Každá z nás sa minimálne raz ocitla v situácií, kedy jednoducho dobre mienené rady okolia nefungovali. Ak sa raz zaľúbiš, strácaš hlavu, a veríš, že ten druhý ju stratil pre teba tiež. V tomto prípade to bolo trochu inak..
Boli spolu viac ako šesť rokov. Zamilovaná ako v prvý deň, on žil v realite, ale napriek tomu ju mal viac ako rád. Po dvoch rokoch chodenia ju na jej vlastné očakávanie požiadal o ruku, a odvtedy spolu žili. Dlhé štyri roky sa však konkrétneho termínu svadby nedočkala. Vždy keď s tou témou prišla, pohádali sa, alebo ju len narýchlo a opakovane upokojil s tým, že všetko má svoj čas. Ešte potrebujú trocha našetriť, niektoré veci vybaviť, a celkovo život doladiť. Potom si ju vezme. Potom trvalo 6 rokov, keď v jeden večer prišiel a povedal, že už to tak necíti, že potrebuje byť chvílu sám, že sa nechce ešte na celý život uviazať, že nie sú finančne pripravení na deti. .......... „Mám ťa rád, len potrebujem čas..“ Po týchto slovách sa na druhý deň odsťahoval. Plakala, nerozumela, dúfala, zúfala, ale napriek tomu mu čas nakoniec dopriala. Prekvapenie však prišlo keď ho po mesiaci stretla vonku s inou. Mimochodom známou, ktorá ich oboch dlhé roky poznala. Tvrdil, že to nič neznamená, že sú len kamaráti. Vytriezvenie prišlo keď mi v tom čase po istej dobe zavolala, a povedala, že spolu s novou priateľkou čakajú dieťa. O mesiac si ju chce zobrať. „So mnou nebol na tento krok pripravený po šiestich spoločných rokoch, a pri nej to cíti po pár mesiacoch?“
Táto situácia by ublížila takmer každému z nás. Najskôr som nevedela čo povedať, ale potom som si to celé uvedomila. Muži, tak ako aj niektoré ženy, používajú slovo čas na to, aby si nás držali v zálohe. To nie je láska, ale sebectvo. Zostávame s niekým dlhé roky len preto, lebo nechceme byť sami. Tak je to občas aj so spoločným bývaním bez svadby a zásnubami. Hovoríme, že na dôkaz lásky nepotrebujeme papiere, v skutočnosti len nie sme úplne rozhodnutí pre človeka na druhej strane postele. Nehovoríme, že nemilujeme, len, že máme milión dôvodov na to, aby sme sa tak úplne neuviazali. Nechávame si pootvorené dvere keby niečo. Slovo čas používame len na zakrytie vlastnej nerozhodnosti pre druhého človeka. Pretože keď zrazu príde ten, ktorý nám za to stojí, sme ochotní sa do mesiaca zosobášiť. Bez ušetrených financií, len s láskou. Tou, ktorá sa nepotrebuje roky rozhodovať o tom či sme, alebo nie sme tí praví. Ona nás jednoducho vníma ako tých pravých už od prvého momentu nášho stretnutia, a aj potom, čo prestanú „lietať motýle.“
Preto milé dámy, ak muž hovorí, že potrebuje čas, väčšinou si v tom období hľadá ženu na celý život, a nie vás. Slovo navždy znie príliš desivo pre človeka, ktorý v skutočnosti nemiluje, len vedľa vás momentálne existuje. Láska je o rozhodnutí. Ak niekoho milujeme, nemáme potrebu nechávať pootvorené dvere možným príležitostiam. Ona to celé nakoniec prijala, a pochopila. Dnes sú to presne dva roky odkedy ju opustil, a rok od stretnutia svojho terajšieho manžela. Nemali pochybnosti, jednoducho do toho skočili obaja a naplno.
Nevieš, čo sa na vašej ceste neskôr stane, ale vieš s kým sa tvoje srdce točiť neprestane.
