, matematiky, filozofie, rétoriky, demokracie, občianskeho práva. To sú už piliere modernej civilizácie. To, že niektorí ľudia nemali práva, je fakt – ale v antickej tradícii sa vôbec po prvýkrát začalo uvažovať o občianstve, zákonoch, rovnosti, slobode myslenia. Niekto musel byť prvý v oslobodzovaní ľudskej individuality a cirkev to rozhodne nebola a doteraz ani nie je. A tieto revolučné antické myšlienky sa neskôr, po odstránení stredovekej náboženskej dogmy, stali základom dnešnej modernej sekulárnej liberálnej demokracie a vyspelej západnej civilizácie.
Kresťanstvo, ako sme ho poznali v dejinách, týmto progresívnym myšlienkam dlhé stáročia odporovalo. Preto si dnes musíme úprimne priznať, že síce viera mohla niektorých ľudí individuálne povznášať, no inštitucionálne kresťanstvo bolo brzdou spoločenského a vedeckého vývoja, nie jeho motorom.
Ak máme dnes slobodu veriť aj neveriť, uvažovať, pochybovať, skúmať a diskutovať, nie je to „vďaka“ stredovekej autoritárskej teokratickej a dogmatickej cirkvi – ale napriek nej.
A to by malo zaznieť nahlas, aj keď to niekomu naruší jeho naivné náboženské predstavy.
- > Pripomenutie Newtona ako veriaceho človeka nie je relevantné, pokiaľ sa tým naznačuje, že jeho viera spôsobila jeho objavy. Nie, spôsob myslenia, ktorý používal – experimentálny, racionálny, matematický – bol výsledkom sekulárneho intelektuálneho prostredia, nie teologickej školy.
To mi prosim ta vysvetli, odkial tak spolahlivo vies, ako presne dospel Newton zijuci pred 400 rokmi k svojmu sposobu myslenia. Toto uz hranici s kognitivnou poruchou rozlisovania znamych a neznamych veci.
Naozaj mudri ludia, aj ti s ateistickym presvedcenim, nevidia v krestanskej filozofii prekazku spolocenskeho a vedeckeho zivota - to iba hlupaci.- Milý Huncút,
ďakujem za otázku – aj keď je formulovaná skôr ako útok než ako výzva na diskusiu. No keď už ste otvorili tému Newtona a spôsobu jeho myslenia, poďme sa na to pozrieť bez emócií a bez zbytočných invektív.
1. Odkiaľ vieme, ako Newton myslel?
Nie, netvrdím, že vieme, čo sa Newtonovi premietalo v hlave každú minútu.
Tvrdím však, že zanechal stovky strán rukopisov, korešpondencie, vedeckých prác, poznámok aj teologických traktátov, na základe ktorých historici vedy a filozofie vedia veľmi dobre rekonštruovať jeho metodológiu a intelektuálny rámec.
A vieme nasledovné:
• Newton bol síce nábožensky veriaci, ale jeho najväčšie objavy – matematické a fyzikálne zákony – sú výsledkom racionálneho, experimentálneho a logického myslenia, nie teologickej meditácie.
• Viac než v cirkevnú ortodoxiu veril v deistické a heretické predstavy – jeho viera bola silne neštandardná.
• A hlavne – pracoval v prostredí, ktoré umožnila renesančná a ranonovoveká intelektuálna sekularizácia, nie stredoveká teológia.
Tváriť sa teda, že Newton je príkladom „vedeckého kresťanstva“, je anachronizmus a zneužitie jeho viery na obhajobu náboženskej autority, ktorú sám Newton obchádzal.
2. Nie, kresťanská filozofia nie je neprekročiteľnou prekážkou – ale bola historickou brzdou
Rozlíšme dve veci:
• Jednotliví veriaci ľudia – ako Newton, Mendel, Pasteur – urobili veľké objavy.
• Ale inštitucionálne náboženstvo, predovšetkým kresťanské, dlhé stáročia kontrolovalo, čo sa smie myslieť, publikovať, bádať, vyučovať.
To, že niekto robil vedu napriek tomu systému – nie vďaka nemu – je podstatný rozdiel.
Kresťanská filozofia je zaujímavá súčasť dejín myslenia, ale tvrdiť, že je kompatibilná s modernou vedou, je ako povedať, že Ptolemaiova astronómia je stále relevantná pre výpočty NASA. Je to súčasť vývoja – ale nie jeho vrchol, ani zdroj.
3. Múdrosť sa nepozná podľa viery, ale podľa schopnosti rozlišovať
To, že niekto kritizuje vplyv náboženstva na vedu, neznamená, že je „hlupák“, ako tvrdíte.
Naopak – hlúposť je označovať ľudí za hlupákov len preto, že majú historicky, filozoficky a empiricky podložený iný názor.
Ak niekto verí, že viera a rozum sa dajú kombinovať, má na to právo. Ale ak chce tvrdiť, že viera bola motorom pokroku, musí to dokázať faktami, nie urážkami.- No ale vy ste predtym tvrdili toto:
> Pripomenutie Newtona ako veriaceho človeka nie je relevantné, pokiaľ sa tým naznačuje, že jeho viera spôsobila jeho objavy. Nie, spôsob myslenia, ktorý používal – experimentálny, racionálny, matematický – bol výsledkom sekulárneho intelektuálneho prostredia, nie teologickej školy.
Teda ze jeho sposob myslenia bol vysledkom SEKULARNEHO intelektualneho prostredia, nie teologickej školy.
Newton je nazornym prikladom velmi uspesneho vedca, ktory bol veriaci - a to nezavisle od toho, ci sa vam tento fakt paci, alebo nie.
> To, že niekto kritizuje vplyv náboženstva na vedu, neznamená, že je „hlupák“, ako tvrdíte.
Nie to som nikde netvrdil, este raz si to precitajte s porozumenim: mudri ludia nevidia konflikt medzi vierou a vedou, pretoze su to dve nezavisle veci. Z vasich reakcii mi nepride, ze by ste to chapali.
Mimochom, beznadejne sa vam pletu sa vam dokopy pojmy ako : viera, nabozestvo, krestanstvo, nabozenska autorita - tusite, ze maju rozlicne vyznamy?
- Odpoveď na vyššie uvedený link na Kovalčíkov blog.
Pán Kovalčík,
ak základ vašej obhajoby tzv. vedeckého náboženstva spočíva v tom, že mnohí vedci boli alebo sú veriaci, potom nejde o argument, ale o klasickú logickú chybu – konkrétne argument zo slávnych príkladov (argumentum ad verecundiam).
Áno, existuje veľa historicky významných vedcov, ktorí boli osobne veriaci.
Ale to nijako nedokazuje, že ich viera bola príčinou alebo súčasťou ich vedeckej práce. Naopak – ich objavy vznikli napriek viere, nie vďaka nej. Vznikli vďaka logike, experimentu, matematike, skepticizmu a systematickej pochybnosti – teda všetkým tým metódam, ktoré sú v jadre sekulárne.
Zoznam veriacich vedcov nie je argument – je to len falošná barlička
Uvádzať Newtona, Mendela či Pasteura ako dôkaz kompatibility viery a vedy je ako tvrdiť, že grécka mytológia je základom medicíny, lebo Hippokrates veril v Apolóna.
Je to anachronické, manipulatívne a epistemologicky irelevantné.
• Newtonova fyzika nebola zjavená vo sne, ale vypočítaná.
• Mendelove zákony dedičnosti vznikli experimentovaním, nie modlitbou.
• Pasteurova mikrobiológia bola založená na pozorovaní a testovaní – nie na Písme.
Ich osobná viera bola kultúrna konštanta ich doby, nie metodologický nástroj poznania. Veda je v zásade agnostická – skúma, čo je, nie čo má byť podľa svätej knihy.
Veda a náboženstvo nie sú dve cesty k tej istej pravde
• Veda je postavená na pochybnosti, falzifikácii, dôkazoch a racionálnej kontrole.
• Náboženstvo je postavené na viere bez dôkazov, autorite tradície a odporu voči pochybovaniu.
Tieto dve paradigmy komunikujú rozdielnym jazykom.
A keď sa ich niekto pokúsi spojiť, nevznikne harmónia – ale kognitívna disonancia.
Prečo boli – a sú – niektorí vedci veriaci?
Nie preto, že by to bola racionálna voľba.
Ale preto, že viera v osobného Boha je hlboko emocionálne zakorenená – najčastejšie implantovaná v detstve, ešte pred rozvojom kritického myslenia.
Mozog dospelého človeka tak môže niesť dve oddelené kognitívne vrstvy:
• jednu vedeckú – analytickú, empirickú, testovateľnú,
• a druhú emočnú – náboženskú, intuitívnu, identitárnu.
Tieto vrstvy nekomunikujú priamo – a preto vedec môže v laboratóriu veriť len faktom, ale doma sa modliť k bytosti, pre ktorú nemá dôkaz.
Tento stav sa volá kognitívna disonancia – rozpor medzi dvoma nezlučiteľnými presvedčeniami, ktoré človek udržuje súčasne.
Aby túto disonanciu prežil, musí myslieť selektívne – racionalitu aplikuje na vedu, ale vieru necháva nedotknutú emocionálnou výnimkou.
Ako povedal neurovedec Robert Sapolsky:
„Mozog je schopný držať dve nezlučiteľné myšlienky – jednu v oblasti faktov a druhú v oblasti nádeje – a obe považovať za pravdivé, ak aktivujú rôzne okruhy.“
“Vedecké náboženstvo”, alebo “náboženská veda” je ilúzia psychologického komfortu, nie cesta k pravde
„Vedecké náboženstvo“ nie je syntéza, ale kompromis – psychologicky pochopiteľný, no filozoficky neudržateľný.
Nie je to most medzi vedou a vierou. Je to záplata na mentálnu trhlinu – snaha zjednotiť nezjednotiteľné.
Ako to presne vystihol Hitchens:
„Viera nie je čnosť. Je to popretie rozumu v prospech pohodlia.“
A Steven Weinberg dodáva:
„Náboženstvo od nás vždy vyžaduje, aby sme mysleli selektívne.“
Preto, pán Kovalčík, nie – zoznam veriacich vedcov nie je dôkaz pravdy viery.
Je to dôkaz, že aj najväčšie mozgy sú ľudské, komplexné a ovplyvnené kultúrou a detstvom – nie imúnne voči disonancii.
A to, čo potrebujeme v 21. storočí, nie je vylepšená viera, ale odvaha ísť až tam, kam nás dôkazy pustia – aj keď sa nám to emocionálne nehodí.
- Pán Kovalčík,
Zvyčajne nebývam sarkastický a uštipačný, ale pri vás urobím výnimku:
1. Odporučili ste mi váš článok, ktorý má z necelých 5 rokov 2146 zhliadnutí, ale nula, celá nula, nula ocenení - páči sa!!! To je teda z vašej strany naozaj “výstižný argument” a súčastne aj totálne slabučký blogerský výkon!
2. Označil ste ma tu za “Hitchenovského fanatika”. A ja som u vás napočítal 15 slovom: pätnásť posledných blogov idúcich po sebe s hlavami pápežov, ktoré sa všetky venujú jedinej téme! A tou je Vatikán! Toto už nie je fanatizmus?
A koľko dostali celkovo ocenení páči sa? - asi 130. Teda priemerne asi 8 na blog. To je fakt nič moc. Ja mám priemerne asi 22. A koľko bolo spolu komentárov ku tým vašim blogom? Spolu 36, čiže priemerne asi 2 komentáre na jeden blog. Asi dosť malý čitateľský ohlas, nemyslíte?- Vážený pán Heraklietos, alias Bojničan. Gratulujem vám k počtu prečítaní vašich blogov, aj k množstvu palcov hore. Mimochodom, ten môj článok spred piatich rokov bol uverejnený dva alebo tri roky predtým, než sa ocenenia palec hore začali dávať. Ak by palce hore, teda popularita znamenali kvalitu, tak by Slovensko malo najkvalitnejšiu vládu v dejinách. A v princípe takmer nikto nečíta články spred dvoch troch rokov. Za ďalšie, nikde som vás neoznačil za Hitchensovho fanatika. Za tretie, témou mojich posledných blogov nie je Vatikán, ale vzťah pápeža, Vatikánu a fašizmu pred a počas vojny. Vrátane činnosti cirkevných hodnostárov, aj iba obyčajných kresťanov v boji proti fašizmu. Preto je tam ten portrét. Mimochodom, ten link som poslal nie vám, ale všetkým čitateľom. A iste, nie je dôkazom viery. Iba dôkazom toho, že medzi vedou a vierou nemusí byť žiadny konflikt. Je iba medzi materialistickým a idealistickým svetonázorom. A ten máme obaja radikálne odlišný. Zvyšok vašej odpovede (odpovedí) sú čisté hlúposti alebo iba svojská interpretácia faktov založená na hlbokom, úprimnom a vrelom pocite nenávisti voči všetkému kresťanskému. Alebo iba na obyčajnej arogancii. V lepšom prípade na ignorácii. Tešilo ma. Howgh.
- Je tam toho viac, ale hlavne chcem poukázať na jednú veľkú hlúposť.
"Niektorí historici a vedci (napr. Carl Sagan, Charles Freeman) odhadujú, že dominancia kresťanskej dogmy oddialila civilizačný a vedecký vývoj o 300 až 500 rokov. Predstavme si, kde by sme dnes boli, keby sa antická línia poznania nezlomila!" Tá anticka línia poznania mala byť zachovaná aj s vtedajšou politeistickou filozofiou, aj s otroctvom? Ako inak by chceli zachovať líniu. Zánikom otroctva sa zákonite rozpadá aj celý hospodársky systém, na jeho troskách musí byť postavený nový. Ale hlavne treba povedať, že grécka veda a filozofia bolo zlomená už v starovekom Ríme. Dávno pred príchodom kresťanstva. V Ríme boli rozvíjané hlavne remeslá a bojové umenie. Kováčstvo pre kavlitnú vyzbroj a ďalšie užitočné predmety dennej potreby. Tkáčstvo na výrobu kvalitných šiat. Betonárstvo na stavbu kvalitných ciest a budov. Na spočítanie majetku a na spočítanie vojsk stačili rímske číslice. Veda a filozofia Rimanov nezaujímala. Kresťanstvo prebralo vedu a filozofiu presne v takom stave, ako ju Rím zanechal. Kresťanstvo nijak liniu poznania nezalomilo. Prebralo ju v takom stave ako ju rozpadajúci Rím zanechal. I s rímskymi číslami a rímskym bojovým umením. Preto tie čísla majú asi taký zmysel ako tie čo od pása hádže Trump pri určovaní ciel.
Váš protiargument stojí na viacerých mylných predpokladoch, ktoré si zaslúžia korekciu:
1. Antická „línia poznania“ neznamená zachovanie otroctva
Nikto netvrdí, že by sme mali zachovať otrokársky spoločenský poriadok. Tvrdí sa, že intelektuálna kontinuita – logika, matematika, astronómia, filozofia, prírodné vedy, etika a sekulárne právo – mohla pokračovať, keby nebola nahradená teologickým dogmatizmom.
Aj vo vnútri antiky už vznikali kritické hlasy proti otroctvu (napr. stoici, Epiktétos) – čím sa ukazuje, že morálny vývoj nie je výlučne kresťanský monopol.
2. Áno, grécka filozofia bola zatlačená už v neskorom Ríme – ale definitívne umlčaná až kresťanstvom
Je pravda, že Rímska ríša bola praktická, zameraná na správu, vojenskú moc a inžinierstvo. No zároveň existovali školy gréckej filozofie aj v neskorom Ríme – napr. novoplatonizmus, stoicizmus či skepticizmus.
Zlom prichádza až v 4. a 5. storočí, keď kresťanstvo nielen prevzalo moc, ale začalo zatvárať filozofické školy (napr. aténsku Akadémiu v r. 529), zakazovať „pohanskú“ literatúru, ničiť antické chrámy a diela, a nahrádzať poznanie dogmou.
„Väčšina veľkých diel antiky zmizla nie preto, že sa stratili, ale preto, že boli systematicky odmietané.“
– Charles Freeman, historik
3. Kresťanstvo neprebralo poznanie – prebralo moc a poznanie potlačilo
Kresťanstvo nebolo len pasívnym dedičom zrútenej civilizácie. Aktívne formovalo nový ideologický rámec, kde poznanie bolo podriadené viere. Vzdelávanie sa zredukovalo na výučbu dogiem. Filozofia bola podozrivá, pokiaľ neslúžila teológii.
Preto to nie je len historická náhoda, že v období od 6. do 12. storočia nevidíme v Európe takmer žiadny vedecký pokrok.
Medzi Aristotelom a Kopernikom je práve tých 1000 rokov, ktoré Sagan a Freeman opisujú ako stratený čas.
4. Rímske číslice nie sú dôkaz, ale symbol stagnácie
Rímske číslice nie sú dôvodom ani príčinou stagnácie, ale príkladom toho, ako bola praktická neefektívna tradícia preferovaná pred presnejšou a pokrokovejšou alternatívou. Arabské čísla (s pôvodom v Indii) sa do Európy dostali až cez moslimský svet – a prijali sa veľmi pomaly práve pre odpor zo strany cirkevných inštitúcií.
5. Záver: nie je dôležité, kedy sa čo zlomilo, ale kto bránil jeho obnoveniu
Aj keby grécka filozofia upadala už pred nástupom kresťanstva, kresťanstvo bolo tým, čo zabránilo jej návratu. Nešlo len o zachovanie „toho, čo ostalo“, ale o náhradu sekulárnej racionality náboženskou dogmou – a o zrušenie intelektuálnej plurality.
Až návrat k antike počas renesancie, preklad gréckych diel z arabského sveta a osvietenský dôraz na rozum otvoril priestor pre vedeckú a spoločenskú renesanciu.
Preto áno: keby táto línia poznania nebola prerušená, vývoj ľudstva mohol byť o 300–500 rokov ďalej. Nie preto, že by antika bola dokonalá – ale preto, že sa v nej rozvíjal princíp kritického myslenia, ktorý kresťanská moc na dlhé stáročia udusila.
- Celkom sa tu hodí ďalší citát od Hitchensa:
„Ak chceš zostať na dlhej trati a viesť život oslobodený od či už prijatých, alebo nanútených ilúzií, tak ti odporúčam, aby si sa naučil rozoznávať symptómy fanatika a vyhýbal sa typom osôb, ktoré sú presvedčené o svojej pravde.“- No myslim, ze obidva tabory tu to pochopia tak, ze sa to hodi prave na ich oponentov. 😄
- Áno práve táto schopnosť – rozoznať rozdiel medzi argumentom a dogmou, medzi dialógom a kázaním a nálepkovaním – určuje, či spoločnosť napreduje, alebo len opakuje tie isté chyby pod inou nálepkou.
- Hodí sa tu aj starý americký výrok "Don´t get into pissing contest with the skunk."
- Váš komentár, namiesto vecnej oponentúry, radšej zase siahol po vulgárnej metafore, ktorá sama osebe viac prezrádza o jej predkladateľovi než o obsahu tohoto blogu. Ak vám chýbajú argumenty, no stále cítite potrebu niečo napísať, možno by bolo užitočné aspoň predstierať intelektuálny záujem.
Áno, výrok „Don’t get into a pissing contest with a skunk“ je známy – no v tomto prípade je úplne mimo mísu.
Skutočný „skunk“ nie je ten, kto kladie nepohodlné otázky o historickej úlohe kresťanstva, ale ten, kto znečisťuje diskusiu demagógiou, urážkami a útokmi na autora namiesto vecných protiargumentov.
Ak niekto dokáže spochybniť tvrdenia v blogu historickými faktami, filozofickými konceptmi alebo relevantnou odbornou analýzou, rád sa zapojím s vami do diskusie.
Ale ak je jediným „protiargumentom“ metaforické močenie a smrad, ostáva mi len dodať: Namiesto pissing contest by tam vo vašom prípade malo byť: thinking contest.
Čiže: Skunk síce vyhráva v smrade, ale v myslení nie je súper.
A v skutočnosti ste práve vy tým skunkom, čo tu zakaždým iba zasmradí každú jednu serióznu diskusiu!
- Citát Christophera Hitchensa:
„Ak chceš zostať na dlhej trati a viesť život oslobodený od či už prijatých, alebo nanútených ilúzií, tak ti odporúčam, aby si sa naučil rozoznávať symptómy fanatika a vyhýbal sa typom osôb, ktoré sú presvedčené o svojej pravde.“
Význam citátu:
Tento výrok je zhrnutím jednej z kľúčových ideí, ktoré Hitchens počas svojho života dôrazne obhajoval – hodnoty intelektuálnej nezávislosti, kritického myslenia a skepticizmu voči všetkým autoritatívnym systémom viery.
Hitchens týmto citátom vyzýva k mentálnej bdelosti a morálnej opatrnosti:
• Fanatik je podľa neho človek, ktorý nepochybuje, ktorý je absolútne presvedčený o svojej pravde, a preto nebezpečný – nie len pre iných, ale aj pre slobodu ako takú.
• Život bez ilúzií si vyžaduje vedomé rozhodnutie vyhýbať sa absolútnym pravdám, neustále si klásť otázky a vyhýbať sa tým, ktorí kladú odpovede ako konečné verdikty.
Kontext, v ktorom to Hitchens napísal:
Táto myšlienka sa objavuje v rôznych podobách v jeho knihách a debatách, predovšetkým v jeho najznámejšom diele:
„God Is Not Great: How Religion Poisons Everything“ (2007)
V tejto knihe Hitchens podrobne kritizuje náboženstvá, predovšetkým ich tendenciu:
• prezentovať dogmy ako nemenné pravdy,
• potláčať pochybnosti a samostatné myslenie,
• ospravedlňovať násilie v mene viery,
• a vychovávať ľudí od detstva k poslušnosti namiesto kritickej reflexie.
Pre Hitchensa bol fanatizmus – náboženský, ideologický, nacionalistický – najnebezpečnejšou formou viery, pretože vyraďuje pochybnosť a tým aj možnosť rastu, pokroku a sebareflexie.
Tento konkrétny citát môžeme chápať ako praktické varovanie:
Ak chceš ostať slobodný, mentálne autonómny a morálne čestný, nebojuj s fanatikmi – rozoznaj ich včas a drž si ich od tela. Nie preto, že by si ich nevedel poraziť, ale preto, že ťa ich mentálny svet nakazí ich zvrhlými pravidlami.
Ako vyšité pre dnešné výhradne konzervatívne dezinformácie a konšpirácie!- Vážený pán Bojničan, Heraklietos, Herakleitos a iné nicky. Práve ste sa vyššie definoval ako vzorový Hitchenovský fanatik. Mimochodom, vy nekladiete otázky, vy tvrdíte. Nechcete dialóg, chcete sa biť. Týždenne tu vychŕlite niekoľko článkov s množstvom vitriolu na všetkých, ktorí majú iný názor a pritom sa hráte na liberálneho intelektuála hľadajúceho nie pravdu, ale potvrdenie vlastného názoru. Preto je vhodné a užitočné, ako to píšete v predposlednom odstavci vyššie, nebojovať s fanatikmi a držať si ich od tela. Je to strata času. A prečítajte si aj niečo iné, nie iba Hitchensa, Dawkinsa alebo Harrisa. Citáty z diel "štyroch jazdcov nového ateizmu" z vás liberálneho mysliteľa neurobia. Mimochodom, asi bude treba nechať na čitateľov, alebo adminov, ktorí by to mali mať na starosti, aby rozhodli, kto zasmraďuje diskusiu zlosťou, osobnými útokmi a nenávisťou.
- Mimochodom, keby Hitchens nechlastal, možno by nedostal rakovinu a žil by dlhšie. Ktovie či by to bolo k nejakému úžitku.
- p.s.: ešte jeden citát od Hitchensa: My own opinion is enough for me, and I claim the right to have it defended against any consensus, any majority, anywhere, anyplace, anytime. And anyone who disagrees with this can pick a number, get in line, and kiss my ass.
—Christopher Hitchens
Pán Kovalčík,
váš komentár o Christopherovi Hitchensovi – „keby nechlastal, možno by nedostal rakovinu a žil by dlhšie… ktovie, či by to bolo k úžitku“ – je nielen neetický, ale aj hlboko odhaľujúci. To ste sa ale riadne vyfarbil!
Zatiaľ čo Hitchens svoj životný štýl nikdy nezakrýval, jeho rakovina nebola dôsledkom „chlastania“, ale nádoru pažeráka, ktorý postihuje aj úplných abstinentov. Ale ani keby aj bola – posmievať sa niekomu za smrť, len preto, že mal iný názor, je nielen intelektuálne primitívne, ale najmä morálne odporné.
A teraz k pointe: Ak toto je ukážka kresťanskej empatie, o ktorej vy tak radi hovoríte, potom je niečo veľmi hlboko vo vás zhnité.
Hitchens mal názory, ktoré boli tvrdé, ale vždy výborne odargumentované. Útočil na myšlienky, nie na osoby.
Vy, paradoxne ako kresťan, útočíte na človeka, ktorý sa už nemôže brániť ani odpovedať – a navyše si doň kopnete spôsobom, ktorý nemá s kresťanskou etikou nič spoločné.
„Po ovocí ich poznáte,“ hovorí Evanjelium.
Tak vás teda poznávame. Nie podľa slov o láske a empatii – ale podľa výsmechu, ponižovania a osobných útokov.
A keď už hovoríte o úžitku: Hitchens zanechal stovky textov, ktoré dodnes podnecujú kritické myslenie.
Čo zanecháte vy – okrem fanatických náboženských blogov, ktoré takmer nikto nečíta a útočných ironických a dehonestačných komentárov pod diskusiami?
- Uff Kovalčík, ste nenávistný ako Fico 😎
Vážený pán Kovalčík,
ďakujem za vašu reakciu – nie preto, že by bola konštruktívna, ale preto, že vzorovo potvrdzuje presne to, o čom hovoril Christopher Hitchens, keď odporúčal naučiť sa rozpoznať fanatika a držať si ho od tela.
Vaša potreba nálepkovať, psychologizovať, podsúvať motivácie a zároveň sa pasovať do roly akéhosi samozvaného kurátora verejnej diskusie je fascinujúca – no žiaľ, nie originálna. Je to totižto typický manéver názorového monopolistu, ktorý iných obviňuje z presne toho, čo sám robí.
• Píšete, že nechcem dialóg, ale „sa biť“. A pritom ste to vy, kto útočí na osoby, nie na ich myšlienky.
• Tvrdíte, že nie som liberálny mysliteľ, pretože citujem Hitchensa. Tak si pripomeňme: liberálny prístup nie je o tom, koho čítate, ale či ste ochotný podrobiť aj vlastné názory reflexii.
• Píšete o „vitriole“ – a pritom ste v jednom odstavci dokázali naznačiť, že zasmraďujem diskusiu (ako skunk), že nie som liberál, že som nečítal dosť, a že by ma mal niekto „odstrániť“.
Ak to nie je vitriol, potom máme fakt rozdielne definície na jed. Vy tu preukázateľne nediskutujete, naopak to vy tu len podpichujete, rýpete a nepodložene napádate autorov blogov a komentárov. Vy ste tu ten pravý trovič studní! Je to evidentné z vášho písomného prejavu.
Áno, čítam Hitchensa, Dawkinsa aj Harrisa. Ale aj Poppera, Arendtovú, Rawlsa, Fromma, Nietzscheho, Pascalovu kritiku dogmy a Dostojevského tragický zápas s vierou.
Ak máte pocit, že citovaním Hitchensa niekto diskvalifikuje svoju hodnotu v diskusii, je to váš problém s otvorenosťou – nie môj s čítaním.
A napokon: ak vás dráždi, že niekto otvorene spochybňuje dogmy, privilegované ideológie či nedotknuteľné symboly, problém nie v tom, že vám smrdí diskusia, ale v tom, že tu niekomu smrdí sloboda slova, ak toto nie je práve na jeho svetonázorovej strane.
- Nepreháňazte tú dezinterpretáciu trochu? Kde som napísal, že smrdíte alebo že vás treba odstrániť? Pri tom množstve literatúry, ktorú čítate hádam viete rozoznať jadro povedaného, či napísaného, alebo významové odtiene v prejave.
