Všetko sa začína tými pocitmi osamelosti, hnevu, stresu a tými kalerábmi z pesimistických magazínov. Osamelí muži a osamelé ženy bojujú s pocitmi zbytočnosti a nahovárajú si, že nikto ich nemá rád (ako keby si mysleli, že sú svetovými diktátormi a utláčajú pol planéty, tss). Páry sa začínajú hádať, ako budú vyzerať ich spoločné Vianoce, či vôbec budú spoločné, chcú urovnať konflikty a začínajú sa zasa hádky...
Za to môžu aj tie slaďáky, ktoré púšťajú v telke. Myslíte si, že ak sa neškeríte ako v reklame na Coca-Colu, tak nie ste šťastní.
Áno, ten „pesimizmus“ ma vie riadne vytočiť. Čo si ten blbec o sebe myslí? Že bude kradnúť ľuďom náladu? Že bude určovať, ako sa majú ľudia na Vianoce cítiť? Myslí si, že my budeme Vianoce iba prežívať a nie si ich užívať? Ja mu rozstrieľam tú jeho držku. Toto nie, vážení!
Ideme bojovať
Človek by povedal, že keď som single, tak sa nemusím ani unúvať užívať si Vianoce. Ja ich však budem tráviť v spoločnosti svojej mamy a brata, potom s otcom a potom a s priateľmi. Nejako sa neviem prinútiť byť nešťastný. Neviem.
Ale viem, ako s tým votrelcom „pesimizmom“ bojovať:
Pravidlo č. 1: Nič nestojí za to, aby sa ľudia hádali
Nedajú sa vám zapnúť žiarovky na stromčeku? Nestihli ste upiecť koláčiky? Sú pripečené? Nakupujete neskoro darčeky? Neviete čo kúpiť? Cítite sa pod psa kvôli čomukoľvek?
Kašlať na to!
Pokazili sa nám svetlá na stromčeku. Hrôza. Už začínajú byť všetci nervózni. Schytím tie svetlá, hodím ich do smetí.
„Svetlá síce na stromčeku nebudú, ale dobrá nálada tu bude, sakra! Však to bol len šmejd. Aspoň na mne niekto zarobil a má sa lepšie.“
A už je zrazu veselšie... Je milión dôvodov, prečo sa práve teraz naštvať. Rovnaký počet nájdete aj prečo sa zabávať.
Ak sa už blíži konflikt, tak sa pokojne vykričte, alebo to môžete obrátiť na humor. Je nejaká hlúposť dôležitejšia ako ľudia okolo vás? Nevydarená večera, pokazený stromček, vybuchnuté žiarovky, spálená ryba, nevynesené smeti, to všetko stojí za to, aby ste sa na človeka, ktorého máte radi naštvali? To sa dá pokojne vyriešiť.
Nestojí to za to. Tak si dáte spálenú rybu, budete bez svetiel, smeti vynesiete zajtra, ale dobrá nálada je vzácnejšia. Úsmev je dôležitejší, lebo ten vytvára atmosféru a nie tie smiešne blikačky, jedlo a medovníčky. To sú len pozlátka k vášmu super feelingu!
„Tie medovníky z Tesca predsa nemôžu byť dobré, toto mi nevytvorí tú skvelú náladu! Prečo si ich nenapiekol ako moja prababička?“
„Ach, my nemáme stromček, to môžem celé Vianoce rovno prespať.“
„Zabudol som utrieť prach pod posteľou, to sa už môžem rovno odbachnúť.“
„Bez blikačiek na stromčeku nie sú Vianoce, ja radšej budem revať jak diabol, ale jediné čo mi spraví Vianoce sú svetielka! Choď ich rýchlo kúpiť, lebo ja nechcem mať depku. Iba stromček a medovníčky mi urobia tú správnu náladu!“
Veď uznajte, nie je to smiešne? Ja som takýto prístup ani ako decko nechápal...
Pravidlo č. 2: Skoro nikdy nie si sám
Aj keby že mám na Vianoce iba fazuľu z konzervy a som niekde sám uprostred púšte, tak sa budem usmievať. Verte mi. Som single a aj ja mávam niekedy ten priblblý pocit osamelosti. Niekedy ma tiež chytí tá depka a najradšej by som si iba ľahol a spal až do svojej smrti. Tak si ľahnem a spím. Bohužiaľ, keď sa zobudím, tak mám zasa skvelú náladu a chcem ju rozdávať. Najradšej by som všetkým rozdal slávu, sebavedomie, radosť a úsmev. Ale to nejde, tak to rozdám aspoň kamarátom.
Čím to je?
Pretože nemyslím na seba. Áno, mohol by som si sadnúť a rozmýšľať nad tým, ako som sám, prečo som sám, prečo mi niečo nevychádza, prečo ma nikto nemá rád, prečo si neviem niekoho nájsť...
Ale ja som taká podivná osoba. Aj keď som egoista, alebo čo, ja radšej začnem myslieť na druhých. Každý totižto iba čaká na to, kto ich rozveselí, keď majú depku. Jeden čaká, druhý čaká, tretí čaká, všetci majú depku a čakajú, že ich niekto rozveselí.
Kto bude ten odvážny a začne rozveseľovať tých druhých? Budete to vy! Áno, budete odvážni a postavíte sa zoči voči tomu votrelcovi „Depkovi“ a zdevastujete ho. Alebo sa aspoň zahrajte na odvážnych. Ničte ho.
Viete koľko kamarátov práve v tomto období čaká na vaše povzbudzujúce slová? To je úplne jedno, či sú, alebo nie sú single. Všetci čakajú.
Máte doma internet, mobil, pohľadnice a známky? Tak kašlite teraz na seba. Ten psycho-masochizmus môžete praktikovať hocikedy, nie len na Vianoce, verte mi (aj keď verím, že teraz je na psycho-masochizmus najlepšie obdobie). Myslím si, že teraz pokojne môžete začať písať svojim priateľom a známym a posielať im tie trápne Vianočné sms-ky, pozdravy a priania, hehe :o))
Píšte im a uvidíte, že prídete na iné myšlienky. Myslite na to, ako kamarátov rozveselíte tými šialenosťami.
„Vianoce šakalak, z toľkej radosti ma asi trafí šľak.“
Pristihli ste sa, ako sa usmievate? To je ono. Ten úsmev stojí za to.
Máte internet, ICQ, facebook, blog alebo iný spamovací nástroj, ktorým môžete ničiť depku vašim kamarátom? Oni ju nemajú, ale iba vy? Nevadí. To, že máte depku, neznamená, že nemôžete písať veselé priania. Ja mám tiež depku a píšem vám túto haluz (aj keď priznávam, že sa usmievam). Ono sa vám to vráti. Myslím tým, tie pozdravy, pozornosť, veršíky, priania, dobrá nálada. Mám to overené.
Teraz je obdobie, kde každé pekné písmeno, každý verš sa berie ako dačo úžasné, tak neváhajte a píšte na „wall“ svojím „friends“, želajte im aj obyčajné „Veselé Vianoce“, proste hocičo... Nemusí to byť nič originálne, veď zasa si nerobte depku z toho, že nenapíšete nič svetové. Píšte. Teraz sa tomu každý poteší, verte mi. Buďte odvážni a píšte. Rozveseľovať je dar. Dar, ktorý ma každý z nás.
Ak patríte medzi tých, čo sú sami a nemáte žiadnych kamarátov, rodinu, nikoho... choďte medzi ľudí. Vypočujte si ich príbehy . Oni si potom radi vypočujú vás. Toto je čas, keď môžete získať nových priateľov.
A ak vás nikto nemá na tomto svete rád, tak ja hej. Môžete mi nadávať, nenávidieť ma, milovať, zbožňovať, mne je to jedno. Budem vás mať aj tak rád, aj keď neviem kto ste.
Ja sa zahrám na odvážneho a začnem túto hru na „Pošli to ďalej“. Pošlite dobrú náladu ďalej.
„Vianoce bim bam bim,
na dobrú náladu si potrpím,
keď sa budem mať lepšie, tak sa asi zastrelím.“
Pravidlo č. 3: Nákupy sú síce stres, ale to neznamená, že to nemôže byť sranda
23.12. je čas, keď som v totálnom vianočnom strese a totálne predvianočnej nálade. Vchádzam do Auparku. Jou. Nikto ma nemôže nazvať auparkskou pipkou, pretože som chlap. A chlapi nie sú pipky, hehe. Kráčam v ňom hrdo ako lev, peňaženku nenosím a prachy mi trčia z vrecák. To je divočina! Koľko ľudí! Čo sú všetci takí blázni ako ja, že nakupujú 23.12.? Deň pred Vianocami? Čistí šialenci! Haha, mám stres, ale aj tak sa bavím. Ja idem míňať vážení predavači, tak vyskočte z obchodov a dajte mi to najlepšie. Ak to najlepšie nebude pre mňa dosť dobré, tak máte smolu. Mali ste sa viac snažiť. Žartujem...
Rozmýšľam o tom, že Vianoce sú konzumné a mali by byť časom na zamýšľanie sa. Ale prečo ľudia vidia všetko tak čierno-bielo? Čo to nejde skĺbiť? Ľudia buď nakupujú, alebo poúčajú. To je nuda. Ja si dokážem skĺbiť nákupy a pokoj. Robím, čo ma baví, nie to čo ma ničí. Beriem to s humorom. Aký blázon sa naháňa za darčekmi deň pred Vianocami? No predsa ja! Juhú! Zahrám si extreme-waiting pri pokladniach... vidím stŕpnuté predavačky, tak sa na ne usmejem a ony mi úsmev opätujú.
Veselé Vianoce!
Smejte sa, žartujte, vzneste sa nad problémy, lietajte, veselte sa, sú tu Vianoce. Depku kľudne odložte, ona vám neujde. A ak áno, tak ju nechajte, nech beží preč...
Šťastie nie je o amerických úsmevoch, drahom víne, bohatej večeri a aute pod dokonale vyzdobeným stromiskom.
Aj keď máme iba neonkovú pseudojedličku, kompót z konzervy, koláče z Tesca a stokorunové (3.319 Eurové) vínko, tak sa máme fajn. Dôležití sú ľudia. Bavte sa s nimi. Vzťahy sú to, čo sa ráta. Vytvorte si dobrý vzťah so samým sebou, potom to preneste aj na vašich blízkych. Bavte sa.
Teraz je čas na radosť! Aj keď dôvod na to netreba. Nehľadajte ho. Radujte sa, dajme tomu, len tak. Pre nič. Nerobte to kvôli Vianociam, Ježiškovi, Bohu, či komu alebo čomukoľvek inému. Urobte si radosť hlavne kvôli sebe... Možno nakazíte tým aj iných.
Pošlite radosť ďalej.
Veselé Vianoce!
Venované krásnej, veselej a usmiatej víle, ktorú prepadol votrelec, ale úspešne ho zlikvidovala :o)
Vyhlasujem vojnu Vianočnému pesimizmu
A je to tu! Blížia sa Vianoce a ten sviniar „pesimizmus“ číha na vás ako votrelec na Schwarzeneggera. Myslíte si, že vás obíde, ale nie. Ten prašivec vás zasa dostane a vaša nálada klesne pod bod mrazu aj v týchto teplých dňoch. Stres, naháňačky, nestíhačky a morbídne počasie vás dajako varujú, že dobrá nálada sa nenosí... Máte partnera a vo vás to vrie. Myslíte si, že jediné východisko je hádka. Alebo ste single, vidíte všade šťastné páriky a vás to ničí... Myslíte si, že depka vás zasa dostala. Houby. Ja som pripravený ako vždy. Bohužiaľ, mňa úsmev na perách nevie opustiť. Tak som sa rozhodol znova vyzbrojiť dobrou náladou, nadhľadom, humorom a sarkazmom. Kamarát raz povedal: „Vianočná nálada je, keď na niekoho vybehneš zo zbraňou“. Ja teda vybehnem a idem odstreliť tú Vianočnú depku. Idem bojovať za vašu dobrú náladu a úsmev. Do pekla a naspäť. Vyhlasujem vojnu Vianočnému pesimizmu.