Prechádzala sa po meste spomienok. Na meter štvorcový 10 mladých ľudí. Úsmev striedalo nadšenie a smútok, či prázdny pohľad v očiach, ktorý sa dostal na určitú úroveň. V ten deň sa na každého len usmievala. Taký ten pokoj v duši pár krát za deň s nadšením prestriedala.
„Slečna? Či pani?" Otočila sa na postarší hlas človeka. Jedna otázka: „Prečo ten úsmev na tvári? Niečo sa vám podarilo, či ste nebodaj niečo vyhrali?" Potešil ju, vlastne len preto, že sa pýtal. Veď to sa v dnešnej dobe už moc nenosí. Hovorí mu, že našla to, čo podvedome dlho hľadala. „A to je...?" Skôr než mu odpovedala, mala chuť položiť mu otázku.
„Veríte na lásku?"
Ticho si niečo zašomral popod nos, a odvetil: „Láska v dnešnej dobe predsa neexistuje. Je to len chémia, hormóny, či túžba po majetku druhého, a vášeň. Príliš veľa podvodov, rozvodov, život dnes už ani zďaleka nie je jedna báseň." „Tak, a to je ten dôvod na úsmev," odvetila. Zostal prekvapene stáť a nerozumel. „Pozrite," ukázala prstom na starú dvojicu v parku. „Tam je." „Aj na druhej strane, v strede cesty, doma pri teplej večeri, na telefóne, v aute..." „To nie je láska, ale krátke zamilované obdobie. A tí starí? Tak tí sú spolu preto lebo v minulosti bola iná doba." Vedela, že sa mýli. Ona sama zažíva lásku, ktorá nemusela byť ani na zákazku. Nie je to princ na bielom koni. Ani podnikateľ v nepriestrelnej zbroji. Nie je to kráľ, či knieža. Ale ich láska je napriek tomu stále svieža. Láska nehľadá dokonalosť, ale porozumenie. Netúži po majetku, ale po zmene. Nehľadá drahé dary, ale fungujúce vzťahy. Nehľadí na muža, ale na partnera. Nemyslí na svoje dobro, ani po mesiacoch neumiera. Nie je vždy ideálna, ale nevydiera. Nechce všetko naraz, ale postupne. Aj ona sa však háda, kričí, ale dá si pozor aby konflikt všetko dobré neponičil.
Pravá láska teda nie je láskou z rozprávok. Nie je o tom ako princ našiel princeznu, a žili spolu až kým... záver poznáte. Je o rešpekte, dôvere, poznaní druhého človeka. O schopnosti čakať, a nenáhliť sa po modernej novej ceste, ktorá na okrajoch preteká. Je o schopnosti počúvať, a rešpektovať názor človeka. O pocite lásky, a o maličkostiach ktoré občas vytvoria na našej tvári vrásky. O tebe, a o mne. O nás...
Starší pán sa jej zahľadel nachvíľu do tých zasnívaných očí. Videl tam seba, svoju mladosť. Napriek tomu sa nenechal odbiť. „Slečna to, čo rozprávate je síce krásne, ale taká láska bola kedysi. V dnešnej pretechnizovanej dobe je tento model nefunkčný." Bez váhania odvetila: „Ako ste práve povedali, v dnešnej dobe. Pre vás. Ale nie pre tých, ktorí neprestali snívať. Ja som takú stretla." Vedela, že láska nikdy nebola, ani nebude dokonalou. Pretože ľudia ju prispôsobili dobe. Dostala pravidlá, mantinely, a drahé vozidlá. Ale stále je. Takou akou bola. Je len na tebe, či bude taká aj tá tvoja.
Ľúbim ťa.
„Nie preto, kto si, ale preto, že môj svet už nechodí po chladnej zemi bosý."
