...chceme byť milovaní. Jasné ty nie, ty si hľadal len potešenie, aj ty sa viacej cítiš na niečo nezáväzné.. Ale je to čo cítiš naozaj reálne? Nikdy si netúžil po niekom kto bude pri tebe stáť? Kto ťa bude mať rád, len preto, že si? Nechce nič. Iba teba.
Pýtala som sa, prečo keď nám ide všetkým o lásku, hráme to na chvíľkové posteľné citové vzplanutie, hráme to na city, bez emócií. A vlastne nemáme na toto všetko citové vôbec žiadny čas. Ibaže...
Zrazu mi jedna z nich odpovedala. Tá, ktorá vždy v tej nešťastnej láske plávala. Vraj preto hráme hry, preto si nedokazujeme lásku, lebo si myslíme, že sme pre toho druhého príliš dobrí. Máme pocit, že si zaslúžime niekoho lepšieho. Máme pocit, že dotyčná osoba, ktorá cíti to čomu sa ešte stále hovorí skvelé pobláznenie láskou, nie je dosť dobrá. My sme predsa „špeci", zaslúžime si teda samozrejme niečo špeci, tak nech sa prosím pekne dejú iba dokonalé veci! Nechceme obyčajnú ženu, či normálneho muža. To je nuda. My si zaslúžime niečo lepšie.
Na čo milovať niekoho, keď môžeme mať hocikoho?
My si zaslúžime seba. Štyri steny. Seba lásku bez zmeny. A žiadne presladené scény.
Ibaže....
