Už takú dobrú hodinu pred otvorením boli uličky predmestia Disneylandu plné ľudí a to aj napriek tomu, že bol pondelok a to je deň, kedy sa do zábavných parkov až tak veľmi nechodí... Deti si za ten čas stihli kúpiť Mickeyho uši, ktoré tento rok majú nielen v čiernej ale aj v zlatej farbe. Disneyland oslavuje 50 - tku.
Kontrola lístkov, príručných tašiek a foťákov....a vstupujeme do skutočnej ríše rozprávok....privítal nás kvetinový Mickey.
Rozhodli sme sa, že najprv prejdeme všetky rides a potom pôjdeme na návštevu do Mouseovcov. Prvá jazda bola akási vesmírna v takej tme, že som netušila, kam ideme, vrieskali sme a spravili nám lifting tváre zadarmo...potom sme išli na Pirátov Karibiku, kde sme sa vozili kanálmi nočného prímorského mesta, občas na nás zaútočili piráti, kde tu pár opilcov a zavše sa objavili aj tancujúce davy...neskôr na Indiana Jonesa, kde sme nasadli do terénneho vozu a prechádzali sme jaskyňami, kde boli kostry a pavúky a potom tam začali aj strieľať!!!!! ale bola to sranda : ) A vyskúšali sme aj pár letných jázd, kde sme sa zamočili, čo nebolo moc príjemné...ale opäť bola možnosť zakričať si : )
Mnohé filmové scény sú urobené v Disneylande, takže máte pocit, ako by ste boli priamo na filmovom plátne...
Pobehali sme jazdy a zamierili do Toontown...
Mickeyho zaparkované auto znamenalo, že je doma : )
Hneď v hale nás vítala Minnie, milučká a chutnučká...ja by som len chcela vedieť, kto je tam dnu a ako sa tvári po celom tom dni oblapávania a bozkávania detí...ale v každom prípade maska robí svoje, nech je tam dnu ktokoľvek...
Odskúšali sme mäkkosť foteliek a kresiel...
..prešli cez kuchyňu...plne vybavenú a funčnú, podotýkam...navštívili Mickeyho sliepky, prešli ďalšou kontrolou a až tak sme sa streli s Mickeym. Okolo seba mal fotografa a osobného strážcu...no bolo mi to také smiešne, ale asi majú na to dôvod...Aj jeho maska bola takmer dokonalá...mal len trochu vpadnuté oči, ale inak zlatučký...vtedy ma napadlo, ako tí, čo sú vo vnútri, pozerajú cez tú masku...nikde som si nevšimla žiadne otvory na oči..a ako dýchajú?...to ostalo pre mňa záhadou...možno z času na čas uzatvoria tú miestnosť, kde je Mickey pre styk s verejnosťou a on si aj zloží tú masku....strašne by som chcela vedieť, kto je vo vnútri!!!!
Po vyčerpávajúcej prechádzke sme sa išli posilniť a mohli sme si vybrať zo širokej ponuky Mickeyho koláčov...V tej kaviarni sme videli veľmi zaujímavú tetu, ktorá mala (ako povedala Ala) celulitídu snáď aj na lítkach...čo by až tak nevadilo...ale tá pani mala v ruke obrovskú porciu zmrzliny so šľahačkou a čokoládovými cookies...a to človeka zo Slovenska akurát tak dorazí...bolo to priam nechutné...ale jej to zjavne nevadilo...ja som sa len čudovala, že sa nebojí o svoje zdravie...
Posilnené sme sa opäť vrhli do ulíc. Navštívili sme staré kino, kde sa premietali non-stop ešte tie úplne staré Disneyovky...čierno-biele, so super hudbou a nemé. Bolo to skvelé!
...a stretli sme ešte pár postavičiek...
... pomaly sme sa začali s Disneylandom lúčiť...
Celá tá atmosféra sa dá len veľmi ťažko opísať. Ono to tam proste bolo cítiť rozprávkou. Niektorí by možno povedali, že čo je to za otrasný gýč...ale mne sa to páčilo. Veď len vidieť Alicu z krajiny zázrakov, Aladina, Popolušku, Krásku a zviera...no ktoré decko po tom netúži?
Ja si pamätám ako keď som bola malá a čítavala som si Snehulienku a milovala som trpaslíkov a vždy som si predstavovala ten ich domček v lese...netušila som, že raz budem v Disneylande.
Splnil sa mi detský sen.
