Žijem v ruchu a anonymite mesta, rýchlo a bez plánov, sama medzi svojimi, s občasnou silnou potrebou odísť a nadýchnuť sa. Ožívam v noci, keď všetko naokolo zdanlivo stíchne a každý zvuk, farba, vôňa a myšlienka sa stávajú miliónkrát intenzívnejšími.http://www.last.fm/user/backtotheeden Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Rok 2012 priniesol veľa skvelej hudby. Niektorá sa mihla okolo bez povšimnutia, iná sa jemne obtrela o kožu a potom bola taká, ktorá sa zavŕtala až hlboko do kostí, prenikla priamo do DNA organizmu a stala sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Tá hudba sprevádzala dobré, zlé aj nijaké chvíle jedného konkrétneho života v uplynulom roku a robila ho hodným bytia. Tu je časť z nej:
Prednosti tzv. živej hudby sú nepopierateľné. To, čo dokáže vytvoriť zopár šikovných, oduševnene hrajúcich muzikantov v štúdiu a poprípade následne na pódiu, sa pocitovo pre správne naladeného a dostatočne zvukovo a emočne senzitívneho poslucháča vyrovná len máločomu. Sila a hĺbka s akou dokáže zvuk správne zašpinených rockových gitár, atmosférických sláčikov, ale aj zasneného shoegazového vokálu odovzdať naakumulované pretlaky životných skúseností z oboch protipólov osi intenzívnych ľudských prežitkov, robí z hudby umenie. Človek až môže nadobudnúť pocit, že si toho berie na ramená priveľa. Že pod ťarchou všetkých tých najhlbších emócií a životných právd sa stráca vo svojej vlastnej dôležitosti a potrebnosti. Citeľná zmena väčšinou nastane, keď na pódium vybehne osamotený bojovník za práva elektronickej hudby, rozbalí si svoje mašinky a krabičky a začne sa hrať. Bez tlaku na emočno, svoje i poslucháčske, iba tak, pre radosť z toho, čo sa môže zrodiť a akým smerom sa veci môžu uberať. Taká vie byť tzv. inteligentná elektronika, nezakomplexovaná, nákazlivo kreatívna a prepytujem, sexi.
Strach, nádej, túžba a ľútosť. Štyri pojmy definujúce život každého jednotlivca. Štyri entity, ktorých vzájomné interakcie určujú súčasnosť, minulosť aj budúcnosť spoločenstiev tvorených drobnými bojovníkmi za svetlejšie zajtrajšky, správnymi vo svojej podstate no do veľkej miery zaslepenými, porobených krvilačnými vládami v skazenom kapitalistickom zriadení. Zjednodušený obraz nášho sveta zbalený do odkazu, ktorý uviazol na polceste medzi defektným telegrafom a vzdialeným satelitom, v slučke tak dlhej, že by bolo treba tri ľudské životy, aby ste si ho mohli vypočuť celý. A napokon obdobná video slučka zachytávajúca vyľudnené pustatiny a elektrické stožiare dotýkajúce sa sivej oblohy a pred ňou deväť, podľa vlastných slov „čestných, naivných a priamych“ muzikantov s jasnými politickými postojmi. Kult menom Godspeed You! Black Emperor.
Vraj žijeme vo svete plnom odcudzenia. Túžime po silných zážitkoch, takých, ktoré dokážu zmeniť našu neutešenú podstatu. Namiesto toho sme konfrontovaní s beznádejou, nepochopením a strachom. Nie sme schopní skutočných citov, nevieme, čo znamená obetovať sa. Naše životy pripomínajú koláže z Aronofského znepokojujúcich zábleskov a Mc Queenových nekonečných záberov, a aj z nich si vyberáme len kompozične dokonalé obrázky bez chuti a vône. Je len prirodzené, že naše každodenné prežívanie treba ozvučiť, potrebujeme soundtracky pre naše nihilistické, postmoderné existencie. A kde inde ich hľadať ako v temných post-rockových vodách.
