Určite poznáte ten príjemný pocit, ktorý príde okamžite po SMSke v tvare „na Váš účet bola pripísaná suma.......“ Krv sa rozprúdi, srdce sa rozbúši, príjemný pocit v tele, v hlave milión nákupných - invsetičných nápadov a dokonca aj taký ten potmehúdsky úsmev, že vraj „Kto je tu šéf“!.....Yo – páči sa mi to! „Back in the game“! Prečo to ale trvá iba tak krátko? Ten prvý týždeň je fakt, že úžasný. Idem si na veľkej vlne, som neohrozený, ľahko a príjemne sebavedomý, odhodlaný začať nový život, spoločensky žiť – ísť na väčšinu kultúrnych udalostí, ak nie aj na všetky, s priateľmi si povyraziť a cez víkend určite aj nejaká tá „klubofka“ .
Druhý týždeň – reality check. Platím nájomné, telefón, poistku,vrátenie požičaného a nejaká tá splátka kreditnej karty, však prečo nie. Konto sa trochu otrasie, no očividne základy ešte pevne stoja. Ide sa na „shopping“ – nevyhnutné veci drogéria a čo to nové do šatníka aby radosť, že poberám výplatu bola adekvátna a pretrvávajúca. Ešte k tomu nejaký ten nočný výjazd, ale už trochu viac obmedzený. Zostatok na účte sa rapídne posúva smerom bližšie k NULE.
Do výplaty ostávajú ešte dva týždne a začína silné rozpočtovanie. Zabúdanie na moje predsavzatia o novom spoločenskejšom živote a postupné upúšťanie od rôznych voľno-časových aktivít... Našťastie na krytie jedla mám ešte vyčlenené nejaké tie stravenky, takže neohrozene sa púšťam do „vytrvalostnej sútaže“ v treťom týždni...
Štvrtý týždeň sa však táto súťaž mení na boj. Došli lístky. Na účte už len pár bubáčikov, našťastie som si odkladal 50centovky a na cestovanie a nejaké to pečivo so syrom v črievku by to malo vydať. No popri tom sú už vypracované viaceré krízové scenáre prežitia na posledné predvýplatné dni. Ten najtemnejší pritom odporúča nákup strúhanky – s trochou džemu. Vraj je to celkom chutné. Ešteže je tu rodina, spolubývajúci, ktorí vedia „potiahnuť“ resp. lepšie povedané zachrániť v tej správnej chvíli a dotiahnuť ten posledný týždeň do ďalšieho 4-týždnového cyklu.
Neviem ako je to vo Vašom prípade, no pre mňa je tvrdenie o týždni pred výplatou ako o najdlhšom týždni viac než výstižné. Napriek tomu, že som zamestnaný už niekoľko rokov, s celkom pravidelným vyplácaním mzdy a už čo to som si v živote preskákal a zvládol, tak napriek tomu sa mi pravidelne stáva, že ten posledný týždeň jednoducho nevykrývam.
A pritom som skúšal všeličo, rôzne formy sporenie či odkladania si peňazí. Mal som dokonca dva účty v dvoch rozdielnych bankách, alebo som si odkladal peniaze bokom vraj na „horšie“ časy. Dokonca som si začal robiť rozpis výdavkov. Elektronický! Môj excelovský súbor bol prešpikovaný funkciami a prehľadne mi poskytoval informácie o aktuálnom stave môjho konta, mojich „nevyhnutných“ výdavkoch ale o tých ďalších....Zašlo to až tak ďaleko, že som si viedol podrobný denný rozpis všetkých výdavkov. No aj tak, pravidelne a neustále sa každý mesiac končí rovnako. Príde posledný štvrtý týždeň po výplate a som na tom istom – „boj o prežitie“.
Našťastie je dnes 12eho, nálada sa zlepšuje, lebo už zajtra či pozajtra očakávam, aktuálne tú najočakávanejšiu SMSku. Strúhanku som ešte nekupoval, v piatok sme dostali lístky a tak znova raz môžem škrtnúť ďalší mesiac a poznačiť si „PREŽIL“.
