Ak nezabojujeme za klímu, zajtra tu nebudeme

Písmo: A- | A+

“Perina”, kvôli ktorej sa naša planéta nebezpečne prehrieva, je aj kvôli Slovensku čoraz hrubšia. V Bratislave sa preto bude konať 15. marca demonštrácia za ochranu klímy.

Tento deň by mal byť míľnikom v boji proti klimatickým zmenám a za ochranu životného prostredia na Slovensku. Ľahkovážnosť, s ktorou dnešná generácia politikov pristupuje k životnému prostrediu, ktorého sme súčasťou je absolútne neprijateľná. 

Budeme to práve my, ktorí o 20-30 rokov doplatia na to, že niektoré časti Slovenska sa stanú neobývateľnými. Na Žitnom ostrove nebude možné nič vypestovať, z cudzích krajín tu pribudnú tropické choroby, v Nízkych Tatrách nebude sneh. 

Zimná idylka? Kdeže...

Možno práve premýšľate nad tým, prečo o tom píšem práve teraz? V čase, keď sa ešte stále babušíme do svetrov, počas zimy, ktorá nám dopriala veľkú nádielku snehu a my sme sa môžeme do sýtosti lyžovať?

Ide o to, že rýchlo zabúdame. Posledné roky boli na Slovensku jedny z najteplejších v našich dejinách, viaceré oblasti začínajú mať problémy so zásobovaním pitnou vodou. Faktom zostáva, že tu máme každoročne viac a viac požiarov, ktoré nám ničia už aj tak nelegálne vyrubované lesy. Podobných prírodných katastrof bude stále viac. Je čas sa zobudiť zo zimného spánku!

Bijeme na poplach

My, mladí ľudia, sme totiž prvou generáciou, ktorá už na vlastnej koži pociťuje zmeny klímy, ale aj poslednou, ktorá s tým ešte niečo môźe urobiť. Šanca tu je. Podľa vedcov sa nachádzame 11 rokov od bodu, kedy už veci nebude možné zvrátiť.

Najprv však treba nabrať odvahu a začať pristupovať k otázke globálneho otepľovania s vyššími nárokmi, a to nielen na súčasný politický a ekonomický systém ale aj na nás samotných. 

Prišiel čas na zmenu

Európa musí spraviť niečo zásadné, čím potiahne aj zvyšok sveta. Súčasní politici nemajú tak silnú motiváciu hľadať riešenia klimatických zmien, ako práve mladí ľudia. Priemerný vek slovenských poslancov u nás je 44 . V Európskom parlamente až 58. Oni nebudú znášať klimatické následky opatrení, ktoré dnes neprijmú.

Ako najmladší kandidát do Európskeho parlamentu chcem preto vystupovať v tejto otázke s vyššími nárokmi na súčasný politický a ekonomický systém. Nadchádzajúce eurovoľby nám dávajú priestor urobiť niečo zmysluplné pre zvrátenie súčasného vývoja zmeny klímy - pre budúcnosť je to najlepším riešením, morálne aj prakticky.

Prečo je to aj našim problémom? 

Pri tomto urgentnom stave navrhla Európska komisia cieľ uhlíkovej neutrality pre rok 2050, ktorý bol doposiaľ len na úrovni 80 až 95%-ného zníženia emisií. Aj keď tento návrh sám osebe nestačí, nakoľko nenavrhuje konkrétne politiky na dosiahnutie tohto cieľa, každé navýšenie ambície EÚ v tejto oblasti treba privítať. Európsky parlament tento cieľ podporil, ale návrh zatiaľ nezískal podporu členských štátov v Rade EÚ.

Tie o návrhu stále rokujú a finálne rozhodne padne na májovom samite hláv štátov v Sibiu. Krajiny V4, vrátane Slovenska, sa ku klimatickým politikám stavajú skeptickejšie pretože sa boja, aby nepoškodili svoj priemysel. Napokon, bolo to práve Poľsko, náš V4 partner, ktoré zablokovalo prijatie posledného klimatického plánu pre rok 2050 v 2012-tom. Štátny tajomník Ferencz sa podľa portálu Politico vyjadril, aby EÚ nebola príliš pred ostatnými krajinami v implementácii Parížskej dohody o ochrane klímy.

Slovenská ľahostajnosť?

Slovensko ale nemá žiaden dôvod sa pridávať k poľskému skepticizmu. Nebyť baní na Hornej Nitre, tak máme jeden z najčistejších základov pre produkciu elektriny v Európe. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality sa preto u nás musíme sústrediť na očistenie nášho priemyslu a vykurovania. Napríklad košické železiarne sú druhým najväčším producentom emisií CO2 v celej EÚ a vo Veľkej Ide pre ne majú desiatky smogových dní za rok.

Toto ale vôbec nie je nemožná úloha. Čisté technológie pre produkciu železa sa postupne dostávajú na trh a európska únia ich bude v najbližších rokoch aj dotovať cez inovačné a modernizačné fondy z predaja emisných povoleniek. Namiesto kritiky vyšších ambícií EÚ by rezort hospodárstva mal skôr pracovať s našim priemyslom, aby sme predložili kvalitné projekty, ktoré EÚ zadotuje.

Treba nové, európske politiky

Zároveň by sme v EÚ mali tlačiť na zavedenie špeciánych ciel na dovoz ocele z Číny a iných krajín, ktorých produkcia má omnoho negatívnejší environmentálny dopad ako tá európska. Takéto clá by umožnili európskemu priemyslu investovať do čistých technológií bez toho, aby stratili konkurencieschopnosť. Tiež by sme nemali uzatvárať obchodné dohody s krajinami, ktoré sa rozhodnú od parížskej klimatickej dohody odstúpiť.

Ľahostajnosť dnešných slovenských politikov vidieť aj na tom, ako sa staviame k vypracovaniu povinného národného plánu pre energiu a klímu, ktorého návrh sme mali EÚ odovzdať koncom minulého roka. Slovensko len mesiac dozadu vyhlásilo obstarávanie na prípravu takéhoto plánu. V čase, keď si ničíme ovzdušie a zdravie zastaranými baňami a ostatné členské štáty majú svoje strategické plány napísané a ich obsah už napĺňajú v praxi, sa Slovensko malátne dvíha z postele do reality globálneho otepľovania.

Podporme prvú slovenskú demonštráciu za budúcnosť klímy

Práve pre túto ťažkopádnosť sa zúčastním demonštrácie za budúcnosť klímy, ktorá sa bude konať aj v Bratislave v piatok 15. marca na námestí SNP.

Ako europoslanec by som tlačil na to, aby ťažký priemysel na Slovensku efektívne využíval európske fondy pre investície do nízkouhlíkových technológií, aby na znižovanie emisií netrpeli zamestnanci, ktorí za to v prvom rade nemôžu.

Klimatické problémy vieme riešiť jedine na európskej a medzinárodnej úrovni. Najviac by ma potešilo, keby premiér Pellegrini v máji na samite v Sibiu plne podporil európsky ciel uhlíkovej neutrality pre rok 2050. Nepridajme sa ku krajinám, ktoré chcú opomenúť budúcnosť našej generácie a našich detí!

Skryť Zatvoriť reklamu