reklama

Intuícia z pohľadu neurovedy

Intuícia je zaujímavá ľudská schopnosť, ktorá však bola často zbytočne mystifikovaná. Vnímame ju ako vnútorný pocit a hlas, čo nás navádza niekam (ne)ísť, niečo (ne)urobiť. Je to nejaký paranormálny mimozmyslový jav? Šiesty zmysel? Jasnovidectvo? Myslím si, že nie. Je to naša prirodzená schopnosť. Intuíciu som používal, aj keď som nerozumel, na akých princípoch funguje. Domnievam sa, že som jej aspoň trocha porozumel na základe neurovedy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Intuícia podľa slovníka cudzích slov znamená poznanie vnuknutím, náhle vnuknutie, tušenie. V bežnom používaní sa ňou označuje schopnosť rýchleho chápania, odhadu a rozhodovania, ktoré nie je sprostredkované žiadnym uvažovaním. Toto rozhodovanie však býva sprevádzané pocitom jasnosti a istoty, no nie je ničím podložené.

Prečo? Aby som to pochopil, tak som musel pochopiť niektoré princípy mozgu.

Obrázok blogu

Náš mozog spracováva každú sekundu obrovské množstvo dát a väčšinu informácii spracúva nevedomá myseľ. Mnoho dát sa zároveň ukladá do našej pamäti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keby naša vedomá myseľ mala spracovávať také obrovské množstvo informácii, tak by sa preťažila a zamrzla by.

Čo znamená, že niektoré dáta spracováva vedomie a iné nevedomie? Napr. zrakový vnem sa stáva vedomým vtedy, keď spracovaná informácia postúpi do čelových lalokov, kde sa zhodnotí jej zmysel a význam. Ak tam mozog nezašle informáciu, tak ostáva vnem nevedomý.

Je to o efektivite a prežití. Zrakové oblasti sa nachádzajú v zadnej časti mozgu. Signály z očí teda musia prejsť celou hlavou, kým sa začnú spracúvať na zrakové vnemy. Zrakové informácie môžu usmerniť naše konanie do jednej pätiny sekundy, no kým si uvedomíme nejaký objekt, prejde asi pol sekundy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A každú sekundu robíme mnoho rozhodnutí, ktoré mozog musí spracovať. Mám prejsť cez cestu? Mám vypľuť to jedlo, lebo čudne chutí? Čo sa mi snaží naznačiť ten pán za pultom? Aký je to vlastne človek? Uráža ma?

Keď si ideme zabehať, tak naša nevedomá myseľ vypočítava, či auto, ktoré vidíme, je od nás dosť ďaleko a zároveň vypočítava, akou rýchlosťou sa k nám približuje, aby sme mohli prejsť bezpečne cez cestu. Potom sa okamžite vyhneme kameňu, aby sme sa nepotkli a odskočíme nabok, keď počujeme zvonček cyklistu.

Toto všetko sa deje bez toho, aby sme namáhali našu vedomú myseľ. Šetrí to čas a energiu, ktorú mozog musí vynaložiť. Preto nevedome využívame niečo, čo môžeme nazvať našou osobnou databázou preddefinovaných rozhodnutí. Vedomé myslenie je pomalé, náročné a drahé. Využívame ho na dôležité rozhodnutia, ktoré si vyžadujú dôkladnejšiu analýzu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príroda nás vybavila nevedomou mysľou, aby sme boli schopní prežiť na planéte, kde sa od nás vyžaduje spracovávať obrovský prívod informácii. Je jedno, či naša vedomá myseľ práve odpočíva alebo sa niečomu venuje, väčšinu práce robí nevedomá myseľ: zrak, sluch, čuch, chuť, dýchanie, trávenie, monitoring životných funkcií, obnovovanie vnútorného prostredia (homeostáza)...

Jednou z najdôležitejších funkcií našej nevedomej mysle je spracovávanie dát zrakovým vnemom. Tretina nášho mozgu sa zaoberá spracovávaním obrazu. To zahŕňa interpretáciu farieb, priestoru, tieňov, zisťovanie polohy rohov, pohybu, vnímanie hĺbky a vzdialenosti, určovanie identity predmetov, rozpoznávanie tvárí a vyhodnocovanie emócií, posudzovanie situácii atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš mozog robí všetky tieto veci bez toho, aby sme o tom niečo vedeli. Všetky tieto dáta sú spracované mimo nášho vedomia a výsledok nám naše nevedomie podá v krátkom reporte, so zhrnutými a interpretovanými dátami.

Niektoré dáta do vedomia ani nie sú doručené, aj keď nevedomá myseľ si ich uvedomuje.
Takže niekedy si naše nevedomie dokáže všimnúť veci, ktoré nedokáže registrovať naša vedomá myseľ. Jednoducho nie sú reportované do čelových lalokov.
Niekedy je však vyslaný krátky výstražný signál. Keď nastane takáto situácia, môžeme získať ten zvláštny pocit, že niečo tušíme, ale nevieme čo. Nevedomie nám vyslalo správu, a my nevieme akú. Niekedy je to aj tým, že vedomá myseľ túto správu zahluší.

To je tá intuícia.

Intuícia funguje aj na iných nevedomých princípoch. Napr. ak nám zavolá kamarát a intuitívne odhadneme, čo chce, pretože nevedomá myseľ si v pozadí z pamäte vytiahla naše predchádzajúce rozhovory, jeho momentálnu životnú situáciu a rozhovory, ktoré prebehli s jeho priateľkou. Z týchto informácii vyprodukovala predtuchu, ktorú zreportovala do vedomej mysle ako pravdepodobnosť.

Spomínam si aj na jeden príbeh požiarnika z jedného dokumentárneho filmu. Ten rozprával, ako v jednej horiacej budove zrazu stíchol oheň. On intuitívne zavelil, aby sa všetci stiahli, aj keď nevedel prečo. Cítil proste strach. Intuícia mu zavelila, aby utekal. Požiarnici sa stiahli a v budove vyšľahol ešte väčší požiar.

Keď premýšľal, prečo to tušil, tak prišiel na to, že to pochádzalo z predchádzajúcich skúseností, kde sa už niečo podobné odohralo, ale on na to zabudol.

Z rôznych príbehov a skúseností vieme, že intuíciu sprevádza čudný pocit, strach, “hlas”. Ako vzniká to “tušenie”? Čo znamená ten “zvláštny” pocit?

Sú to takzvané somatické markery - emócie, ktoré sú napojené na našu interpretáciu.

Neuorológ Antonio Damasio vo svojej knihe Descartes' Error (v českom preklade Descartesův omyl) prišiel s hypotézou tzv. somatických markerov, ktoré účinne regulujú naše správanie prostredníctvom emócií a navodzovaných zdieľaných stavov.

Dá sa tomu rozumieť ako zmena v telesnom stave, ktorá určuje emocionálny dôsledok určitej alternatívy (či už pozitívny alebo negatívny) na základe predchádzajúcich skúseností.

Zjednodušene povedané, ak sa rozhodneme vyskočiť z okna, neodvráti nás od toho racionálna úvaha o tom, že by sme sa tak zrejme pripravili o život, ale skôr bezprostredné fyziologické zmeny.

Takýmto spôsobom nám naše nevedomie dáva okamžite najavo, že niečo nie je v poriadku.

To, že niečo nie je v poriadku, vyhodnotí na základe predchádzajúcich skúsenosti s podobnými situáciami. Niekedy si nevedomá myseľ všimne, že niečo je iné, alebo sa niečo zmenilo. Mali by sme to vnímať a zastaviť sa.

“Tušenie” neznamená, že mozog neomylne niečo vyhodnotil. Znamená to, že niečo vyhodnotil a my by sme to mali vnímať, zastaviť sa a pouvažovať nad tým.

Intuícia vychádza z našich skúseností, pozorovaní a zážitkov a z pocitov, ktoré sme pritom zažili. Tak vznikajú väzby: zážitok - emócia (pocit). Preto úlohu intuície pri rozhodovaní možno pojať ako dvojstupňový proces.

Najprv je prvotná skúsenosť označená kladnou alebo zápornou väzbou v závislosti na výsledku predchádzajúcich rozhodnutí. Takto sa nám vytvára v pamäti niečo ako databáza preddefinovaných rozhodnutí.

Potom je táto skúsenosť použitá na formovanie ďalších rozhodovaní spojených s vedomím pomocou "somatických markerov" (emočných väzieb).

Čo si o tom myslíte? Podľa mňa je to úžasná funkcia mozgu, tela a mysle, ktorú netreba zavrhovať, ale ani preceňovať.

Je dobré naučiť sa intuíciu vnímať a používať ju. Môže nám naozaj dobre poslúžiť.

---------------------

Literatúra: Leonard Mlodinow, Subliminal: How Your Unconscious Mind Rules Your Behavior, Pantheon, 2012Antonio Damasio, Descartesův omyl, Mladá fronta, 2001 Rita Carter, Mozog, Ikar, 2010


Články:

Somatické markery:

http://www.scienceworld.cz/biologie/telo-a-mysl-jak-pusobi-somaticke-markery-2457/

http://people.ksp.sk/~misof/skola/!to%20process/Kognitivna%20veda/HMadarova.pdf

http://is.muni.cz/th/200694/ff_m/DP_Cmikova.pdf

Intuícia a somatické markery:

http://srsc.ulb.ac.be/axcwww/papers/pdf/05-CABN.pdf


Neurologická báza intuície:

http://scienceblogs.com/neurophilosophy/2009/02/09/the-neurological-basis-of-intuition/


Wiki:

http://en.wikipedia.org/wiki/Somatic_marker_hypothesis

http://sk.wikipedia.org/wiki/Intuícia

Ľubomír Dobrovodský

Ľubomír Dobrovodský

Bloger 
  • Počet článkov:  80
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Fajn chlapík. IT senior vývojár, programátor, analytik, vyše 18 rokov v branži. Mám záľubu v literatúre faktu - počítače, informatika, religionistika, neuroveda, psychológia, mytológia, fyzika, dejiny atď. Rád čítam aj historické romány, fantasy, mýty a legendy. Vo voľnom čase sa zaujímam o cestovanie, beh, turistiku a občas aj bicyklovanie, či plávanie. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaBiblia, viera a dejinySystémCestovanieMyšlienkyDobrovoľníctvoFikcia, recesiaKrátke príbehyCirkev svätého Svetového MieruPoéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu