Ako som sa stal ateistom

Príbehy to boli veľmi pekné, ale pravdupovediac, ten Boh mi bol trocha nesympatický. Furt sa chcel len každému pomstiť, každému sa vyhrážal a nerozumel som, prečo ho tí Židia poslúchajú. Ja by som ho neposlúchal.

Vyhnal ľudí z raja kvôli nejakému jablku, zabíjal deti v Egypte, potom poslal potopu, lebo sa mu tu nič nepáčilo... bol divný, ale také boli všetky rozprávkové bytosti. Bol som na to zvyknutý už z gréckych, egyptských a iných povestí.

Keď sme si však čítali Nový Zákon, tak ten Ježiš, napriek tomu, akého mal otca (Boha), bol vcelku sympaťák. Pomáhal ľuďom, bol to dobrák a vedel konať zázraky. Toho som mal rád.

Jedného dňa, keď som bol veľmi neposlušný (možno sa to stávalo často), tak mi niekto povedal, že ak budem robiť stále zle, tak ma Boh potrestá.

A táto veta bola pre mňa pamätná, pretože som si vduchu povedal: Čo mňa nejaký úbohý Boh, čo furt sa každému len vyhrážal, má čo trestať? Tak nech to len skúsi!

Odvtedy som Boha neznášal. Z princípu. Odmietal som veriť v jeho existenciu, lebo som si nevedel predstaviť, že taký šašo môže riadiť môj osud. Pre mňa bol typickým tyranom. A pamätám si ešte, že keď bola vonku búrka a blesky, tak som podišiel k oknu a hučal som, nech ma teda ten prekliatý Boh potrestá a hodí do mňa blesk!

Nehodil :D

Boh ma nikdy nepotrestal a to som mu už všeliako nadával a rúhal sa a čojaviem čo... ešte aj ten Satan mi bol sympatický, lebo proti nemu bojoval... Ježiša som mal však rád, to bol dobrý človek.

O niekoľko rokov som si povedal, že možno na tom Bohu niečo je (a možno nie je). A tak už nie som ateistom, ale panenteistom. Ale to v podstate jedno, je to len taká moja osobná viera.

P.S. Nepridáte sa do mojej novej cirkvy?
http://dobrovodsky.blog.sme.sk/c/259173/Zakladam-Svatu-Cirkev-svateho-Svetoveho-Mieru.html