Ľubomír Dobrovodský
Prvá a posledná
Jeden žiak, ktorý sa už cítil byť majstrom, sa jedného dňa rozhodol, že je načase, aby spísal svoje hlboké vedomosti a zanechal ich ľudstvu. Sadol si, zobral si pero a papier a napísal prvú vetu:
Fajn chlapík. IT senior vývojár, programátor, analytik, vyše 18 rokov v branži. Mám záľubu v literatúre faktu - počítače, informatika, religionistika, neuroveda, psychológia, mytológia, fyzika, dejiny atď. Rád čítam aj historické romány, fantasy, mýty a legendy. Vo voľnom čase sa zaujímam o cestovanie, beh, turistiku a občas aj bicyklovanie, či plávanie. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Biblia, viera a dejiny, Systém, Cestovanie, Myšlienky, Dobrovoľníctvo, Fikcia, recesia, Krátke príbehy, Cirkev svätého Svetového Mieru, Poézia, Súkromné, Nezaradené
Jeden žiak, ktorý sa už cítil byť majstrom, sa jedného dňa rozhodol, že je načase, aby spísal svoje hlboké vedomosti a zanechal ich ľudstvu. Sadol si, zobral si pero a papier a napísal prvú vetu:
Majster so svojimi žiakmi šli na výlet. Keď si potrebovali odpočinúť, sadli si k brehu jednej rieky, ktorá tiekla strmo dole.
Stalo sa, že žiaci veľmi obdivovali svojho majstra - doslova ho zbožňovali. Raz jeden žiak nabral odvahu a opýtal sa majstra: „Povedz mi, ó majstre, prečo si prišiel na tento svet?“ Majster sa pozrel na žiaka a odvetil: „Aby som bláznov ako ty naučil, že nemajú márniť čas zbožňovaním majstrov.“
Jeden muž žil v jednom veľkom americkom meste. Na živobytie si zarábal predajom hot dogov. Nemal veľmi dobré uši, preto nikdy nepočúval rádio. Oči mu tiež poriadne neslúžili, preto nečítal nikdy noviny, ani nepozeral televíziu.
Jedného dňa utiekol farmárov kôň. Susedia sa zišli a prišli ho poľutovať, keďže to nasvedčovalo nešťastiu. On len však povedal „Stalo sa.“
Na otvorenom mori sa nachádzala vojnová loď. More bolo nepokojné a pre hustú hmlu bolo zle vidieť.
Bol raz jeden chlapec. Bol sirota a putoval z dediny do dediny, hľadajúc stále niečo pod zub a strechu nad hlavou. Jedného dňa stretol starého muža, ktorý tiež putoval z dediny do dediny. Rozhodli sa, že pôjdu ďalej spolu.
Stvoriteľ privolal všetky stvorenia a povedal, „Chcem niečo schovať pred ľuďmi, pokiaľ nebudú na to pripravení. Je to vedomie, že sú tvorcovia vlastnej reality.“ Orol vraví, „Daj to mne, ja to vezmem na Mesiac!“
V malej dedine v tajge žil starý múdry muž. Jedného dňa ho obyvatelia dediny videli, ako chodí po námestí a niečo hľadá. Zakrátko bola pri ňom skoro celá dedina.
Na kraji lesa stál strom. A ako všetko na svete mal aj tento strom svoj tieň. Keď svieti slnko, možno tieň veľmi dobre vidieť. V noci tieň spal v mesačnom svite. Ale ráno, keď vyšlo slnko, zobudil sa a tešil sa na deň.
Putoval majster a žiak. Majster šiel pravidelným, sústredeným krokom. Zato žiak sa každú chvíľu niekde zabudol, na niečo sa zakukal a potom majstra dobiehal.
Jeden mladý muž cestoval cez Poľsko a navštívil rabbiho, ktorý bol známy pre svoju múdrosť. Tento rabbi býval v jednej skromnej chalupe, ktorá mala len jednu izbu.
Keď muž zomrel, ocitol sa na krásnom mieste. Iný muž, oblečený v krásnom šate, prišiel k nemu a povedal: „Som vám k dispozícii. Môžete mať všetko, čo si želáte – jedlo, aké len chcete, domy, autá – akýkoľvek majetok.
Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
Jeden veľmi bojovný a agresívny samuraj vyzval jedného zenového majstra, aby mu vysvetlil, čo je nebo a čo peklo. Múdry mních mu pohŕdavo odpovedal „Ty nie si nič iné, ako surovec. S tebou sa ja baviť nebudem!“
Žil raz jeden muž na malom ostrove. Jedného dňa cítil, že sa ostrov pod ním trasie. „Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale keď sa ostrov prestal triasť, rozhodol sa, že ešte počká a uvidí.
Jedna žena mala sen. V tomto sne navštívila trhovisko. V strede celého trhu mal svoj stánok aj Boh. „Čo tu predávaš?“, spýtala sa žena Boha.
Jedného dňa zobral muž svojho syna na dedinu, aby mu ukázal, ako žijú chudobní ľudia. Otec a syn strávili jeden deň a jednu noc na farme jednej veľmi chudobnej rodiny. Keď sa potom vrátili domov, spýtal sa otec svojho syna, „Ako sa ti pozdával tento výlet?“
Kedysi dávno existoval krásny, malý ostrov. Na tomto ostrove mali svoj domov všetky ľudské city: Býval tu Humor a Dobrá Nálada, Smútok i Osamelosť, Šťastie aj Poznanie a celé to množstvo iných citov. A samozrejme, že tam žila aj Láska.
Jedna žena trocha silnejšej postavy sa zoznámila s duchovným Majstrom Tatrawadarsim. Popri tom s ním hovorila o svojom tele a o tom, ako moc by chcela poznať, vidieť Lásku, o ktorej si myslela že sa jej vyhýba...