Zuzana Dlugošová
Prosím, nezdieľajte fotky mŕtvych detí
Nechcem si zakrývať oči pred tragédiou, ktorá sa udiala. Nechcem sa tváriť, že sa nič nestalo. Ale nedokážem ten pohľad uniesť.
Som matka, manželka, dcéra, sestra, zamestnankyňa, suseda, poistník, klient, pacientka, vodička a mnoho iného. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nechcem si zakrývať oči pred tragédiou, ktorá sa udiala. Nechcem sa tváriť, že sa nič nestalo. Ale nedokážem ten pohľad uniesť.
A je to tu ! Skôr ako som čakala, skôr ako by mi to bolo pohodlné. Ale žiadny rodič sa tomu nevyhne.
Určite sa to stalo mnohým. V spánku, pri čítaní knihy či cestou do práce. Bez varovania. Srdce napumpované adrenalínom začne búšiť akoby človeka prenasledoval nebezpečný predátor.
Niekto má kávu alebo nikotín, iný nakupuje, do mŕtva behá, pije galóny vody a dokonca sú aj takí, čo vraj pojedajú vatu či vypálené hlavičky zápaliek. Mňam.
Niekto ho pozná zo škôlky, niekto zo súpravy Igráčik, niekto z dopravného ihriska ale väčšina z nás ho stretáva v rukách mužov zákona.
Nemajú radi kyslé ale zjedia celý pohár zaváraných uhoriek. Nejedia syr ale dokážu spásť celú parenicu. Pre jej chuť? Kdeže. Pretože vyzerá ako slimák a môžu ju trhať na vlasy. Malí ľudia.
Ja som to ešte nevedela. Myslím, že on to už vedel. Cítil to. Bola nedeľa ako každá iná. Obyčajná....
Tak nám postavili multifunkčné ihrisko. Hoci myslím, že to naše je skôr bi ako multi. Nič to za to, teš sa ľud!
V tomto predvolebnom čase kravát a sľubov sa mnoho hovorí o legislatívnych nápadoch . Tiež mám jedno polienko do ohňa - zrušte zákon schválnosti!
Bez mučenia sa priznávam, že som podľahla vábeniu hypermarketových sirén a kúpila manželovi valentínku. Kto si bez viny, hoď kameňom!
Zistila som to dnes doobeda cestou do hlavného mesta. Zrazu som mala pocit, že vzduch je presiaknutý šťastím. Endorfíny zaplavovali môj krvný obeh, moja boľavá chrbtica sa vyrovnávala, hlava sa hrdo dvíhala.
Už to bol nejaký ten deň, týždeň, mesiac, rok, dokonca dva čo sme s manželom niekde boli sami. Ani som si nepamätala ako chutí taká sloboda. Ale raz to muselo prísť. A prišlo pozvanie na ples.
Volám sa Zuzana a som abstinujúci žrút. Krajšie by bolo napísať gurmán ale takým vznešeným pomenovaním sa neodvážim titulovať.
Mala by som vrátiť titul. Veru. Je to trápne ale neovládam učivo materskej školy. Neovládam rozprávky.
O dôležitosti toho, čo deťom vštepujeme. A tiež o tom, že občas človek nevie či má plakať, smiať sa alebo hnevať.