Milí, premilí čitatelia, ktorí ste ešte na mňa nezanevreli, alebo ktorí ste len tak klikli na odkaz môjho článku na smečku, vitajte!
Viete, ja píšem o všetkom aj o ničom a preto možno bude pre niektorých tento „príspevok“ trochu zmätený, no nič to, svet to naruby nikomu neprevráti. Hádam sa ten, kto sa ho rozhodne čítať, aspoň trochu pobaví J.
Koniec sveta som prežila nasledovne:
Budík o šiestej, do školy som prišla nabalená medovníčkami s menami všetkých spolužiakov, ktoré som sama ozdobila, narýchlo som ich naviazala a s pomocou spolužiačky povešala na umelé „ometlo“ z roku Pána nepoznaného, ktoré som postavila ešte pondelok toho predvianočného týždňa v našej triede. Triednemu sme odovzdali hádam najoriginálnejší darček histórie darčekov slovenských profesorov – terč na šípky s našimi fotkami, v jeho strede trónili „dochádzkové hviezdy“ nášho kolektívu. Potom sme pripravili telocvičňu na program, ktorý nám mali predviesť maturanti (improvizácia toho, čo robili na stužkovej) a nakoniec sme si pozreli zopár skvelých „hereckých“ výkonov. Škoda, že som nemala kameru – nikto by mi neveril, aký vedia byť tí gympláci šikovní a to si nedomýšľam!
Takže...hej, koniec sveta nastal zrejme iba v momente, keď spolužiačka začala do mikrofónu pri nastavovaní aparatúry jačať Zvonky štestí (poznámka pre mňa: mať vo vrecku štuple do uší).
Ometlo 2012 + miss ozdoby
J.R.R. Tolkien:
Áno, aj ja som podľahla tomuto ošiaľu – a som len rada. Film Hobbit sa mi veľmi páčil, grafické spracovanie bolo skvelé a och, tá krásna škriatkovská pieseň...Musím povedať pravdu, že keby nebolo mojej krstnej mamy, ani by som na ten film nešla...teda možno aj šla, ale až keď by mi povedali, že je veľmi dobrý – no ale každopádne, som ním ostala uchvátená, takže som si hneď požičala knihu, ktorú momentálne čítam. Prekvapilo ma, ako je napísaná – ale veď, bola to predsa rozprávka pre Tolkienove deti, tak niet divu. A tak som si pozrela aj Pána prsteňov, lebo keď som to videla naposledy, mala som asi tak desať rokov a okrem scény, kde sa zjavia mŕtvici – zelení mužíčkovia zo záhrobia bojujúci na Aragornovej strane proti Mordoru – ma nič iné nezaujímalo. Musím sa k niečomu priznať – Zamilovala som sa! Ja viem, viem, je to fantasy...ale aké! Teraz ma prosím nikto neukameňujte, ja viem, že tam „vonku“ je vás veľa fanúšikov Tolkiena ale aj realistických spisovateľov, a že veľa z vás to už má naštudované od A po Z. Netvrdím, že Tolkienovi rozumiem, to ani zďaleka, ešte ma čaká dlhá cesta, kým všetko z jeho tvorby prečítam a utriedim si to. Napriek tomu som momentálne taká nadšená, že sa nesmierne teším na všetko to spoznávanie. Ach...mať tak možnosť raz stretnúť Aragorna (slinky).
Odtrhnutá z reťaze:
No, napokon sa predsa len dostávam k nadpisu tohto...hm...ani neviem ako to nazvať...zálivu myšlienok? Vlastne...číta to tu ešte niekto? No nič, späť k veci.
Takže, ako už viete (a tí čo neviete, tak sa to dozviete), som tak trochu...domased, knihomoľ, introvert...nechcem použiť slovo nerd či geek, lebo v poslednom čase sa to stalo akosi mainstreamové a je teraz „cool“ na tričku nosiť nápis s týmto označením. No jednoducho, môj denný prázdninový režim by bežne pozostával asi z čítania, pozerania rozprávok, kreslenia a samozrejme vianočného prejedania sa. Ale! Tento rok som sa to rozhodla zmeniť. Takže, čo som to vlastne spravila?
Od Vianoc som začala každý deň o ôsmej ráno chodiť na klzisko. Je to otvárací čas, ale prirodzene je tam o ôsmej asi tak jeden aj pol človeka, takže je to magické. Ach...ako sa teším na zajtra ráno...
Ujo správca v modrých monterkách sa už prestal pýtať prečo ešte nespím a namiesto toho si radšej vyžiada môj názor na ľad – či sa náhodou nelúpe, nepraská, či je dosť zmrznutý, či sa dosť šmýka...dobre, to posledné som si vymyslela.
Od...neviem ktorého dňa týchto prázdnin ma moja mladšia sestra Ivka začala ťahať do Nordu – čo je taký podivný teenegerský bar na Severe v Prievidzi, môže sa tam ísť až od pätnástich. To tomu dodáva taký...šmrnc...proste...ako krčma U kančej hlavy v Rokville z Harryho Pottera, kde sa tiež smelo ísť až od nejakého veku. Nesmejte sa!
Ja a moja osloboditeľka Iva - musela nás odfotiť
V minulosti – neviem kedy – tam nejaký šikovníci pokazili stolný futbal, takže je teraz zdarma pre kohokoľvek, kto si ho chce zahrať. Navyše, je tam celkom lacno, takže si to tam chudobný študentík môže dovoliť. Bless you, Nord.
No...a tak si zo mňa začali uťahovať, lebo si mysleli, že ma doma priväzujú na reťaz keď nikam nechodím. A keďže stále rozprávam o Frodovi a Gandalfovi, o tom, že som ešte nedostala list z Rokfortu, a že by sme mali ísť na Silvestra do Deravého kotlíka, všetci ma podozrievajú z toho, že doma zrejme požívam nejaké omamné látky, alebo som sa z toho priväzovania na reťaz scvokla. Odmietam obe možnosti. Všetko je to chyba Koberčanov! Tak ste už dosť zmätení?
Neviem, či sa niekto dočítal až sem...ale ak áno, tak ďakujem! Prajem pekný večer a najmä, nezabudnite si užiť zvyšok roka, už taký nebude!
Ozaj, ozaj, skoro som na niečo zabudla. Dnes som v jednom obchodnom dome videla chlapíka v modrých teplákoch s pásikmi, veľkou čapicou, smiešnou obtiahnutou mikinou a špicatou briadkou. Strašne som to chcela napísať. Meky a Feky forever.
Dobrú noc J
Silvia Divéky
