Teológia oslobodenia sa zrodila v Latinskej Amerike. V krajinách ,kde je tá najstrašnejšia chudoba, kde za minimálnu mzdu si kúpite vodu na 14 dní a kde detská práca je nutnosťou pre prežitie rodiny. 90% obyvateľstva je kresťanského vyznania. Nečudo veď viera je často poslednou útechou a nádejou biednych. Obyvateľstvo sužované polovojenskými jednotkami, závisí od blahosklonnosti narkobarónov a majiteľov pôdy.
Zakladateľom teológie oslobodenia je peruánec Gustavo Gutiérrez ,ktorý vydal prácu Teológia oslobodenia. Učenie sa rýchlo rozšírilo po celej Latinskej Amerike, pripojili sa k nemu viaceré afroamerické a feministické hnutia z USA. Prvé kongresy teológie oslobodenia sa uskutočnili v kolumbijskej Bogote v marci 1970 a v júli 1971.
Brazílčan Leonardo Boff, jeho spolupracovník, vydal v tom istom roku články s názvom Ježiš Kristus Osloboditeľ. Teológia vería, že ortodoxné kresťanstvo je odtrhnuté od človeka a je pasívne voči nespravodlivosti. Boha nemôžeme spoznať prostredníctvom doktrín.“ (Gutierrez). Boh budúcnosti je ukrižovaný Boh, ktorý sa ponára do sveta utrpenia. Preto ho nájdeme skôr na krížoch utláčaných ako v kráse, sile alebo múdrosti.
Teológia oslobodenia viac ako iný smer načúva utrpeniu človeka. Je solidárna s utláčanými, „nepotrebnými“, neúspešnými, ale aj s obeťami dejín, solidaritou spomienky. Leonardo Boff sa dostal do sporu s Vatikánom. Ján Pavol II. ho r. 1985 zaviazal mlčaním a znemožňoval mu verejné pôsobenie. Veľkňazi cirkvi sa od tých biblických naučili, že netreba vyrábať mučeníkov. Stačí ich len umlčať. R.1992 Boff odchádza z františkánskeho rádu a vzdáva sa kňazského úradu. Oženil sa s rozvedenou teologičkou Marciou Monteirovou da Silva Miranda. Je aktívny v hnutí a má silnú podporu. V knihe Ecclesiogenesis alebo Objavovanie cirkvi, opisuje činnosť základných cirkevných komunít.
Objavili sa ako reakcia na krízu v r.katolíckej cirkvi, príliš odtrhnutej od bežných kresťanov. Kresťanský život v komunitách je typický spoločenstvom, vzájomnou pomocou a rovnosťou. Proti teológii oslobodenia, vystúpil prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Joseph Ratzinger, slovami, že myšlienkový prúd priveľmi zdôrazňuje sociálny aspekt cirkvi. Vytýkal im, že sa príliš venujú ľudskej podstate Ježiša a zabúdajú na jeho Božstvo. Lenže ľudskosť Ježiša je to, čo kresťania a svet od jeho učenia očakávajú. Oficiálna línia rímskokatolíckej cirkvi tvrdí, že jednota cirkvi sa zachováva prostredníctvom biskupa a slávenia eucharistie. V Latinskej Amerike (najmä v pralesoch, kde existujú veľké vzdialenosti medzi dedinami) sa však ľudia stretávajú s kňazom iba niekoľkokrát do roka. Ich oslava Boha sa teda väčšinou sústreďuje na spoločné modlitby, diskusie a čítanie Evanjelia. Služba blížnemu sa považuje za druh bohoslužby.
Základné cirkevné komunity sú v Latinskej Amerike populárne, je ich už vyše stotisíc. Boff sa pýta Vatikánu, či má týmto ľuďom povedať, že netvoria cirkev.
Aj Ján Pavol II. pri návšteve Brazílie podráždene vyhlásil, že „riešenie problémov na zemi nie je poslaním Krista ani jeho cirkvi. Neskôr svoje vyjadrenia jemne poopravil a dokonca miernil i kardinála Ratzingera. Učenie je kladené do protikladu s pápežskými encyklikami. Inštitucionálna cirkev ráta s podporou ekonomickej a politickej moci. Pápežov prístup k svetu je prístupom monarchu. Chce cirkev bohatých pre chudobných, ale nie cirkev s chudobnými. V tom je medzi nami rozdiel.“ hovorí L.Boff. V poslednom čase sa medzi teológmi oslobodenia diskutuje aj o problémoch životného prostredia. Tvrdia, že našou úlohou je vytvorenie udržateľného života – spoločného života ľudských bytostí a prírody.
Teológia oslobodenia v Latinskej Amerike vzniká súčastne s hnutím tajných podzemných /skrytých/ cirkvi v soc. krajinách. Takmer súčastne zakladá v Československu svoju tajnú cirkev biskup Felix Maria Davídek. Medzi jeho komunitami a základnými cirkevnými komunitami Latinskej Ameriky je len málo rozdielov. Sú to práve mexické školy, ktoré tvrdia, že v prenasledovanej cirkvi je možné svätiť biskupov aj bez súhlasu Vatikánu. Spochybňujú odmietnutie vysvätených biskupov tajnej cirkvi Felixa Maria Davídka. Svätenia, ktorých pokladá Vatikán za neplatné.
U nás je to najmä prípad tajne vysväteného biskupa Dušana Špinera. Predstaviteľ teológie oslobodenia Ján Krstiteľ Balázs má na príkaz arcibiskupa Sokola zakázanú kňazskú činnosť. Na príkaz Banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža boli zakázané hnutia Nazaret a Betánia, ktoré vznikli ako tajné komunity počas režimu pod vedením dona Augustína Beňu. Na Slovensku sa o tejto téme mlčí. Mlčia aj KN. Podsúva sa dojem, že teológia oslobodenia je mŕtva, zosmiešňuje sa jej podstata. Napriek tomu je asi 10% kňazov vo svete jej stúpencami a medzi teológmi takmer 50%.
súvisiace :
http://www.sme.sk/c/3195295/Vatikan-odmietol-myslienky-jezuitu-Jona-Sobrina.html
http://cs.zpravy.crossmap.com/article.htm?id=588
http://www.blisty.cz/art/26290.html
