Moja štvorročná dcéra ma ráno prepadla pri čistení zubov úvahami o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami. Presnejšie o rozdieloch v prvotných pohlavných znakoch, preložených do detskej reči. Snažila som sa nezamiešať do jej monológu a neupozorňovať na svoju prítomnosť v kúpeľni. Keď už som si myslela, že dnes mi to prejde, ukončila vetu zlovestným "....však Mami?"
Do kelu! Chytila ma do pasce nebezpečných otázok, na ktoré sa mi nechcelo odpovedať. Skúsila som teda osvedčené techniky.
Najprv som ju poslala do kuchyne, aby sa naraňajkovala, ponechajúc otázku visieť pri umývadle. Bohužiaľ, deti sú ako tlupa Malých Princov - nikdy sa svojich otázok nevzdávajú.
Prešla som na teda k prikyvovaniu a pomaly presúvala ťažisko debaty smerom od pupka k hlave. Malinká zopakovala moje múdrosti a bez mosta ich premostila zase k svojej téme.
Nakoniec som jej ponúkla jednoduché, bezpečné, málo odhaľujúce odpovede. Deti sú však bystré stvorenia a až prekvapivo dobre využívajú sedliacky rozum.
"Mami a ako sa narodí dieťatko?"
"Veď som Ti hovorila - vykukne z bruška ako naša Grétka"
"Ale ako sa do toho bruška dostane?"
Tak a čo teraz...?
