Veru nevidím to dobre s týmto štátom, masa volí podľa sľubov, hecovaná buď pokojom a mierom alebo hrubými vyjadreniami, lžou a pretvárkou. Tí čo sú na úrovni úradníkov, zamestnancov štátnej správy, samosprávy a teda nejakej strednej vrstvy v značnej časti kalkulujú na ktorú stranu sa pridať, a čo z toho získajú. A ešte je tu hŕstka ľudí, ktorí idú do veci na úkor vlastného diskomfortu, sú aj vzdelaní aj s praxou a vidia pod pokrievku, len sú v ťažkej minorite a defenzíve pretože hovoriť pravdu a fakty dnes nie je zaujímavé. Súčasnej vláde ide o to aby zavrela ústa akémukoľvek odporu či kritike aby mohla fungovať po určitom vzore cárskeho Ruska v akomsi hybridnom móde, užívajúc si výhody členstva v EÚ a NATO, lebo však Pecunia non olet. Dookola budem opakovať, že všetko stojí a padá na občanovi-voličovi, ktorý je v našom zemepisnom priestore roky a tvrdo masírovaný hybridnou vojnou cez všakovaké dezinformácie. Tieto prvky veľmi dobre zužitkovávajú rôzne politicko-karieristické živly a bez akejkoľvek faktografie idú za potlesku masy do zákonodárnych zborov či už toho národného, samosprávneho alebo európskeho. Ľudia sú frustrovaní a sklamaní, že padáme dole, vadí im roztržka a papalášizmus. Ale pýtajme sa koho je to chyba? Keď niekto nadáva na policajtov, právnikov, murárov, farárov zvyknem povedať: „nenadávaj, nie je to nič iné len vzorka obyvateľstva”. Detto je to aj s politikmi. Len za ostatné roky to s politickou reprezantáciou na akejkoľvek úrovni ide skutočne dolu vodou. Koho je to chyba? Áno presne tak, občana- voliča. Stačí mať plné ústa sľubov, falošných úsmevov s ružičkami, populizmus vytočený do červených otáčok, a veď vlastne to aj sami poznáte. Po nastúpení k moci prichádza mamona, klientelizmus a rodinkárstvo. Za to zlé môže Radičová alebo Matovič, my nie. My chceme len blahobyt, pokoj a mier. Zostal som v úžase keď som počul istého predstaviteľa Hlasu toho času podpredsedu parlamentu, kedysi kovaného smeráka a majiteľa firmy Taper, ktorá keď bol dotyčný pán ministrom zobchodovala so štátnymi lesmi približne milión kubíkov drevnej hmoty, keď obhajoval nedávny výlet na futbalový zápas vládnym špeciálom do Frankfurtu. Argumentoval podráždenými slovami: "veď ale my reprezentujeme štát". Mne to trochu pripomína jeho košického súkmeňovca Pašku, s heslom: „vyhraj voľby a môžeš všetko”. Ja neviem koho presne pán Žiga, Tomáš, Danko, Eštok, Drucker vo Frankfutre reprezentovali ale mňa určite nie. Pred svojimi nemeckými priateľmi sa za týchto jedincov skôr hanbím ako by som pociťoval hrdosť, že ma niekto ako občana dobre reprezentuje. Rovnako ma bez ohľadu či bude prezidentom päť alebo desať rokov nebude reprezentovať novopečený ľudový prezident. Môj názor, videnie toho kde má Slovensko kráčať nereprezentujú ani predstavitelia parlamentu, nakoľko nie som a nebudem voličom ani jedného súčasného parlamentného politického subjektu. Nereprezentuje ma banskobystrický predseda VÚC, ktorého som pre zásadné výhrady nevolil, nakoniec pre výhrady k zbytočnej existencii VÚC tieto voľby ako jediné vynechávam. Nereprezentuje ma primátor mesta, o ktorom viem aký človek je a čo všetko povystrájal s mojím rodným mesto. Nemám zastúpenie ani len v osobe poslanca mestského zastupiteľstva nakoľko som svojim hlasom podporil mladú inžinierku, ktorú predbehol krčmár s backroundom SNS. Niekedy sa sám seba pýtam napriek tomu, že som veľký lokálpatriot a vlastenec: „Mišo si tu správne?“
Kto je urážlivý, útlocitný a nedokáže po zamyslení vyvodiť sebareflexiu nech nečíta.
Quo fugis Slovensko?
