Riešia sa tam zrejme väčšinou rodinné problémy, či medziľudské vzťahy v konfliktoch, s ktorými účinkujúce obidve strany, ktoré majú medzi sebou nejaký konflikt a chcú ho riešiť, súhlasia aj s prípadnou medializáciou v televízii. Ja osobne nesúhlasím s takýmito reláciami a som toho názoru, že výsostne osobné problémy by mali riešiť zúčastnené strany skôr internou cestou vo svojom vlastnom súkromí, alebo prípadne vzájomne u nejakého odborníka. V relácii sú okrem zúčastnených dvoch sporných strán prítomní moderátor relácie a zároveň aj mediátor, ktorý pomáha zúčastneným sporným stranám nájsť vzájomne priateľné riešenie.
Nič by ma však tak nešokovalo, ako problém mladého dievčaťa, ktoré malo so svojou matkou neprekonateľné ťažkosti, ktoré hraničili priam až s psychickou tyraniou páchanou na dcére, zo strany vlastnej matky. Jednalo sa o problém, ktorý podľa môjho názoru sa týkal výsostne len matky, ktorá svojou vierou hraničiacou až s fundamentalizmom a bigotnosťou toho najhrubšieho kalibru ovplyvňovala a ovplyvňuje zrejme celý chod svojej domácnosti. Matka bola mimoriadne autoritatívny typ človeka, ktorý nepripustí iný názor, len ten svoj vlastný. Vo všeobecnosti bolo vidieť veľký problém matky v komunikácii nielen s dcérou, ale aj s mediátorkou, ktorú presvedčovala len o svojom vlastnom neomylnom názore a nepripúšťala žiaden možný kompromis. Načrtnem zopár príkladov, ktoré medzi matkou a dcérou v diskusii prebehli. Dcéra sa sústavne sťažovala na vyhranené správanie svojej matky, ktorá ju núti chodiť denne navštevovať kostol a omšu a modliť sa. Mimo iného jej zakazovala stýkanie sa s priateľmi a kamarátmi zo školy, pretože podľa matky je dnešná mládež strašne skazená a nerobia nič iné, len užívajú drogy, pijú alkohol, alebo fajčia cigarety. Pre tento problém jej zobrala aj mobil, aby mala nad ňou úplnú kontrolu a zabezpečila jej totálnu izoláciu od okolitého sveta. Keď však dcéra išla zo školy si sadnúť so spolužiačkami do bufetu na kofolu, tak jej matka dýchala na chrbát z neďalekého krovia, odkiaľ ju pozorovala čo robí. Jej dcéra si nemôže obliekať ani len sukne, alebo sa prípadne nalíčiť. Údajne takýmto štýlom dráždi svoje okolie a preto sú takéto dievčatá aj častým terčom násilníkov. Odznelo tam veľa obvinení na adresu matky zo strany dcéry a myslel by som si, že všetko je hádam výmysel, keď by to sama matka nepotvrdila. Jej ospravedlnením bolo, že všetko robí len pre svoju dcéru, aby z nej vyrástlo slušné a dobré kresťanské dievča. Chcem ešte dodať, že dievča prekročilo už prah dospelosti a má 18 rokov a teda zodpovednosť za svoje konanie a činy je už na jej vlastných pleciach.
Môj názor je taký, že zo strany matky to vidím ako totálne a hrubé narúšanie integrity osobnosti vlastnej dcéry a jej vlastného súkromného života, na ktoré má právo každý. Matka odôvodnila svoje správanie tak, že dôveruje, ale preveruje. Bohužiaľ dôvera nemá nič spoločné s narúšaním súkromia vlastnej dcéry, ktorá nanajvýš prekročila už aj prah dospelosti, kedy človek preberá zodpovednosť sám za seba. Ďalej taká vec ako viera a náboženské presvedčenie sa nedá nanútiť a môže viesť takýto štýl výchovnej metódy skôr kontraproduktívne. To znamená, že v tomto prípade dieťa znenávidí a bude chovať výslovnú averziu nielen k vierovyznaniu a náboženskému presvedčeniu matky, ale aj k matke samotnej. Jej výchovná metóda skôr pripomína stredovekú bigotnosť, ktorá nepripúšťala iné presvedčenie, len to svoje, ktoré diktovala vtedajšia predstaviteľka moci Cirkev. Ktokoľvek bol iného názoru, tak hneď bol označený nálepkou kacír a skončil najskôr na hranici, kde bol zaživa upálený.
Neviem ako skončí tento vzájomný konflikt matky a dcéry, ale dúfam, že to obrovské psychické zúfalstvo, ktoré bolo u dcéry evidentné, ukončí ich vzájomne prospešný kompromis.
Záznam z relácie: http://www.ajust.sk/videoarchiv.html
