Ženy z môjho okolia sa stále viac sťažujú na to, že im nevychádzajú vzťahy, že idú z jedného do druhého, alebo potom vôbec. Vraj to celé už nemá význam, a napriek tomu veria, že možno keď vymenia partnera nájdu to, čo hľadali. Ono je to však jeden začarovaný kruh, ktorý sme si rokmi vytvorili. My ženy, muži, všetci.
Predvčerom mi volala, že sa potrebuje porozprávať. Vraj sa opäť rozišla a ďalej už skúšať odmieta. Stretli sme sa a začala s tým, čo všetko nebolo v poriadku, čo očakávala, čo nedostala, čím ju sklamal, nepríjemne prekvapil, vraj už nezvládala čakať a v podstate si uvedomila, že chce niečo viac. Stabilita jej prišla fádna, a tak sa ho rozhodla po dvoch rokoch opustiť. Teraz však ľutuje, lebo možno nikoho nenájde. Všetci sú predsa rovnakí. Hovorila veľa a všetko. Napriek tomu som počula len to, čo on. Čo robil, čo nerobil, v čom bol horší ako ostatní muži. Keď som a spýtala, čo do vzťahu dávala ona, najskôr povedala, že všetko, ale v zápätí dodala, že v poslednej dobe nič, lebo si to nezaslúžil a ani on nič extra pre ňu nerobil. Vtedy som si uvedomila jednu vec...
Presne toto sme my ľudia. Namiesto otvorenej komunikácie si vytvoríme svoj vlastný názor a tam to končí. Nezmyselne sa obviňujeme, súdime a pritom nechápeme, že sme v tom spolu. Druhé šance nedávame, a ak náhodou predsa, tak len niekomu, ale jedine s tým, že dokonca života na túto chybu dotyčná osoba nezabudne. To, v čom robíme my ženy veľkú chybu je naše neustále očakávanie. Očakávame, že sa zmení, že zostane, že spraví to, či ono, že sa bude viac zaujímať, že nás bude do konca života milovať. Vytvoríme si dokonalú rozprávku a pri pohľade na realitu zostávame frustrované. Nie je sama, vo svete je nás veľa. Ak nechceme skončiť samé, musíme s tým prestať. Možno nie naraz, ale aspoň postupne. Dávajme bez očakávania, milujme aj po rokoch a hlavne buďme k sebe úprimné. Všetko v živote má svoje pravidlá a čas. Láska sa nevytvorí za jednu noc a partner nezmení za dva roky. Aj tak je to v poriadku. Je to prirodzený chod života a akékoľvek očakávania od druhej osoby sú zbytočné. Samé predsa viete, ako sa cítite, keď od vás niekto druhý niečo očakáva. Snívajme, ale zároveň nezabudnime na realitu a akceptujme to, akého človeka máme pri sebe. Nechajme ho milovať jeho vlastnou verziou lásky a my samé milujme podobne. Viac skutkov ako slov a úprimná komunikácia sú odpoveďou na všetky vzťahové krízy.
