Puberta na staré kolená alebo Tí dnešní starší...

Dôvod je jednoduchý. Keď sme sa koncom roka 2005 vybrali na koncert stočlenného cigánskeho orchestra, tešili sme sa (odteraz budem hovoriť už len za seba) a verila som, že si vychutnám príjemnú hudbu v spoločnosti kultivovaných ľudí bez nejakých rušivých elementov (naivná predstava neskúsenej pubertiačky?). V pamäti som totiž ešte mala pofinálový koncert SuperStar, pred ktorým ma okolostojaci párkrát skoro zhodili zo schodov a pre vzrušené i nadšené výkriky ma hodinu pred koncertom rozbolela hlava tak, že som následné vystúpenie len tak-tak pretrpela.
Už asi tušíte, aké bolo moje prekvapenie, keď som opäť stála pred vchodom do športovej haly, čakala na koncert fenomenálnych interpretov vážnej hudby a okolo seba videla správanie navlas rovnaké, ak nie horšie. Rozdiel bol jediný - vo vekovej štruktúre návštevníkov, ich oblečení a sebavedomí.
Na SuperStar išla prevažná väčšina mojich rovesníkov vo vekovej kategórii 10-20 rokov. Cigánsky orchester si podľa očakávaní prišli vypočuť najmä príslušníci vekovej kategórie 40+. Rovesníkov mojich rodičov a starých rodičov som pokladala za zrelých a zodpovedných, s pár výnimkami. Teraz mám už dosť silný pocit, že skôr tí rozumní patria k výnimkám.
Na SuperStar sa decká tlačili, ba dokonca drali ku dverám, jačali, odpadávali - no keď sa objavila esbéeska, upokojili sa veľmi rýchlo. Na cigánskom orchestri sa ľudia oblečení v najdrahších kostýmoch a smokingoch predierali ku dverám, mlátili okolo seba kabelkami a dáždnikmi, urážali všetkých okolo seba, trieskali na dvere a strážnikom sa vyhrážali bitkou, ak ich okamžite nepustia dnu (v čase cca hodinu pred začiatkom koncertu, pričom nikde nebolo napísané, že sa bude púšťať skôr).
No a včera, keď som videla dav podobného zloženia ako minulý rok a pár tvárí som dokonca spoznala, netúžila som zažiť to, ako na mňa šestdesiatročný ujo začne drzo vyrevovať, nech sa uhnem, pričom ja si len sedím na svojom mieste. Radšej som svoj lístok predala a zakúpila nový na nedeľňajšie vystúpenie šaolinských mníchov. Lístky sú miestenkové, takže hodlám prísť najskôr štvrťhodinu pred začiatkom predstavenia, pokojne sa usadiť a konečne si pozrieť nejaké vystúpenie bez toho, aby som mala nervy nadranc. Prosím, držte palce ;)