Koniec vytrhávania mliečnych zubov? Šťastný to zážitok, zbohom zaslzené oči.
Koniec základnej školy? Musím priznať, že mal v sebe šťastný nádych, lebo som dostala svoj prvý OP a ešte k tomu končili moje vrásky z nevydarenej „základo-školskej" lásky.
Koniec puberty? To neviem posúdiť, občas so mnou trieska aj teraz (ale už len zo strany na stranu).
Koniec vzťahov? To je tak pol na pol, avšak teraz to už beriem športovo (zaobstarala som si chrániče na srdce :).
Koniec prázdnin? Šťastná to doba, lebo sa teším na kolegovcov spolužiakov a ich pestré zážitky a potom tie „busy" dni s nádychom hektickosti mám jednoducho rada (no čo no).
Koniec života? Neviem či bude šťastný, ale robím všetko pre to aby bol (neviem si ani za nič spomenúť čo také špeci - ale cítim, že všetko)
Koniec priateľstiev? Šťastno - nešťastná udalosť. To je ako s oblečením keď podrastieš, jednoducho je ti prikrátke, to je život.
A potom sú tu také bežné konce, ktoré ma občas vyvedú z miery, zmetú ako prach z poličky (hoci sa znova po čase usadí).
Konce bez špecifikácie šťastnosti či nešťastnosti:
Koniec električenky (revízorovi srdce od šťastia podskočilo)...... koniec platenia účtov (ešte taký nenastal)........koniec pesničky (vie zvesela nahnevať hlavne keď som v eufórií sprevádzanej silnými pohybmi môjho tela)......koniec sťažovania sa (radujme sa, veseľme sa - to áno)......koniec zaľúbenia (alebo tak reálne začiatok vytriezvenia)......koniec mladosti (chvalabohu stále stojí vedľa mňa, občas dva kroky vpred).......koniec jedálneho lístka (a zas odznova - odpustite, ale fakt som nenašla nič dobré a to som sa snažila)
.......koniec môjho polemizovania (došiel si až sem, mrzí ťa to či nie? Lebo ja viem.)
