Ak sa chcem dostať medzi populárnych ľudí, musím mať správneho idola, používať správne slová a primerane sa tomu obliekať. Ak som raper, tam musím nosiť rozťahané gate, šiltovku a mávať rukami. Nie je prijateľné, aby som nosil džínsy, košeľu s kravatou a tvrdil, že som raper. To by ma odsúdili.
Značkové oblečenie je jedným z hlavných kritérií pri určovaní môjho charakteru. Čím drahšie oblečenie, tým mám väčšie šance zapáčiť sa okoliu. Predsa šaty robia človeka. Tak znie heslo systému. Na rukách musím mať striebro, zlato, alebo niečo úplne originálne z Orientu. Mobil by mal byť drahý s mnohými funkciami a môj účes nagélovaný.
Ako mladý sa snažíme určiť kto sme. Hľadáme samých seba. Kto som?
Imidž určuje kto som.
Ja som moje vlasy. Som to aký mám účes. Ak sa ostrihám už to nebudem ja?
Som moje oblečenie. Ak zmením šatník, zmení sa moja osobnosť?
Som moje auto. Moje auto si každý pamätá, no keď ho ukradnú zmením sa?
Som moji priatelia. A ak sa rozídeme, nebudem existovať?
Som zberateľ. A ak mi zbierka známok zmizne, tak sa vyparím?
Ak si kúpim nové doplnky vážne sa zmením? Budem múdrejší a schopnejší? Urobí ma môj imidž šťastným? Ak si ma ľudia všimnú, budú aj mojími priateľmi? Skutočnými?
To sú otázky, ktoré som si kládol, keď mi niekto hovorí o imidži. „Máš dobrý imidž, no hodili by sa ti lepšie nohavice!“ A prečo? Som menej hodnotný bez dokonalého imidžu? Ja som, kto som. Neviem či som cool, no som inteligentný a múdry. To nemusím dokazovať nikomu. Rád sa smejem a rád sa vzdelávam.
Tak som zistil, že nie vonkajšie znaky určujú kto som, no zistil som, že ľudia ma tak brať nebudú. Nebudem nikomu dokazovať kto som. Ak chcem byť cool, tak musím mať aj dobrý imidž. Niekedy sa treba prispôsobiť aj systému. No nechcem sa mu podriadiť.
Be cool, kto chce imidž, nech ho má, ja som si zvolil byť osobnosťou.
