Keby som mala spočítať koľko krát v živote som skonštatovala " ako naschvál", nestačili by mi na to ani ruky všetkých účastníkov Národného výstupu na Kriváň 2011.
Jedným z najtypickejších príkladov je počasie. Dva týždne nosím v kabelke dáždnik. Slnečno. Po dvoch týždňoch si dám v diári pripomienku "Vyhodiť parazol " (!) a konečne mám o pol kila menej nákladu. Do chvíle, keď v ten istý deň stojím pred vchodom nejakej inštitúcie či právnickej osoby a čakám kedy sa hustota kvapiek zníži natoľko aby som medzi nimi prekľučkovala ako kedysi Matrix-Neo medzi vystrelenými guľkami. Keď sa tak stane, vykročím ráznym krokom za ďalšími dobrodružstvami. Samozrejme, v oblasti známej ako Ani sa sa vrátiť - ani ísť ďalej sa z neba spustí tisícročná voda. Ako naschvál.
Otváracie, stránkové či ordinačné hodiny sa tiež správajú úplne zákerne. Po vybavení dovolenky, odprataní detí, nahonobenia všetkých možných papierov a potvrdení sa človek zadychčaný a spotený rúti k dverám a už z diaľky na neho svieti na dverách nejaký veľký nalepený papier. V duchu sa zvyknem modliť "Panebože len nie dovolenka". Ale pokiaľ sa jedná o otváracie, stránkové či ordinačné hodiny Pánbožko má vždy inú prácu. Ako naschvál.
Najvýznamnejšiu kategóriu však tvoria deti. Keď ich ráno horko-ťažko opatríte, nachováte, umyjete, oblečiete, umiestnite do chodby pripravené na odchod a vy si zapínate druhú čižmu, ozve sa do tej dusnej uponáhľanej atmosféry "Mami treba mi cikať ". Hlboký nádych. Ak si myslíte, že nemluvňatá takéto "Akonaschvály" nedokážu tak sa veľmi mýlite. Začnú vám páchnuť pod nosom práve keď sedíte v banke, na úrade a tvárite sa vážne a dôstojne. A nepotrebujú k tomu ani maminkovanie. Tieto detské potreby sa objavujú zásadne v tých najvhodnejších časoch. Keď sa rútite po diaľnici a nie je kde zastaviť, na námestí plnom ľudí alebo keď majú na sebe lyžiarsky overal. Vtedy váhate či potomka nedarujete náhodnému okoloidúcemu. Ale nikde nikto. Ako naschvál.
Čo je však dokonalým aplikovaním zákona schválnosti? Keď stojíte pred zavretým úradom, vonku leje ako z kandle, vy nemáte dáždnik a vaše dieťa v overale zahlási, že musí ísť na záchod, kým druhé už hodnú dobu spokojne smrdí vo vylepšenej plienke.
