Tú noc, predtým ako sme odchádzali, som sedela ešte s naším spolkom v krčme na námestí, pozerali sme slovenskú odrodu American Idol a len tak klebetili. Rozlúčili sme sa a išla som...do neznámeho a ďalekého...
Také dve obyčajné Slovenky prileteli až tam....
...do Ameriky, kde sa malinovka volá sóda a šunkové sendviče sa jedia s brusnicovým džemom. Kde dvd-požičovňa funguje celú noc aj s predavačom, ktorý poradí a kde sa dvd-čka vracajú do kontajnera na ulici. Do mesta na, väčšinou, slnečnej pláži, kde sú domy farebné a podľa farby viete, akí ľudia tam bývajú, kde sa tieto domy nezamykajú a pri vchode je samozrejmosťou sprcha, aby ste po surfovaní zo seba spláchli soľ...
...medzi ľudí, ktorí milujú supermarkety, kde predávajú ošúpanú mrkvu, jogurty otočené hore dnom a slovenské pivo za nekresťanské peniaze. Medzi ľudí, ktorí (ak) varia (tak) z polotovarov, ktorí obľubujú večerať hamburgery s popcornom a zapíjať to nejakou značkovou vodou o 22.00 ich času a potom ráno "behať" po pláži, aby to až tak nebolo vidno..."lebo behať to je in, tak to robia hviezdy, tak poďme aj my..."
...do rôznorodých miest, aj do toho, kde bývajú hviezdy strieborného plátna, kde sú domy obohnané obrovskými plotmi a pri hlavnej bráne tabuľka s upozornením, že pozor my máme psa, strážnikov aj kamery, kde ľudí na ulici ani moc nevidno, kde sa dá kúpiť hviezdna mapa s adresami toho-ktorého herca za 10 dolárov a vy ani netušíte, či je to naozaj pravda, no aj napriek tomu sa vyberiete hľadať niektorého z nich...
....a stretli sme tam ľudí, ktorí nenávidia vojnu, pretože im vzala najbližších, ktorí vedia, že tie peniaze ani milé slová im už nikoho nevrátia, ktorí iba mlčky stáli pri tých krížoch, pri najnovších zoznamoch s ďalšími 20 obeťami a plakali, zatiaľ čo svet sa baví ďalej...
....a presúvali sa po Kalifornii, cestovali ako "najväčšie", s otvorenou hubou čumeli na sanfranciské mrakodrapy a paneláky, aké sú aj v Priateľoch, smiali sa na ľuďoch v metre, tancovali v klube ako jediné, snažili sa v marci opaľovať, nechceli sa len-tak zoznamovať a radšej na ľudí rozprávali po slovensky, vyskúšali obrovské kolotoče v Magic Mountain, čím prekonali vlastné hranice strachu a teraz sa im slovenské kolotoče mália, preto na ne radšej nechodia...
...okúsili, aké je to mať leto v marci, báli sa kojotov, lebo nevedeli, čo to je, fotili každú burinu a obdivovali ľudí, ktorí sa neštítili ničoho...príliš si zvykli na slobodu prejavu, zabudli na slovenskú konzervatívnosť, lebo tam sa s tým nestretli, páčili sa im tie neúprimné úsmevy v obchodoch,lebo to pokladali za niečo viac, ako len medzizubé "prsim"...
...páčili sa im veľkomestá, lebo sa tam vmiešali do davu, nikto ich nepozoroval a keď prišla nuda v múzeu, obe sa vopchali do výklenku na balkóne a kývali cudzincom...a nikto z toho nemal problém..
Rady chodili do kina, lebo tam bol najlepší popcorn, mohli si vykladať nohy na sedačky pred sebou, lebo tak to robili všetci, mohli si vybrať z 10 filmov a dať si naplniť pollitorvý pohár za babku...
Prišli tam a zažili, čo ešte nikdy predtým, neverili, že sú naozaj tam, že majú trojtýždňovú dovolenku, že zvyšok doma sa učí a odmetá sneh z chodníkov...boli tam a užívali si to...
...zistili, aká je Amerika, teda aspoň kúsok z nej...videli, že filmové stories s tými skutočnými sú neporovnateľné, že krajina je to veľká a maximálne rôznorodá, že zaškatuľkovať ju je priam nemožné, že ľudia tam milujú potlesk, úspech a radi sa chvália svojími zručnosťami...
...a po troch týždňoch prileteli späť, do slovenskej reality, do rodín, ktoré tak milujú, medzi priateľov, na ktorých nezabudnú, k tým, ktorým za to všetko ďakujú...
malá fotka na perexe:http://www.alarmingnews.com/archives/american%20flag%20picture.jpg
