Iróniou je, že mi písal muž, ktorého trápi, že jeho žena sa zmenila. Jeho správu som trošku skrátila, ale napriek tomu sa snažila vystihnúť a zachovať to podstatné. Pre oboch a aj pre teba, ak prežívate spolu vo vzťahu, či v manželstve niečo podobné.
„Moja žena je úplne iná. Na začiatku nášho vzťahu to bola jedna sebavedomá, svojská žena. Vždy dokonale oblečená, vždy ma vedela tak sexi uzemniť a nikdy jej nechýbal úsmev na tvári. Vlastne smiala sa takmer stále. Veľa ma chválila a podporovala a bola na mňa hrdá. Krásna postava bola tou, ktorou ma okrem iného fakt dostala, starala sa o seba, každý mi ju závidel a dnes? Ľúbim ju, ale už to nie je ono. Väčšinou behá po dome v teplákoch, po tom, ako sa nám narodil syn sa prestala o seba tak veľmi starať, nemá na mňa čas a okrem toho je stále nespokojná a smutná. Celé dni pracujem a keď prídem domov čaká ma väčšinou nejaká výčitka, že sa nezaujímam o nich, že som trochu pribral, či prosba, aby som pomohol s malým. Na to však energiu nemám, ani na cvičenie. Pracujem predsa a výzor na mužovi nie je tak podstatný. To je predsa ženská záležitosť a starať sa ženská povinnosť. Prestali sme sa rozprávať, lebo nechcem počúvať stále nejaké hlúposti, ktoré ma nezaujímajú. Neviem, ako dlho s ňou ešte vydržím.“ Bolo toho ešte viac, ale to nie je až tak podstatné, keďže si asi vieš predstaviť, čo všetko mu ešte vadiť mohlo. Rozumela som mu, ale napriek tomu som chcela vedieť aj jej pohľad na ich vzťah. Rozhodla som sa jej napísať. Jej správa bola o niečom inom.
„Viem, že ti môj muž písal. Za mňa v skratke? Hovorí, že ma ľúbi, ale jeho lásku necítim. Kedysi mi zvykol kupovať kvety, prekvapovať ma, dávať mi komplimenty, počúvať ma, staral sa o seba. Dnes sa kvetov dočkám max dvakrát za rok aj to len vtedy, ak mu to pripomeniem. Nevezme ma na večeru, z práce chodí neskoro, neobjíme ma, náš syn mu väčšinou lezie na nervy a takmer vôbec sa ma nedotýka. Snažila som sa vyzerať vždy čo najlepšie, flirtovať s ním, ale on ma neregistroval, sám pribral, nerieši to a tak som to prestala robiť. Na čo aj? Väčšinou po práci chce pokoj, nechce sa rozprávať a večer je príliš unavený na to, aby sa ma čo i len dotkol. Smutné je, že zaspávam vždy v opare jeho alkoholového závanu. Vraj tri pivá pred spaním potrebuje. Podotýkam, že upratané, navarené, postarané o syna je a okrem toho chodím aj ja sama do práce. Čiže asi toľko. Napriek tomu ho ľúbim a nechcem ho stratiť..“
Je veľmi smutné, priam až nepochopiteľné, že chceme od partnerov, či partneriek, aby boli takí, ako na začiatku, ale s tým, že my takí už dávno nie sme nerobíme nič. Chceme, aby vyzerali dobre, hoci my sa o seba staráme menej, chceme, aby nás obdivovali, hoci my im komplimenty nedávame, chceme, aby boli pozitívni, hoci my sami sme negatívni, chceme, aby sa nám venovali, hoci my na nich kašleme, chceme, aby... Ak chceš, aby bola tvoja žena taká, ako kedysi, aj ty buď taký, ako keď si sa do nej zamiloval. Kupuj jej kvety, prekvapuj ju, rozprávaj sa s ňou, zaujímaj sa o ňu, dotýkaj sa jej, pretože poznáš to, ak sa prestaneš starať o niečo, napríklad aj svoj biznis - tiež skrachuje. Tak je to aj s láskou, hoci sa to nedá úplne porovnať. Je to však tak so všetkým, o čo sa nestaráme a nezaujímame - začne to odumierať a prestáva to celé postupne existovať. Naj rada, ktorú som kedy od človeka dostala? Menej sebectva, viac obety. Nie len jeden, ale obaja. A nezabudni, že každý z nás sa časom zmení, je to úplne prirodzená vec. Avšak môžete sa meniť, rásť spolu a prežívať tú romantiku rovnako, ak do toho obaja dáte maximum. Prestaňme očakávať a začnime sa starať. Prestaňme sa vyhovárať a hľadať na sebe chyby. Nik nie je dokonalý. Nový partner, či partnerka to nezmení, pretože sebectvo sa po čase opäť prejaví. Budujte to, čo máte, prekvapujte sa, rozprávajte a ľúbte sa. Domáca karanténa by vás mala spojiť a nie rozdeliť.
Moje videá o vzťahoch nájdeš tu: https://www.youtube.com/channel/UCPf3s3v67NaQWJURcMOMh9Q/videos?view_as=subscriber
