Myslím si, že zmeniť povahu, či správanie partnera/partnerky chcel minimálne raz v živote každý z nás. Či už sa ti to podarilo, alebo nie to vieš len ty, ale napriek tomu je táto téma aktuálna. To, že naše vzťahy fungujú dnes oveľa ťažšie je fakt, hoci to tak byť vôbec nemusí.
Písal mi, že chce aby sa jeho žena zmenila a odo mňa chcel vedieť ako na to. Iná žena mi zas napísala, že ak by sa jej muž zmenil, ich vzťah by opäť fungoval. Aj ja sama som mala veľakrát potrebu meniť, formovať, naprávať, poučovať. To sme my ľudia. Máme pocit, že vieme všetko najlepšie. A po tom všetkom, čím si v živote prejdeš si zrazu uvedomíš, ako to naozaj je a ako sa dá táto zmena druhého človeka dosiahnuť a zachrániť vzťah.
Len nedávno som si vypočula jedného muža, ktorý hovoril príbeh o márnotratnom synovi a vtedy som konečne pochopila. Neviem, či ten príbeh poznáš, ale v skratke... je to o otcovi, ktorý mal dvoch synov a hoci im nič doma nechýbalo, jeden sa rozhodol s polovicou majetku odísť, pretože chcel niečo viac - užívať si život, kým druhý zostal pri otcovi a pomáhal mu. Nakoniec ten, čo odišiel, prehýril časom všetok svoj majetok na ženy, hazard, alkohol, okradli ho, prestalo sa mu dariť a zistil, že najlepšie bude ak sa vráti domov. Práve doma ho čakala rodina a ľudia, ktorí ho milovali nie pre to čo mal, ale kým bol. A otec? Privítal ho, odpustil mu a dal mu druhú šancu. Hoci ten príbeh z Biblie poznám už dlho, až teraz som sa na neho zrazu pozerala inak. Pochopila som, že človeka nezmeníš, aj keby ho miluješ najviac na svete a robíš pre neho prvé a posledné. Človeka zmenia okolnosti a hlavne on sám sa zmení ak chce. Niekedy je to extra náročné a preto mu musí pomôcť ten hore na to, aby sa zmenil. Ale ty nie. Tvojou úlohou ani nie je, aby si niekoho menila, môžeš iba milovať, odpúšťať a byť príkladom. Tiež je veľmi dôležité si uvedomiť, že otec nebežal za synom, nerobil scény a neprosil ho aby zostal, či aby sa neskôr vrátil. Nie, dal mu slobodu, nechal ho nech si vyberie sám a veril, že nakoniec si uvedomí, čo hodnotu má a čo nie. Aký smutný je prázdny, osamelý život a aký je naopak život s ľuďmi, ktorí ho milujú.
A práve preto si myslím, že najlepší spôsob ako zmeniť druhého človeka, je dovoliť Bohu, aby zmenil najskôr teba a potom srdce druhého človeka. Aby zmenil tvoje neustále obavy, neistoty, tvoj strach, že o niekoho prídeš. V skutočnosti nám aj tak nikto nepatrí. Láska je slobodná voľba.
To, že začínať od seba je dôležité som povedala už miliónkrát. A hoci sa to zdá ako jednoduchý návod, je to oveľa ťažšie. Hlavne keď trpíme a náš partner si nás neváži, akosi nám príde úplne nezmyselné to, aby sme menili seba, či odpúšťali a radšej chceme, aby sa naopak zmenil on, či ona. Nie, nie, stokrát nie a znova. Druhého človeka nedokážeme zmeniť a ani nemusíme. To môže iba Boh. Je jedno, či v neho veríš alebo nie, je to tak. Ja sama som si prešla v živote rôznymi situáciami, v ktorých som sa snažila mať úplnú kontrolu nad vecami. Práve to boli momenty, kedy som najviac zlyhala. Hrať sa na to, že môžem všetko, viem všetko a všetko je v mojich rukách je veľký omyl. Život je oveľa viac ako len naše rozhodnutie, naše predstavy a naše očakávania. Preto nezaškodí trocha pokory nikomu z nás. Nesnaž sa meniť, nesnaž sa brániť tomu, aby niekto od teba odišiel. Ak to bola skutočná láska, ver, že tá si nájde cestu naspäť nech sa deje čokoľvek. Ale stane sa to vtedy, keď budete obaja pripravení. Nie len on, či ona, ale aj ty. Obaja. Lebo nikto z nás nie je dokonalý.
