Ocenenie veľkého Človeka

Priznám sa, že nie som veľkým fanúšikom televíznych ankiet vo všeobecnosti, preto som sa k sledovaniu jednej z nich OTO 2005 dostala iba náhodou. Televíziu som zapla práve v momente, keď sa pripravovalo uvedenie slovenského herca Pavla Mikulíka do Siene slávy. A neoľutovala som.
Keď som zbadala tvár tohto výnimočného človeka, spomenula som si na reláciu V tieni, v ktorej účinkoval a kedysi dávno som ju videla. Hlavnou myšlienkou bol fakt, že Pavol Mikulík žije prakticky opustený a zabudnutý po prekonanej ťažkej chorobe napriek tomu, čo všetko v živote predtým vykonal. Možno aj táto relácia, a snáď aj mnohé ďalšie, medzičasom prispeli k tomu, že pán Mikulík vydržal po vzore svojho životného kréda ("Vydržať, vydržať, vydržať!") a po siedmich rokoch strávených v ústraní sa v roku 2000 vrátil na divadelné dosky.
Slzy mnohých prítomných na galavečere OTO 2005 svedčili o tom, ako veľa tento muž znamenal nielen pre slovenskú kinematografiu a divadelníctvo (objavil sa vo vyše 500 televíznych programoch, venoval sa dabingu i nahovoreniu viacerých dokumentárnych filmov), ale aj pre ľudí, ktorí ho osobne poznali. Ako držiteľ ceny Absolútny OTO 2005 Maroš Kramár poznamenal, médiá by sa v súvislosti s touto televíznou anketou nemali venovať oblečeniu a faux pas, ktoré sa v priamom prenose objavili, ale predovšetkým neobyčajným ľuďom, ktorí boli touto cestou ocenení. Som rada, že aspoň formou článku môžem pánovi Mikulíkovi svoju poctu vyjadriť aj ja.