Hoci sa svet zmenil, láska zostala rovnaká. Stále je istým spôsobom slobodná a bohužiaľ, nie každý ju stretne v tom istom čase. Napriek tomu nie je potrebné upadať do zúfalstva, či stavov beznádeje. Viem, že je dôležitá, ale je potrebné uvedomiť si, že ona sama nepozná čas, prísne pravidlá a podmienky. Nerozdáva sa podľa spravodlivosti, minulosti, výzoru, či iných ľudských predispozícií. Ona buď je, alebo nie je. Bola, alebo ešte len príde. Napriek tomu, občas ju my sami ukončíme a ani si to v tom okamihu neuvedomíme. Ak sa však skončila, pravdepodobne to nebola tá, na celý život. O takú sa "bojuje" každý deň, o takú sa treba starať a nikdy ju nebrať ako samozrejmosť. Taká láska nepodlieha žiadnym podmienkam a požiadavkám.
Keď som ju pred pár rokmi spoznala, bola to žena plná ambícií, snov, životnej energie. Všetko je však akési jednoduchšie v mladosti, ako tesne pred tridsiatkou. Mala presne naplánovaný život a partnera, ktorý jej o svadbe hovoril už od začiatku. Ako rýchlo to začalo, tak rýchlo to aj skončilo. Vo vzťahu by dala mužovi prvé a posledné a hlavne všetko tak skoro, že to stratilo čaro. Po niekoľkých mesiacoch už nemal taký veľký záujem. Dnes sú to už tri roky od ich rozchodu a ona sa vždy s nostalgiou pozrie do minulosti. Vraj to bolo to, čo chcela. Vraj na tom celom tvrdo drela, vraj to bol on. Ak by však bol, nič podobné by sa nestalo. Po ňom mala len krátke známosti, prebdené noci a stále väčšiu túžbu mať pri sebe niekoho do konca, niekoho s kým by mohla konečne otehotnieť a založiť si rodinu. Tak veľmi na veci tlačila, že hoci som jej kamarátka, bolo to príliš. To, že mala vysoké ambície v práci bola jedna vec, v láske to však fungovalo opačne. Pýtala sa ma, prečo jej to nevychádza? Prečo ju muži po pár stretnutiach opustia, omrzia, či sa jednoducho neozvú? Pravda sa počúva ťažko, ale už mi to nedalo.
Musela vedieť, že v láske neexistuje presný čas na to, kedy sa stane. Neexistuje perfektný partner podľa jej nekonečného zoznamu požiadaviek a hlavne nie je nič také, že konečne by som si lásku zaslúžila aj ja, keďže som už dlho sama, keďže ma podviedol, keďže... To nie je výplata, nákup, nič, čo dokážeme ovplyvniť. Je to okamih, ktorý príde vtedy, keď nebudeme muža naháňať, či potrebovať. Vtedy keď mu nedáme všetko príliš skoro, vtedy keď nebude záležať iba na ňom, ale aj na nás. Príde, keď sa začneme sústrediť na svoj život, na samých seba a na vnútro, v ktorom by sa malo nachádzať niečo, čo môžeme ponúknuť aj my druhej osobe, nášmu partnerovi, či partnerke. Láska je potrebná, najdôležitejšia a najlepšia vec, čo sa nám môže stať. Ale nie vtedy keď chceme, ale keď sme pripravení skutočne milovať. Nie len seba, ale aj druhú osobu a naopak.
