Uspávanka

Všade je tíš, deň ukladá sa k spánku,
na kraj sa spúšťa nôcka temná...
Ja do tmy šepkám nežnú uspávanku
pre srdce, ktoré v diaľke bije pre mňa.

Samota zlá ma ako ihla bodá,
smútok ma kvári, vädnem bez lásky,
tak ako kvietok, čo mu chýba voda.
A v duši klíčia nemé otázky...

Kedy zas zohreje ma Tvoj horúci dych ?
Kedy zas pohladia ma Tvoje nežné dlane ?
Dovtedy prejde ešte veľa nocí zlých...
Až sa raz skončia, nikdy nespomeniem na ne !

Až naša láska všetky strasti prečká,
poviem Ti, na čo veľké slová netreba...

Spomeň si, keď sen Ti privrie viečka,
na srdce, ktoré bije iba pre Teba !