Minule mi ju položil jeden atraktívny muž. Neusmiala som sa, skôr ma nahneval. Nie preto, že by som tú otázku nikde predtým nepočula, a nemusím byť ani prúderná.
Prihovoril sa mi ráno s výrazom veď si žena - sprostosti od nás mužov musíš vydržať.
Poviem vám, bola som do ružova vyspatá, a od rána ešte stále trocha strapatá. Hovorím mu teda, že predtým než zareagujem, budem rada ak mi odpovie na pár otázok.
Na otázku počtu odspatých hodín odpovedal okamžite. Vraj niečo cez 8 hodín. A kvalita spánku? "Dá sa." Preto sa pýtam na čo znova spať, keď v noci si bol na bránu snov pár krát osobne si zaklopať? Pozrie na mňa so zdvihnutým obočím. Vraj o čom točím - hovorí o inom druhu spánku, veď žijeme v 21. storočí!
Usmejem sa - myknem plecom do strany. Skúsim to inak, aby si zbytočne nepredstavoval v hlave neexistujúce silné slogany. A nemyslel si, že som jeho poddaný.
Odpoviem ti áno ak..
si uvedomíš, že nespíš iba s telom, a s tým ako vyzerám. Vyspi sa teda s mojimi citmi, uspokoj prázdnu chvíľu svojím objatím. Stráv noc s mojím strachom, a ozvi sa aj vtedy keď sa po čase zaľúbim. Uži si moje emócie, a pretiahni všetky dobré myšlienky. Prinúť ma kričať chýbaš mi, aj vtedy keď zmizne tvoja láska, a ty sa vytratíš. Musíš sa najskôr zamilovať do môjho vnútra, a až potom sa ma opäť spýtať či stále túžim s tebou spať.
Vážim si ženy, samú seba.
Nie som vec tvojej hlavy, nemám chuť na kaleráby.
Moja odpoveď je preto, nabudúce to skús z inej strany, a buď tak trocha nepriehľadný.
