Rozprávala nám o rôznych prikázaniach. Niečo aj o cudzoložstve. Nerozumel som tomu slovu, tak som sa jej spýtal čo to je. Začervenala sa a povedala mi, že to pochopím až budem veľký. Neznášam to. Stále mi dospelí hovoria, že všetko pochopím až budem veľký.
„Cudzoložila ste niekedy vy, slečna?“
„Dobrý môj bože, samozrejme, že nie, Marko.“
„Takže keď ste to nerobili, tak my môžete vysvetliť čo to je?“
Neviem, prečo, ale veľmi sa nahnevala a povedala mi, že som drzý.
Potom zasa rozprávala niečo o Ježišovi. Ježiša mám rád, lebo on má rád deti a nie je taký zlý ako ten ujo Jehova. Čítala nám, že on rozprával niečo o tom, ako sa máme chodiť modliť do svojej izby: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
„Aj vy sa chodíte modliť do svojej izby“
„Áno Marko, ja sa vždy modlím pred spaním vo svojej izbe. A mal by si sa aj ty, ak chceš byť dobré dieťa.“
„A prečo sa teda chodia ľudia modliť do kostola, keď je tam veľká hromada ľudí a neostanú doma?“
„Si hrozne drzý chlapec! Budeš ticho, Marko! To pochopíš až budeš dospelý.“
Zasa tá veta! Ja som sa rozhodol ju poslúchať a budem ticho. Potom rozprávala ďalej.
„Kto mi deti povie otčenáš? Marko?“
Bol som ticho, tak ako mi slečna Dudková kázala. Snažím sa byť dobrým chlapcom, ale ona nás nikdy nepochváli. Ani keď máme všetko dobre. Načo sa mám potom tak namáhať? Asi nemá rada deti.
„Odpovedz mi, keď ti niečo hovorím!“
Nevedel som čo mám robiť. Stále som bol ticho. Nevedel som, či mám poslúchať podľa starého príkazu alebo či mám odpovedať. Myslím si, že by sa slečna Dudková mala vyjadrovať jasnejšie.
„Ty si ale hlúpy, budem ťa musieť potrestať! Pôjdeš do kúta!“
To ma zarmútilo a rozplakal som sa. Ja som ju chcel poslúchnuť, ale nevedel som, čo mám robiť. Byť ticho ako mi vravela najprv, ale odpovedať? A teraz musím do kúta. Toto je nespravodlivosť.
„Potrebujem ísť na záchod,“ povedal som jej. Bolo mi treba čurať.
„Nebuď neslušný. Hovorí sa, že musím si ísť s dovolením odskočiť. Akú to máš výchovu? Nikam nepôjdeš, ostaneš v kúte. “
Maminka ma učila, že nemám klamať. Ja som si nepotreboval odskočiť, ale chcel som ísť na záchod. Prečo mám klamať, že si mám ísť odskočiť? Ale ona je dospelá žena, ona to asi vie lepšie. Budem ju poslúchať.
„A môžem si ísť s dovolením odskočiť?“ spýtal som sa tak, ako ma to práve naučila.
„Zasa si drzý, Marko? Povedala som ti, že nikam nesmieš!“
Nerozumiem tomu, niečo ma naučí a potom, keď sa tak spýtam, tak povie, že som drzý. Tí dospelí sú čudní. Ale ja som ju poslúchal a nikam som nešiel. Rozopol som si zips a vyčural som sa do kúta.
Úplne sa nahnevala, ale nemohla na mňa kričať, pretože som ju poslúchal. Potom zobrala handru a poutierala to. Hovorí, že neposlušné deti ako ja, pôjdu do pekla. Ale ja viem, že som ju poslúchal, tak prečo sa tak hnevá?
Príbeh je fikciou a autor nemá s hrdinami, ktorí sú všetci vymyslení, nič spoločné
