Ráno som akosi nestíhala, tak som si zavolala taxík. Po dlhej dobe prišiel človek, ktorého nesprevádzal žiaden stres, žiadna negativita, zbytočné reči, či prehnané komplimenty. Iba úsmev na tvári a milé zaželanie úspešného dňa. Sedela som vzadu a oddeľovala nás tá plastová „stena,“ ale napriek tomu to bola veľmi priateľská jazda. Spýtal sa, či sa chcem rozprávať, alebo má byť ticho. Pobavilo ma to a zároveň potešilo. Ten druh rešpektu mi vždy bol jednoducho sympatický.
Ani neviem ako a zrazu sme sa rozprávali o živote a on spomenul svoju ženu a dcéru. To, ako pekne o nej rozprával som už dlho nezažila. Hovoril, že v živote stretol veľa žien, ale tá jeho je pre neho aj tak najkrajšia, lebo má vraj dobré srdce a miluje ho tak, že sa vždy teší z práce domov. Hovoril, že hoci to bolo ťažké po pracovnej stránke - aký bol na jednej strane šťastný, že počas tejto krízy trávili čas spoločne. Ako rodina. Koľko veľa vecí doma stihli a ako sa každý deň žena snažila vymyslieť, či uvariť niečo nové a koľko sa spolu nasmiali. Najskôr som mala pocit, že sú spolu asi krátko, keď o nej tak pekne rozpráva (haha), ale vyviedol ma z omylu, keď povedal, že sú manželmi viac ako 17 rokov a majú spolu 13 ročnú dcéru. Spýtala som sa ho, čo je ich tajomstvom, alebo čo si myslí, že robia inak, keď im to tak dlho a v pohode funguje. On mi s úsmevom povedal, že nie je žiadne tajomstvo. Že sú úplne normálni, hoci veľmi rozdielni ľudia (čo sa týka záujmov a tiež toho, čo majú radi – ona miluje romantické veci a on futbal :), ktorí si každý deň prejavujú lásku maličkosťami. Jednu vec však majú spoločnú a to je ich nesmrteľná láska (od muža som takéto pomenovanie lásky ešte nepočula). Povedal, že keď ju spoznal, prestal hľadať a nezaoberal sa tým, že sú na svete ešte krajšie ženy, ale budoval vzťah s ňou. Predpokladala som teda, že sa asi ani nehádajú, na čo ma on zastavil, zasmial sa a povedal: „Hádame sa, celkom často, ale to nie je dôvod na rozchod, či rozvod. Je to len ďalšia vec, ktorú spolu prekonáme.“ To, čo povedal na konci ma dostalo: „Dúfam, že raz aj naša dcéra bude tak úžasná žena ako je manželka a zo mňa a môjho hundrania si zoberie len minimum.“ :)
Obyčajná jazda taxíkom mi pripomenula, že všetko je to len na nás ľuďoch. Nie sú podstatné okolnosti, ťažkosti, kríza, pokušenie, či iné výhovorky, ktorými radi ospravedlňujeme naše rozchody, rozvody, nevery, nezhody, či iné veci. Podstatný je náš postoj k veci a naša reakcia na okolnosti. Lebo tak, ako niekoho dokáže dážď nahnevať, druhého dokáže potešiť. A tak, ako niekto hľadá na vzťahu milión problémov, tak druhý hľadá riešenia. To sme my ľudia. Ja. Ty. My a naše rozhodnutia. Avšak vždy sa môžeme zmeniť...
VIDEO O TOM AKO SI ZLEPŠIŤ VZŤAH: https://www.youtube.com/watch?v=JIA9LPZN9XU&t=
