Ešte pred rokom to bola pre Žilinčanov kultúrna senzácia. Kórejské národné kroje, hudba a jedlo. Jeden celý víkend sa nám kórejci predstavovali. Balóny, draci, spev, tance, masky a ich národná história. To všetko niekoľkokrát prúdilo mestom na hlavné námestie a potom späť do uličiek. Naozaj chytľavé predstavenie kultúry našich hostí. Pamätám sa, že pán primátor vtedy s úsmevom komunikoval so šikmookými predstaviteľmi automobilky. Pre bežného obyvateľa Slovenska to bola paráda!
Po tejto kórejskej „invázii“ sa život zmenil. Veľkolepé nadšenie z predstavenia vystriedala každodenná realita. Niekoľko týždňov sme si zvykali na zvýšený počet kórejských pracovníkov v uliciach, ktorý sa dali zlákať na slovenské pivá. Trochu komický obrázok skupinky kórejcov pri pive. No po čase je to už úplne normálne a môžeme povedať, že podľahli čaru našich orosených pohárov.
Dnes, sa nám naši kórejský priatelia občas ešte pripomenú z billboardov, plagátov a reklám na sponzorských akciách (Žilinské dni a iné slávnosti). A na druhej strane mnoho firiem a živnostníkov sa chopilo šance a pomáhajú všetkými možnými spôsobmi pri vytváraní tejto spoločnosti. Dodávatelia, subdodávatelia, stavebníci, elektrikári. Všetci vyštartovali na cestu blahobytu a stavania krajšej automobilky. Kórejci pomáhajú nám, my pomáhame im. Všetci sme spolu šťastní a plní očakávaní, čo bude ďalej.
V budúcnosti pravdepodobne budeme nadávať na nízke platy v Kii, na to, že nás nútia pracovať a stále len pracovať a že nemáme skoro žiadnu alternatívu ako sa práci v Kii vyhnúť. Ale to už je o niečom inom a radšej to nechám na budúcnosť. Veď čo môžeš urobiť zajtra, nemusíš hneď dnes!
