Na charakteristickom hlasovom prejave Toma Waitsa a jeho hudbe kombinujúcej šanson, blues, jazz, folk a prímes experimentálnych prvkov, ktoré niekedy pripomínajú skôr kakofóniu, ako nejakú zrozumiteľnú melódiu, si Waits vybudoval povesť významnej a nezaraditeľnej hudobnej osobnosti. Tento americký pesničkár, klavirista, harmonikár a hráč na gitaru a akordeón, je rozhodne neprehliadnuteľnou postavou v umeleckom svete. Jeho charakteristický hlas okomentoval kritik Daniel Durchholz takto: „Ako keby bol naložený v sude s bourbonom, potom pár mesiacov visel v údiarni a nakoniec cez neho prešlo auto.“ Nielen jeho zafajčený a vyúdený hlas je pre neho príznačný, ale aj jeho výzor pripomínajúci bezdomovca, povaľača, lúzera a pijana, je neprehliadnuteľnou časťou jeho osobnosti. To je Tom Waits - podivín a tulák z Kalifornie.
Thomas Alan Waits sa narodil 7. decembra 1949 v Pomone v Kalifornii v Spojených štátoch. Tom bol od detstva silne individuálna osobnosť a žil presne tak, ako jeho hrdinovia z beatnickej generácie. Jeho otec mal írsko-škótske korene a jeho matka mala nórskych predkov. Rodičia sa mu rozviedli, keď mal Tom iba desať rokov a potom spolu so svojimi dvoma sestrami a otcom kočovali z miesta na miesto. Od svojich štrnástich rokov začal už tvrdo pracovať a menil jedno zamestnanie za druhým. Okrem iného bol aj hasičom, zmrzlinárom, taxikárom, barmanom, predavačom pizzy, umývačom áut a pracoval dokonca aj v nakladateľstve biblií. Popritom všetkom ho nikdy neopustila jeho veľká láska k hudbe a naučil sa postupne hrať na rôzne hudobné nástroje a začal skladať vlastnú muziku. Jeho osud bol spečatený v roku 1972, keď sa zamestnal ako vrátnik v hudobnom klube The Heritage v San Diegu. Jedného dňa sa konečne dostal aj na pódium spomínaného klubu a zahral zopár svojích songov, ktoré ihneď zožali veľký úspech a tam si ho aj hneď všimol známy hudobný producent a manažér Herb Cohen. Toto spoločné stretnutie sa stalo úspešným štartom Waitsovej hudobnej kariéry.
Waits sa dostal opäť do Los Angeles, ale tentoraz už ako nádejný hudobník a jeho vystúpenia žali prvé úspechy. Stal sa postupne predskokanom jeho slávnejších kolegov (Charlie Rich, Billy Preston, John Hammond), ale azda najväčšou poctou mu bolo koncertovanie s jeho idolom Frankom Zappom. Už o rok vydal svoj debut Closing Time (1973), kde sa nachádzajú také hitovky, ako Ol' 55, Martha či Grapefruit Moon. Potom nasledovala každý rok šnúra vydania albumov, až do roku 1978. V roku 1974 to bol album The Heart of Saturday Night, o rok neskôr Nighthawks at the Diner (1975), ktorý bol nahraný naživo v štúdiu počas dvoch nocí, pred malým publikom. V roku 1976 to bol album Small Change, kde sa nachádza azda jedna z jeho najznámejších skladieb Tom Traubert's Blues, alebo niekedy prezentovaná aj pod názvom Waltzing Matilda. V ďalšom roku vydal album Foreign Affairs (1977) a v roku 1978 Blue Valentine. O dva roky neskôr, v roku 1980 mu vyšiel album Heartattack and Vine, kde sa nachádza jeho ďalšia známa skladba Jersey Girl. O ďalšie dva roky mu vyšiel soundtrack k filmu Francisa Forda Coppolu One from the Heart (1982), ktorý získal aj nomináciu z filmovej akadémie za najlepšiu hudbu k filmu. Rok 1983 priniesol u Waitsa radikálnu zmenu, keď vydal svoj prvý experimentálne ladený album Swordfishtrombones. Vďaka tomuto avantgardnému albumu musel zmeniť aj vydavateľa. Tento album venoval Waits svojej osudovej láske scenáristke Kathleen Brennan, s ktorou sa spoznal vďaka spolupráci s režisérom Coppolom, keď mu komponoval hudbu do jeho už vyššie spomínaného filmového muzikálu One from the Heart. Kathleen pracovala totiž pre Coppolovu spoločnosť Zoetrope a netrvalo dlho a v auguste roku 1980 sa vzali. Dodnes spolu žijú a majú tri deti. V roku 1985 mu vyšiel album Rain Dogs a o dva roky Frank's Wild Years (1987) a o rok Big Time (1988). V roku 1992 mu vyšiel soundtrack k Jarmusch-ovmu filmu Night on Earth a v tom istom roku aj album Bone Machine, ktorý mu priniesol prvú cenu Grammy v kategórii najlepší alternatívny album. V roku 1993 vydal album The Black Rider k rovnomennej kovbojskej opere, na ktorom spolupracoval aj so spisovateľom a členom skupiny bítnikov Williamom S. Burroughs-om. V roku 1999 mu vyšiel tiež ocenený album Mule Variations, ktorý získal cenu Grammy za najlepší súčasný folkový album. V roku 2002 mu vyšli dva divadelné soundtracky Blood Money a Alice. Rok 2004 priniesol album Real Gone a o dva roky vydal trojalbum Orphans (2006), ktorý ja osobne považujem za jeho najucelenejšie dielo celej jeho hudobnej kariéry. Prvý disk Brawlers sa nesie v duchu jeho bluesových začiatkov, druhý disk Bawlers je plný jeho nádherných melancholických balád a tretí disk Bastards prináša pôžitky jeho avantgardnejších skladieb, kde cituje aj jeho obľúbených autorov beat generation Jacka Kerouaca, alebo napríklad Charlesa Bukowskeho. Zatiaľ posledný album Glitter and Doom Live (2009), je jeho dvojdiskovou kolekciou skladieb, z jeho posledného turné po Spojených štátoch a Európe v lete roku 2008.
Toma Waitsa zlákal aj svet filmu a objavil sa v niekoľkých snímkoch, ako napríklad v Coppolových filmoch, z roku 1983 The Outsiders, alebo Cotton Club z roku 1984 a o dva roky neskôr dostal jednu z hlavných úloch vo filme Jima Jarmuscha Down by Law (1986). V roku 1991 si zahral vo filme Terryho Gilliama The Fisher King a o ďalší rok dostal úlohu Renfielda v Coppolovom spracovaní Draculu (1992). V Benigniho filme La Tigre e la neve (Tyger a sneh) z roku 2005 si nielen zahral, ale aj zaspieval za klavírom a najnovšie bol obsadený do Gilliam-ovho filmu The Imaginarium of Dr. Parnassus (2009).
Tom Waits je rozhodne svojrázna a umelecká postava s veľkým potenciálom, ktorý sa ťažko dá prehliadnuť. Žil život beatnika, tak ako jeho hrdinovia z knižiek Kerouaca, Ginsberga, Burroughsa a iných. Ako hudobník je známy pre svoje precízne a bizarné texty obsahujúce jedinečné príbehy a pre svoju neopakovateľnú obľubu v kombináciách rôznych typov zvukov a nástrojov. Jeho osobitý štýl nikdy nevzbudzoval davové šialenstvo, ale v umeleckom svete je veľmi uznávanou persónou a je skôr radený k intelektuálom.
