V tej chvíli som dostala záchvat a prestala som byť manželkou a matkou. Bola som len ženou bažiacou po šifóne a flitroch. Po dlhých mesiacoch strávených v teplákoch. Áno, boli aj slávnostnejšie udalosti keď som si obliekla jeansy ale zrazu tu bola možnosť dať si šaty. Šaty! To slovo šuští krásne ako taftová sukňa v kráľovskej modrej či smaragdovo zelenej. A tak som surfovala hodiny na internete a vyberala róbu. Zvyšovala som akceptovateľnú cenovú hladinu - začala som na 50, neskôr zvýšila na 80, vravím si - to už môže byť aj 100, 150, 200, 250... Po troch týždňoch som vyskúšala priechodnosť môjho výberu u manžela. S ľahkosťou dieťaťa som začvirikala o úžasnej brokátovej sukni za 120 Eur. "Sukňu?!" Podľa mňa si predstavil niečo ako tenisovú sukničku a jeho pohľad nie že ma vrátil z otvoreného kozmu do vesmírnej lode ale prudko na zem a následne hlboko pod úroveň mora aby som tam premýšľala o zdravom rozume. Tak nič.
V deň plesu, hneď ráno, som si dala fitnes cvičenie aby som ešte zhodila do šiat nejaký ten (kilo-haha)gram a mohla sa potom dobre najesť pri švédskych stoloch. Všetko bolo prichystané na príchod manželových rodičov, ktorým touto cestou vyjadrujem obdiv. Strážiť naše dve malé deti je občas naozaj odvážne.
A už sa len prichystať. V duchu som si predstavovala ako vyjdem z izby - ako Milagros, Divoký anjel, ktorý sa zmenil zo slúžky na kráľovnú večera. Ako ma môj manžel bude sledovať s otvorenými ústami. Proste femme fatale. Hmmmm. Povedal síce že som krásna ale nezabudol si všimnúť moje ružové chlpaté kárované papuče. Milagros v papučiach. Fajn.
Ešte sme sa rýchlo dohodli kto bude večer piť a kto šoférovať, vydali sme inštrukcie a rozlúčili sme sa. Podstata rodičovstva je ale v tom, že máte deti. Naivne som si myslela, že mi môj odchod prejde. Ha ha! Dcérka začala vytláčať slzy že chce ísť tiež. Nepomáhalo, že som vymedzila okruh povolených návštevníkov na dospelé osoby. Ona je už predsa veľká! Má tri roky! Keby som nahodou nevedela koľko veľa to je, ukázala mi to na prstoch.. Má aj šaty! Dlhé, princeznovské, "Elzové". To je fakt. Musela som vytiahnuť ťažký kaliber. Prehováračky, prekrúcačky, oklamačky, sľubovačky. Všetky (aj zákerné) rodičovské finty. Nebolo to ľahké ale zabralo.
Obula som si čižmy, do igelitky hodila lodičky ako správny slováčisko a rýchlo preč. Skôr ako sa dieťa spamätá.
Príjemnú zábavu, rodičia :-)
